SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
01.12.2016
13:07 min.
Titulky od AI
Zobrazené 1846x

Z PRAMEŇA (01.12.2016)

Štvrtok po 1. adventnej nedeli, káže dp. Daniel Dian.

Štvrtok po 1. adventnej nedeli, káže dp. Daniel Dian.

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1571 slov

Aleluja,
aleluja. Aleluja, aleluja. Hľadajte
Pána, kým ho možno nájsť. Volajte ho,


  • Aleluja,
  • aleluja. Aleluja, aleluja. Hľadajte
  • Pána, kým ho možno nájsť. Volajte ho, kým je nablízku.
  • Aleluja, aleluja. Pán s vami. I s
  • duchom tvojim. Čítanie zo Svätého evanjelia podľa
  • Matúša. Sláva tebe, Pane. Ježiš povedal
  • svojim učeníkom: „Nie každý, kto mi hovorí Pane, Pane, vojde do
  • nebeského kráľovstva,
  • ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
  • A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje
  • ich,
  • podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale.
  • Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica
  • a oborili sa na ten dom. Ale dom sa nezrútil, lebo mal
  • základy na skale. A každý, kto tieto moje slová
  • počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si
  • postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili
  • sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a
  • dom sa zrútil. Zostalo z neho veľké rumovisko."
  • Počuli sme slovo Pánovo. Chvála
  • tebe, Kriste. Najmilší,
  • ak som v úvode spomenul určité skutočnosti, ktoré sa
  • prejavujú v našom živote,
  • tak som to spomínal cielene, pretože naozaj, akoby sme si
  • neuvedomovali, čo vlastne v živote
  • potrebujeme. Že potrebujeme nájsť Boha
  • a v ňom zmysel svojho života. Potrebujeme nájsť
  • Boha,
  • ktorý nebude niekde vzdialený odo mňa, ale s ktorým
  • denne komunikujem.
  • Ak človek v sebe
  • vedený Duchom Svätým pestuje dar nábožnosti, nemá
  • problém,
  • aby dokázal zachovávať to, čo Boh od nás
  • žiada.
  • Žiada život, ktorý nie je folklórom.
  • Žiada vedomý život
  • založený na poznaní Boha, jeho
  • lásky a milosrdenstva.
  • A potrebujeme si uvedomiť,
  • kto v našom živote má prvé miesto.
  • Nijako neukrátime našich blížnych,
  • našich z rodín, ak povieme, že prvé
  • miesto v mojom živote patrí Bohu.
  • Lebo Boh je Otec, ale zároveň je aj učiteľ
  • lásky.
  • Otec, ktorý miluje a ktorý nás učí milovať.
  • Otec, ktorý je milosrdný a učí nás prejavovať
  • milosrdenstvo.
  • Ale všetko má svoje hranice.
  • Lebo naozaj
  • tiež nemôžeme prekračovať rámec možností, ktoré máme.
  • Dostala sa mi do rúk jedna knižka z jedného nakladateľstva, ktoré
  • modlitebné knižky chrli ako na bežiacom páse.
  • Ale vždy, čo je prvé, a na to upozorňujem všetkých, ktorí
  • nás v tejto chvíli počúvajú. Všimnite si v každej knižke,
  • ktorá má charakter, že ponúka nám modlitby
  • alebo niečo z nauky o viere, či má
  • napredu napísané nihil obstat, teda
  • nezávadné a imprimátur toho ktorého otca
  • biskupa,
  • na ktorého území sa nachádza vydavateľstvo alebo
  • zostavovateľ tej ktorej knižky. Pretože dostala sa mi do
  • rúk knižka, síce veľmi pekná, Modlíme sa za duše v
  • očistci, ale chytal som sa za hlavu.
  • Som už štyridsať rokov kňazom a ja som nevedel, že som tak silný a
  • mocný, že môžem anjela strážcu svojho poslať s
  • Božou krvou,
  • aby zmiernil utrpenie dušiam v očistci.
  • Naozaj neviem. A potom naši veriaci stávajú sa
  • obeťami takýchto nezmyslov.
  • Ja nemôžem rozkazovať môjmu anjelovi strážcovi.
  • Jeho do môjho života postavil Boh, ale ja nemôžem posielať môjho anjela
  • strážcu, aby robil služby inde.
