Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
záznam
03.12.2021
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (02.03.2018)
Piatok po 2. pôstnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.
Piatok po 2. pôstnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
Čítanie z knihy Genesis:
Izrael miloval Jozefa viac ako všetkých
svojich synov, lebo
- Čítanie z knihy Genesis:
- Izrael miloval Jozefa viac ako všetkých svojich synov, lebo
- sa mu narodil v starobe a dal mu urobiť dlhú tuniku.
- Keď jeho bratia videli, že ho má otec radšej ako všetkých
- ostatných synov, začali ho nenávidieť a nevedeli sa
- s ním prívetivo rozprávať.
- Raz jeho bratia pásli ovce svojho otca pri
- Sicheme a Izrael povedal Jozefovi:
- „Tvoji bratia pasú ovce pri Sicheme.
- Poď, pošlem ťa za nimi.“ A Jozef vyšiel za
- svojimi bratmi a našiel ich v Dotaine.
- Oni ho zďaleka zbadali a prv než k nim prišiel, sa dohodli,
- že ho zabijú. Medzi sebou hovorili: „Hľa,
- snár prichádza. Poďte, zabijeme ho a hodíme do
- niektorej cisterny a povieme, že ho zožrala divá
- zver. Potom sa ukáže, čo mu pomôžu jeho
- sny.“ Keď to počul Ruben,
- usiloval sa vyslobodiť ho z ich, z ich rúk a vravel:
- „Neberme mu život.“ A ďalej im hovoril:
- „Neprelievajte krv. Hoďte ho do cisterny tu na
- pustatine a nepoškvrňujte si ruky.“ To povedal
- preto, že ho chcel vyslobodiť z ich rúk a vrátiť
- jeho
- otcovi.
- A len čo Jozef došiel k svojim bratom, zobliekli mu jeho dlhú
- tuniku a hodili ho do cisterny, v ktorej nebolo vody.
- Potom si posadali a jedli chlieb.
- A keď zdvihli oči, videli prichádzať karavánu Izmaelitov z
- Galaádu.
- Ich ťavy niesli balzam, mastixovú živicu a
- ladanum do Egypta.
- Tu povedal Júda svojim bratom: „Čo by sme mali z toho, keby sme
- zabili svojho brata a zatajili jeho krv?
- Bude lepšie predať ho Izmaelitom a nepoškvrniť si ruky.
- Veď je to náš brat a naše telo.“ A
- bratia s ním súhlasili.
- A keď madiánski kupci prechádzali okolo, vytiahli Jozefa z
- cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom
- a tí ho odviedli do Egypta. Počuli
- sme Božie slovo.
- Bohu vďaka. [spieva] Sláva ti a
- chvála, Ježišu
- Kriste. [spievajú]
- Sláva ti a chvála,
- Ježišu Kriste.
- [spieva] Boh tak miloval svet,
- že dal svojho jednorodeného Syna.
- Každý, kto v neho verí, má
- večný život.
- [spievajú] Sláva ti a chvála,
- Ježišu Kriste.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu:
- „Počujte iné podobenstvo.
- Istý hospodár vysadil vinicu, obohnal ju plotom, vykopal
- v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal
- vinohradníkom a odcestoval.
- Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich
- sluhov, aby prevzali jeho diel úrody.
- Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali.
- Jedného zbili, iného zabili, ďalšieho
- ukameňovali.
- Znova poslal iných sluhov viac ako predtým, ale aj
- s nimi urobili podobne.
- Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: „K môjmu
- synovi budú mať úctu.“ Ale keď
- vinohradníci zazreli syna, povedali si: „To je
- dedič. Poďte, zabime ho a jeho
- dedičstvo bude naše.“ Chytili ho, vyvliekli z
- vinice a zabili.
- Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým
- vinohradníkom?
- Odpovedali mu:
- „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným
- vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať
- úrodu.“ Ježiš im povedal:
- „Nikdy ste nečítali v Písme: Kameň, čo stavitelia zavrhli,
- stal sa kameňom uhlným. To sa stalo na pokyn
- Pána, vec v našich očiach obdivuhodná.
- Preto vám hovorím:
- Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý
- bude prinášať úrodu.
- Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstva,
- vybadali, že hovorí o nich
- a chceli ho zajať. Len sa báli zástupov,
- lebo oni ho pokladali za
- proroka.“ Počuli sme
- slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Drahí bratia a sestry,
- posledná veta dnešného evanjelia
- nás pozýva, aby sme doňho vstúpili
- a vo veľkoposnom období cítime, ako Ježiš nalieha na
- to,
- aby sme boli
- Pokorní cez každé evanjelium, ktoré čítame,
- aby sme boli otvorení jeho slovu a aj istej
- tvrdosti toho slova.
- Ale nie je to tvrdosť nemilosrdná.
- Je to práve tvrdosť milosrdná v tej pravdivosti,
- v tej otvorenosti, v tej
- priereznosti,
- keď Ježiš chce otvoriť naše mnohokrát tvrdé,
- zatvrdlivé, uzavreté srdce, aby sme prijali
- jeho svetlo.
- Princípom dnešného evanjelia je,
- že hospodár, ktorý prenajal vinicu, posiela
- svojich ľudí k tým, ktorým ich prenajal
- jednoducho preto, aby prevzali jeho diel
- úrody.
- Ako sa nás toto môže týkať?
- No to podobenstvo pochopili aj
- Ježišovi poslucháči v jeho dobe, že sa týka ich.
- A práve v tejto vete nás Ježiš pozýva, nuž, čítajte to ako
- posolstvo aj pre vás moderných ľudí, ktorí práve
- toto živé slovo čítate
- v dvadsiatom prvom storočí v mesiaci
- marci roku 2018. To slovo
- má rovnakú silu,
- rovnakú
- vnútornú provokatívnu,
- posväcujúcu silu, ako malo pred dvetisíc
- rokmi. Totiž
- aj od nás sa raz bude žiadať, aby sme vydali
- počet z toho,
- čo sme konali počas svojho života.
- Ale ak to mám vyjadriť priamo slovami dnešného evanjelia,
- príde čas oberačky a Pán k nám pošle
- svojich sluhov a posiela svojho syna, aby sa pýtal:
- „Aká je
- úroda tvojho života?
- Aká je úroda tvojho života? Aké je
- ovocie tvojho života?“ K
- čomu by sme mohli prirovnať to zabíjanie,
- kameňovanie, likvidovanie tých, ktorí prichádzajú?
- Napríklad, keď umlčujeme hlas nášho
- svedomia.
- Niekedy sa aj sociológovia, psychológovia a samozrejme
- duchovní vodcovia pýtajú, prečo človek, keď je na chvíľu v tichu,
- hneď si musí do uší dávať slúchadlá, zapínať
- internet, rádio. Prečo sa tak veľmi
- bojíme ticha?
- My sa nebojíme toho, že by bolo ticho.
- My sa bojíme toho,
- že by v nás v tom tichu začal
- hovoriť hlas nášho svedomia a zabíjame ho,
- ako títo vinohradníci zabíjali hlas
- tých, ktorí žiadali úrodu, žiadali vydať
- počet z tej vinice. Tak my veľmi
- soft, veľmi nebadane, veľmi
- rafinovane vieme zabiť hlas nášho svedomia tým, že sa
- naháňame. Tým, že sami seba sme presvedčili o tom,
- že jednoducho nemáme čas.
- Že to je tak, ako keby sme sa
- rútili autom bez toho, aby sme pozerali na
- súradnice, kde sme.
- Je to, ako keby sme sa viezli autom len tak
- ledabolo kamsi bez smeru, bez východiska,
- bez štýlu.
