SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
19.07.2024
7:36 min.
Titulky od AI
Zobrazené 98x

VŽDY SA MÔŽEME ROZHODNÚŤ PRE MILOSRDENSTVO

káže dp. Milan Puškár

Piatok 15. týždňa v Cezročnom období (Mt 12, 1-8)

Prepis videa

cca 5 min čítania • 921 slov

(Hudba)
Pán s vami.
I s duchom tvojím.


  • (Hudba)
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojím.
  • Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • V tom čase išiel Ježiš v sobotu cez obilné pole.
  • Jeho učeníci boli hladní a začali trhať klasy a
  • jesť. Keď to videli farizeji, povedali mu:
  • "Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v
  • sobotu." On im povedal: "Nečítali ste,
  • čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho
  • družina? Ako vošiel do Božieho domu a jedol
  • obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, ani
  • on, ani tí, čo boli s ním, ale iba
  • kňazi. A v Zákone ste nečítali, že kňazi v
  • sobotu porušujú v chráme sobotu, a predsa sú bez
  • viny? No hovorím vám: Tu je niekto väčší než
  • chrám. Keby ste vedeli, čo to znamená:
  • Milosrdenstvo chcem a nie obetu, neboli by ste
  • odsúdili nevinných. Syn človeka je
  • pánom aj nad sobotou."
  • Počuli sme slovo Pánovo.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Slová Svätého Evanjelia. Nezmíňme naše previnenia.
  • Drahí bratia a sestry, myslím, že nepoviem nejakú žiadnu
  • prevratnú myšlienku, keď len pripomeniem, že je veľmi nebezpečné
  • vytrhávať Božie slovo, úryvky Svätého písma z kontextu
  • a vždy je potrebné, ako keby teda vnímať aj celý kontext,
  • máme teda pred sebou. Máme úryvok nejakého textu Svätého písma,
  • Evanjelia a je veľmi dôležité vnímať práve celý ten
  • kontext, v akom vlastne toto slovo zaznelo.
  • A práve keď chceme dobre interpretovať aj pochopiť teda dnešný
  • úryvok Evanjelia, musíme si pripomenúť, že včera
  • sme počuli slová Pána Ježiša, ktorý hovorí: "Moje
  • jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké." A
  • práve ten dnešný úryvok Evanjelia je ako keby takým
  • praktickým príkladom alebo interpretáciou práve týchto
  • slov Pána Ježiša. Keď hovorí, že moje jarmo, tak
  • znamená, že existuje aj nejaké iné jarmo.
  • A to bolo to jarmo, ktoré uvarili-- uvalili na ľudí
  • farizei a zákoníci. To znamená, uvalili na ľudí nejakú
  • záťaž, dodržiavanie zákona, predpisov,
  • ktoré, ako Pán Ježiš sám hovorí, že nevládali niesť ani oni, ani ich
  • otcovia. A vlastne nechali tých ľudí, takých chudákov, ako keby
  • osamotených, ktorí sa trápili a nevládali práve
  • niesť toto jarmo. A Pán Ježiš hovorí, že
  • jeho jarmo je príjemné a bremeno ľahké.
  • No je to evanjelium, ktoré samozrejme je aj náročné
  • niekedy prežívať. Ale tá ľahkosť a príjemnosť
  • tohto jarma spočíva v tom, že my ho nenesieme
  • sami. Pán Ježiš je ten, ktorý nás sprevádza a podopiera
  • nás práve pri tomto nesení tohto jarma, jeho
  • príjemného jarma, to znamená žitia Evanjelia.
  • Je tu jeho milosť, ktorá nás neustále sprevádza v
  • našich dobrých predsavzatiach, jednoducho v tom praktickom žití
  • kresťanstva. No a práve teda toto vnímame
  • ako takú interpretáciu práve toho dnešného úryvku
  • Evanjelia. Totižto farizeji a zákoníci sa na