  • Vidíte, aké je dôležité poznávať,
  • poznávať správne,
  • aby sme neskĺzli do bludov? Lebo svojho času v jednom
  • bratislavskom kostole boli modlitby: „Panna Mária, tvoja moc je
  • tak veľká, že aj omylom zatrateného vyvedie z pekla."
  • Nuž chudák Pán Boh asi sa mýli a omylom môže niekoho
  • zatratiť.
  • A takéto bludárstva sa šíria v našej
  • cirkvi. Nosia sa všelijaké červené náramočky vraj
  • pre šťastie.
  • Nosia sa proti urieknutiu a naše kresťanské mamičky
  • to si dávajú na kočiare, aby ich dieťatko niekto neuriekol.
  • Teda advent je časom na to,
  • aby sme sa pozreli do svojho vnútra.
  • Nielen aby sme mali nádherný adventný veniec a tešili sa,
  • kedy už konečne zapálime tú štvrtú adventnú sviecu, lebo tá už signalizuje,
  • že najkrajšie sviatky roka, ktoré voláme Vianoce a ktoré sú
  • sviatkami narodenia Pána, sú tu.
  • Ale advent je časom, aby sme sa pozreli do seba
  • a uvedomili si
  • môj osobný vzťah k Bohu.
  • Aby som skutočne si uvedomil, či som schopný prijímať Boha
  • ako darcu života,
  • ako toho, ktorý jediný má právo určovať
  • zákony.
  • Ktoré človeka chránia a vedú do toho
  • trvalého spoločenstva s trojjediným Bohom.
  • A medzi nimi je aj ten zákon: „Spomeň, aby si deň sviatočný svätil”.
  • Boh nepotreboval odpočívať.
  • Ak nám svätopisec zanecháva v správe o stvorení sveta tú
  • myšlienku „A v siedmy deň Boh odpočíval od všetkých svojich prác”,
  • tak je tam Boží zámer,
  • aby si človek uvedomil,
  • že jeho sily sú ohraničené, a preto je potrebné
  • jeden deň z toho cyklu tých siedmych dní
  • darovať Bohu, blížnemu a sebe.
  • A preto otcovia biskupi, oni nie sú proti nikomu,
  • ale sú za niekoho.
  • Sú za to, aby nedeľa sa stala opäť dňom, v
  • ktorom sa stmeluje rodina.
  • Nemusím rozprávať o tom,
  • aký je hektický čas, v ktorom žijeme.
  • Ráno chytro matka musí pripraviť desiatu deťom, odchádzajú do
  • školy. Potom, aby sa uživila rodina, otec často je na
  • celých týždňovkách preč alebo ja neviem v akom časovom horizonte.
  • Mnohoraz sú to aj viac ako desať dní alebo ja neviem aj tri
  • týždne či niekoľko mesiacov je preč.
  • Matka príde večer z práce. Pre ňu nekončí pracovná doba, lebo ju
  • čaká domácnosť, ďalšia pracovná, eh, doba, kedy má
  • čas venovať sa svojim deťom.
  • Takže deti potom sú pri počítačoch alebo pri televízori, čo je veľmi dobré pre ne,
  • pravda? Lebo oni to vnímajú ako dobro a naopak,
  • keď by im to rodič
  • zakázal, tak to vnímajú ako niečo, čo je proti nim.
  • Oni si ešte neuvedomujú, že rodičia chcú ich dobro.
  • Ak im povedia: „Máš obmedzený čas prístupu na internet,
  • máš
  • obmedzený čas hrania sa na počítači a sledovania
  • televízie, lebo sa musíš aj učiť a musíš si aj
  • oddýchnuť.
  • Musíš rásť, aby si bol zdravý a pripravený pre život”.
  • A preto nedeľa
  • by mala byť skutočne dňom, kedy celá rodina dokáže
  • poďakovať Bohu za dar života, za to, že otec
  • mohol byť v práci a priniesť financie, ktoré potrebujeme pre
  • každodenný život. Že mama mohla urobiť v domácnosti všetko,
  • čo bolo
  • treba
  • a prehĺbiť si svoje vzťahy. Opýtať sa otca: „Tomuto
  • nerozumiem. Otec, dá sa riešiť táto situácia?
  • Mama, som vo veku, kedy už dospievam, mám nejaké problémy”.
  • Vedieť sa porozprávať s deťmi.
  • A vtedy naše rodiny budú sa scelovať
  • a nie chodiť po obchodoch. A je mi ľúto,
  • že pobožná Kysučanka z Čadce
  • ide z kostola rovno do nákupného centra,
  • lebo to je celkom normálne. Toto vyhlási pred televíznou
  • kamerou.
  • Babka, ktorá
  • má už svoj požehnaný vek, nech žije dlhé roky.
  • Ale ona povie, ona je rozčúlená, lebo išla na Božie narodenie z
  • kostola a nemohla si kúpiť čerstvý rožok.
  • Nuž akurát ten jej chýbal, lebo už asi nič neostalo od toho
  • Štedrého večera.
  • Kde sme zašli v svojom myslení? Ale my sme pobožní katolíci
  • a hovoríme o tom, ako hlboko veriaci sme.
  • A pritom si neuvedomujeme, ako zranieme iných svojimi,
  • ja to dovolím si nazvať, nezriadenými žiadosťami.
  • Lebo tam v tej pokladni musí niekto sedieť.
  • Do tých regálov niekto musí ukladať tovar aj v nedeľu.
  • Títo ľudia sú vytrhnutí, ako nám to napísali otcovia biskupi v
  • pastierskom
  • liste z rodinného spoločenstva.
  • A v živej pamäti mám
  • obraz ženy, ktorá plakala po jedných Vianociach,
  • lebo manžel bol služobne viac ako pol roka v Amerike
  • a ona pracovala v jednom obchodnom reťazci.
  • Na Štedrý deň večer
  • musela odovzdať všetky tržby a tak ďalej. Zmeškala vlak.
  • Prišla domov už v čase, keď deti sedeli a plakali, lebo už
  • kamaráti im telefonovali, aké dary dostali.
  • A ona hovorí: „Ideme si spraviť večeru.” „My nechceme
  • večeru, daj nám
  • darčeky.” Toto bol Štedrý večer pracujúcej ženy.
  • Chvalabohu, že už aspoň na ten Štedrý deň sú tie
  • zatváracie
  • hodiny v tých obchodných reťazcoch skrátené.
  • Ale potrebujeme takúto hektiku?
  • Kedysi na Štedrý deň žiaci a študenti mali voľno.
  • Rodičia ešte do dvanástej robili, ale obchody sa zatvárali tiež o dvanástej,
  • a
  • tak pred obchodmi čakali deti, študenti,
  • aby si kúpili tú šlahačku, maslo a chlieb, ktorý sa doviezol.
  • A prežili sme, lebo sa otvorili obchody až na sviatok
  • svätého Jána
  • dvadsiateho siedmeho a neboli otvorené ani na Božie narodenie, ani na sviatok
  • svätého Štefana.
  • Vráťme sa späť, keď chceme žiť aj z tradície k
  • tomu,
  • aký život viedli naši otcovia, naše staré matky,
  • starí otcovia. Neprežívajme advent ako folklór,
  • len naháňaním sa. Koľko času si vieme nájsť na to, aby sme
  • išli na vianočné trhy. Jeme tam predražené palacinky za štyri
  • päťdesiat alebo placky po tri päťdesiat zemiakové a ja neviem
  • čo všetko. Koľko peňazí sa tam minie.
  • Je to vec vaša, ja sa do toho nemôžem miešať.
  • Ja len poukazujem na to, kde mrháme svoje sily, kde
  • mrháme svoje
  • financie. A potom plačeme, že nemáme na to, čo nám
  • osoží oveľa viac. Nemáme na duchovnú literatúru,
  • nemáme na to
  • vraj, aby sme si predplatili Katolícke noviny,
  • ale bulvár kupujeme
  • denne.
  • Naše kresťanské rodiny, náš kresťan v
  • modernom svete. Kresťan, ktorý sa dá pomýliť
  • nejakými filozofickými smermi. Kresťan, ktorý
  • nepozná svoju vieru.
  • Ale keď niečo, ja som hlboko veriaci.
  • Nuž zamyslime sa nad tým. Advent je časom, v ktorom máme prosiť Ducha
  • Svätého o jeho dary múdrosti, rozumu, sily, nábožnosti,
  • ale aj bázne Božej.
  • Bez Ducha Svätého v našom živote stávame sa naozaj iba
  • náboženskými folkloristami
  • a naozaj stávame sa spoločnosťou, o ktorej Karol Rahner, tento veľký teológ
  • dvadsiateho storočia, povedal,
  • že sme
  • pohanská civilizácia preniknutá zbytkami kresťanskej
  • civilizácie. Chceme takúto definíciu?
  • Ja by som bol za to, aby sme pracovali na tom, aby sa o nás
  • hovorilo: „Sme ľudia viery,
  • neustále sa prehlbujúci vo viere,
  • žijúci podľa Božieho zákona v láske a pokoji so všetkými
  • ľuďmi, mysliaci na toho, ktorý je, ktorý
  • bol a ktorý príde. Amen”.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z PRAMEŇA (01.12.2016) - Archív

Reklamní partneri