- Je to tak,
- ako sa rútiť
- bez mapy, bez kompasu, bez toho vnútorného kompasu,
- ktorým je naše svedomie. To zabíjanie tých
- sluhov nemusí byť niečo dramatické, vonkajšie,
- viditeľné. To môže byť jednoducho únik pred hlasom
- nášho vlastného svedomia, pričom v tichu
- hovorí Boh. Preto zabíjame ticho, aby sme
- zabili ten hlas, ktorý nám hovorí: „Človeče,
- vráť sa zo scestia
- na cestu.“ Prežívame piatok vo veľkopostnom
- období.
- Je to obdobie veľkých milostí, veľkých Božích bonusov,
- impulzov. Je to obdobie, keď nám Pán osobitne
- ponúka svetlo, silu, premieňajúcu,
- pretavujúcu silu svojho slova, aj toho slova,
- ktoré sme dnes čítali. A možno nám chce povedať: „Tak sa
- zamysli, či nie si ako ten Ježišov
- poslucháč, ako tí farizeji, ktorí počuli
- a vybadali, že hovorí o nich.“ Áno, vybadajme, vybadajme veľmi
- odvážne. Ježiš hovorí o nás. Ježiš hovorí o
- všetkom tom,
- keď umlčiaväme hlas
- svedomia alebo tých, ktorí nám chcú
- povedať pravdu. Vážme si tých, ktorí nám do očí
- povedia úprimne,
- samozrejme s rešpektom a láskou, pravdu, pravdu,
- lebo pravda nás oslobodí od nás samých
- egoistov,
- lebo takí sme
- odkedy bol spáchaný prvotný hriech.
- Taliani majú takú krásnu
- slovnú hračku. Io a Dio
- jedno jediné písmeno. Io znamená ja.
- Dio o jedno písmenko viac znamená nekonečne viac,
- lebo to znamená Boh.
- A aj dnešné evanjelium nás stavia na križovatku,
- respektíve nás stavia do polohy rozhodnúť sa,
- ktorou výhybkou sa poberieme, ktorým smerom
- výhybky sa poberieme. Io orientovaný len na
- seba, zabíjajúc všetko, čo by ma
- oberalo o moju samospasiteľnú pýchu
- alebo Dio, Boh, u ktorého v
- skutočnosti nájdem, kto som ja.
- že som bratom alebo sestrou ľudí okolo mňa a
- spoločne sme deťmi Božími.
- Ježiš prichádza v Eucharistii na oltár, pretože
- vie, že aj toto evanjelium je ťažké.
- Prichádza vydať počet. Vy-- prichádza
- žiadať, aby sme vydali počet a budeme počuť tie
- slová.
- Blažení tí, ktorí sú pozvaní na hostinu
- baránkovú.
- Ak nám svedomie hovorí, že môžeme pristúpiť k Eucharistii,
- je to dobrý signál, ale musí byť veľmi pokorne prijatý v tom,
- lebo každý deň musíme vstávať. Každý deň musíme z mŕtvych
- vstávať. Každý deň sa musíme otvárať pre hlas Boží
- v
- nás.
- A keď je niekto, kto si musí povedať: „No
- ja
- som pozvaný, ale pozvánku som celkom ešte neotvoril.
- Musím to urobiť v spovednici. Musím to urobiť
- v pravdivom slove rozhrešenia a poučenia
- spovedníka niet čo váhať,
- niet čo odkladať." Pretože správca
- vinice prichádza každý deň.
- Cez každý deň sa nás pýta,
- ktorým smerom kráčame. Je to na nás, aby sme sa
- rozhodli. Urobme správne rozhodnutie.
- Aké je správne rozhodnutie? Je zjavné aj z toho, čo sme práve
- prečítali. Vydajme sa Ježišovi teraz, vydajme sa jeho
- slovu, vydajme sa jeho prítomnosti, jeho milosrdenstvu, jeho
- pravde,
- aby sme potom, keď vyjdeme z kaplnky
- po bohoslužbe slova a bohoslužbe obety, mohli aj tam vonku druhým
- hlásať, že je ticho, v ktorom hovorí
- Boh. A kiežby to z nás bolo cítiť.
- Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
- Chvalme Ho.
- [hudba]