  • tých apoštolov, ktorí jedli v sobotu tie klasy,
  • drvili v rukách a jedli, pozerali ako
  • sudcovia. Pozerali sa na tých apoštolov, ktorí boli
  • hladní, ktorí boli v nejakej ťažobe, v nejakej ťažkosti
  • ako na zločincov, ako na tých, ktorí porušujú
  • pravidlá. To znamená, oni odsúdili
  • práve týchto ľudí, teda apoštolov, bez toho, aby vnímali
  • práve tie okolnosti, že áno, oni boli po tej misii, po tej
  • ceste, jednoducho hladní, boli unavení, ale
  • jednoducho oni vnímali len to, že oni porušili, teda
  • apoštoli, zákon porušili nejaké predpisy a
  • teda takto sa z nich stali takí nemilosrdní
  • sudcovia. Ale pán Ježiš ako východiskový bod
  • použil milosrdenstvo, nie odsúdenie.
  • Totižto základom toho pohľadu Pána Ježiša, toho
  • príjemného a ľahkého bremena, je jeho súcit,
  • súcit s niekym, kto trpí. A práve preto tento
  • súcit spôsobil to, že hádam im bolo odpustené aj takéto
  • malé porušenie zákona alebo predpisov, teda
  • to, že vlastne robili prácu, ktorá vtedy v
  • sobotu teda bola zakázaná robiť. Preto, lebo tá ich
  • ťažkosť, jednoducho to ich trápenie, ktoré mali v istom slova
  • zmysle, bolo ako keby dôležitejšie na riešenie.
  • A do toho vstupuje práve tento súcit Pána Ježiša.
  • Preto sa odoláva v tom evanjeliu: milosrdenstvo chceme a nie
  • obetu. To znamená súcit, ktorý je spojený práve s
  • milosrdenstvom. No a tu prichádzame, bratia a
  • sestry, k takému veľmi praktickému postoju.
  • Je to krásny príklad toho, ako aj my môžeme pristupovať k iným ľuďom
  • v našom spoločenstve a napríklad osobitne aj v
  • cirkvi. Keď cítime, že niekto nespĺňa naše
  • očakávania, taktiež sa môžeme rozhodnúť pre
  • milosrdenstvo, pre súcit. Možno neurobiť hneď
  • odsúdenie a súd toho človeka, nechať si nejaký čas a
  • trošku analyzovať aj v sebe, pýtať sa napríklad, prečo ten človek
  • koná tak, ako koná? Nemá náhodou on nejakú ťažkosť alebo
  • nejakú veľkú starosť, alebo niečo, čo ho nútilo možno
  • niekedy urobiť aj veci, ktoré z objektívneho hľadiska
  • naozaj možno nie sú úplne správne?
  • To neznamená, že chceme zatvárať oči pred hriechom,
  • to, že chceme ako keby pozerať na iných
  • ľudí s úctou, s rešpektom a hlavne so
  • súcitom. My tento súcit vidíme práve na postoji
  • Pána Ježiša. Teda naši spolubratia a
  • spolusestry v cirkvi, vo farnosti a dokonca aj
  • kňaz, ktorý slúži vo vašich farnostiach, nemusí vždy
  • spĺňať všetky ideály, ktoré máme ako keby v sebe nejak
  • zarámcované. Ale napriek tomu všetci,
  • ktorí sú v našej blízkosti, aj my sami máme veľkú hodnotu
  • v Božích očiach. To znamená, že kto sme
  • my, aby sme súdili niekoho? Aby sme odsudzovali
  • niekoho, koho Pán Ježiš spasil, koho uznal za
  • hodného spasiť ho? A kto sme my, keď odsudzujeme
  • niekoho, za koho zomrel Pán Ježiš?
  • Teda dnešné evanjelium nás naozaj
  • učí takémuto praktickému milosrdenstvu,
  • súcitu, ale zároveň aj takej
  • veľkodušnosti voči iným. Veď predsa všetci
  • konáme občas niekedy aj zle, nerozumne, hriešne
  • a v podstate všetci potrebujeme tento Boží súcit a
  • veľakrát potrebujeme aj my sami tento súcit práve
  • aj od iných bratov a sestier. Amen.
  • (Hudba)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri