SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
02.11.2016
12:09 min.
Titulky od AI
Zobrazené 1492x

Z PRAMEŇA (02.11.2016)

Všetkých verných zosnulých, káže dp. Martin Šafárik.

Všetkých verných zosnulých, káže dp. Martin Šafárik.

 

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1402 slov

Aleluja,
aleluja. Aleluja, aleluja. Vôľa
môjho Otca je, aby každý, kto verí v Syna,


  • Aleluja,
  • aleluja. Aleluja, aleluja. Vôľa
  • môjho Otca je, aby každý, kto verí v Syna,
  • mal večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň,
  • hovorí Pán. Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nech sa vám srdce
  • nevzrušuje. Veríte v Boha, verte aj vo mňa.
  • V dome môjho Otca je mnoho príbytkov.
  • Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem
  • pripraviť miesto.
  • Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa
  • prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde
  • som ja.
  • A cestu, kam idem, poznáte."
  • Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš.
  • Akože môžeme poznať cestu?"
  • Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život.
  • Nik nepríde k Otcovi iba cezo mňa."
  • Počuli sme slovo Pánove.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Drahí bratia a sestry.
  • Dnešná liturgická spomienka
  • by nás mohla viesť k takým
  • dvom duchovným pohľadom.
  • Prvá je, aby sme uskutočnilo, uskutočnili
  • jedno to z tých blahoslavenstiev, ktoré sme počuli včera v
  • evanjeliu.
  • Blahoslavení milosrdní, lebo oni uvidia
  • milosrdenstvo.
  • Máme dokonca ešte stále posledné dni
  • Svätého roku milosrdenstva.
  • A my vieme, že milosrdenstvo
  • nepatrí len Bohu alebo Boh si ho neponecháva len pre seba, ale
  • naopak, ako to je v tom hlavnom hesle
  • milosrdní s mäkkým i, teda viacerí,
  • milosrdní ako Otec.
  • Alebo môžeme povedať milosrdní ako On, ako Boh.
  • To znamená, my všetci máme byť milosrdní, ako je náš
  • nebeský Otec. Presne tak, ako to vyznávame v tej
  • najzákladnejšej modlitbe, ktorú nás naučil sám Ježiš
  • Kristus.
  • Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.
  • Teda sám náš Stvoriteľ nás učí
  • konať to, čo koná On človeku,
  • aby sme sa nestali farizejmi, ktorí len možno
  • pasívne obdivujú jeho dokonalosť, jeho svätosť,
  • ale aby sme sa naozaj napĺňali Božou svätosťou a
  • realizovali ju. Teda to milosrdenstvo nemáme
  • preukazovať len našim bratom a sestrám, ktorých máme fyzicky vedľa seba,
  • ale aj tým, ktorí nás predišli do večnosti a nie sú
  • ešte vo
  • večnej blaženosti, teda v nebeskom kráľovstve.
  • [odkašle si] V tento posvetný čas
  • nám svätá katolícka cirkev dáva úžasnú možnosť.
  • Každý jeden z nás môže každý jeden deň od prvého do
  • ôsmeho novembra získať takzvané plnomocné odpustky
  • pre dušu v očistci. To znamená,
  • že Boh na základe
  • splnenia podmienok, ktoré sú jasne stanovené a ktoré sú
  • všeobecne
  • známe,
  • pri modlitbe a návšteve cintorína môžeme
  • vyslobodiť jednu dušu z toho očistca, aby mohla hneď
  • prejsť do nebeského kráľovstva. Teda my ako členovia
  • putujúcej cirkvi, pozemskej cirkvi sa modlíme
  • za cirkev očisťujúcu.
  • A potom
  • je tam taký
  • krásny svätý duchovný obchod v úvodzovkách
  • alebo teda, ehm, taká, taká relácia, že tí,
  • ktorí potom už pôjdu do nebeského kráľovstva, zase nám odplatia naše
  • milosrdenstvo tým, že nám vyprosujú potrebné milosti,
  • a teda odborne povedané, orodujú za nás pred trónom Božieho
  • milosrdenstva. [odkašle si] Myslím si, že každý
  • jeden z nás potrebuje tam mať hore orodovníkov,
  • ktorí, ktorí zmierujú Božiu spravodlivosť a
  • naopak
  • vyprosujú nám ten milosrdný prístup Boha.
  • To je teda ten prvý prístup alebo teda ten prvý duchovný impulz,
  • ktorý by sme mohli v dnešný deň využiť, aby sme boli milosrdní voči tým,
  • ktorí nás predišli do večnosti a potrebujú ešte naše
  • príhovory, naše obety.
  • Ten druhý duchovný impulz by mohol spočívať v tom,
  • aby sme sa my sami zamysleli nad tými slovami,
  • ktoré odzneli práve v dnešnom evanjeliu.
  • Pán Ježiš jasne povedal: „Idem vám pripraviť
  • miesto."
  • Každý sa tam dostane. Každý, kto chce, sa tam môže dostať.
  • Miesto je tam pre každého. Nie nejakých
  • stoštyridsaťštyritisíc vyvolených a len tých, ale pre
  • každého, kto spolupracuje s mojím vykupiteľským
  • dielom.
  • A Tomáš
  • tam akoby protirečí:
  • „Pane,
  • ale my nevieme, kam ideš.
  • Akože môžeme poznať cestu?"
  • Ono napriek tomu, že už máme dvetisíc rokov
  • vo Svätej cirkvi odžitých s Kristovým posolstvom,
  • musíme si priznať, ak sme pravdiví, že často sa
  • dostávame aj my do tejto tomášovskej pozície voči Pánu
  • Bohu.
  • Nie preto, že by sme, á, nevedeli, pretože svätá cirkev
  • jasne definuje vo svojom učení,
  • čo máme robiť, aby sme dosiahli nebeské kráľovstvo,
  • ale pretože nám niekedy vyhovuje taký ten postoj tých
  • nevedomých.
  • Sa nám častokrát nechce.
  • Častokrát nám príde za ťažko zachovať Božiu vôľu.
  • Ale Pán Ježiš nás povzbudzuje
  • a úplne jednoducho odpovedá Tomášovi.
  • A odpovedá tak, že to môže pochopiť každý jeden človek a
  • odpovedá
  • tak, že každý jeden človek, keď to prijme, tú jeho odpoveď
  • za svoje, tak pozná cestu a vie, ako dosiahnuť večnú
  • spásu.
  • Pán Ježiš hovorí: „Ja som cesta,
  • pravda a život." To znamená všetky tie tri veci, ktoré potrebujeme.
  • Ja som cesta. To znamená, ak budeš sledovať môj život,
  • ak budeš sa napĺňať a žiť podľa náuky, ktorú som ti zanechal
  • v evanjeliách a ktorú chráni svätá cirkev, ktorú som na to delegoval,
  • nemusíš sa báť, že by si vyšiel z cesty preč.
  • Ja som pravda,
  • ja som zákonodarca, ja som pôvodca všetkého.
  • Ja som pravda o veciach. Vieme, že naozaj o jednej veci
  • môžeme počuť, á, tri názory. A teraz, á, v
  • tej pluralite názorov,
  • ktorá je charakteristická pre dnešnú dobu, by sme sa tiež mohli
  • alibisticky vyhovárať pred Pánom Bohom.
  • Pane, ale
  • veď je toho toľko, tých, tých filozofických systémov a,
  • a názorov. Ako ja môžem vedieť,
  • čo je pravda? Toto je, toto je, až by som si dovolil povedať také
  • diabolské, lebo my kresťania, ktorí sme prijali Ježiša
  • Krista
  • o tých najzákladnejších veciach, to znamená o pozemskom živote a o večnom
  • živote, vieme jasne,
  • ako sú veci pomenované samotným
  • Božím synom. Neexistuje nejaká dôležitá oblasť v
  • živote človeka, ku ktorej by sa Ježiš, sám Ježiš Kristus nebol
  • vyjadril. Len
  • treba tú pravdu poznať. Treba ju čítať.
  • Treba mať pravidelne Božie slovo v rukách a sýtiť sa ním.
  • A napokon ja som život.
  • Ja som život. Ja som zomrel preto, aby ste vy mohli žiť, ako to
  • dnes
  • v posvätnom čítaní vyjadruje svätý Ambróz, ktorý
  • píše: „A ešte čo máme povedať o Kristovej smrti,
  • keď
  • ukážeme na božskom príklade, že iba smrť
  • vydobyla nesmrteľnosť a smrť vykúpila
  • samu seba."
  • Teda v tomto dni, v tomto, ako to zvykneme hovoriť ľudovo,
  • dušičkovom čase, samozrejme, že akosi intenzívnejšie a
  • častejšie sa zamýšľame nad skutočnosťou smrti.
  • A to je veľmi dobré, pretože tá nielen patrí k človeku, nielen
  • patrí, á,
  • k životu, ale dokonca patrí aj k spáse.
  • Patrí dokonca aj k Bohu, pretože Boh sa tak rozhodol skrze
  • smrť vydobyť našu nesmrteľnosť. Boh
  • nepotreboval smrť. Ježiš Kristus nepotreboval smrť,
  • pretože on je
  • večný. On je dokonalý.
  • Ale tým, že sňal všetky hriechy sveta na svoje
  • plecia,
  • potreboval ich zanechať na dreve kríža svojou smrťou,
  • svojou obetou. Teda priklincoval náš spravodlivý údel,
  • ktorý spočíval
  • vo večnom zatratení na dreve kríža a vstáva z
  • hrobu. Poráža smrť. Teda smrti
  • Ježiš Kristus dáva úplne iný rozmer, ako to bolo do jeho
  • príchodu.
  • „Netreba teda žialiť nad smrťou," povzbudzuje nás tento veľký učiteľ,
  • „keď ňou Boží syn nepohrdol a neutiekol sám pred
  • ňou.
  • A smrť nebola v prirodzenosti." Teda
  • neobviňujme Pána Boha za niečo,
  • čo sme spôsobili my. „Smrť nebola v prirodzenosti, ale stala
  • sa prirodzenosťou. Veď Boh neustanovil smrť od počiatku,
  • ale ju dal ako liek.
  • Lebo po odsúdení priestupku začal byť život
  • ľudí v ustavičnej lopote a v neznesiteľnom
  • vzdychaní veľmi biedny.
  • Bolo treba urobiť koniec zlu, aby smrť nahradila, čo
  • život stratil."
  • Nie je to nádherná myšlienka? Aby, aby smrť nahradila to,
  • čo život stratil.
  • To znamená tú kvalitu.
  • Predstavte si, že v dnešnej dobe by sa, ja som cestou sem tak nad tým
  • rozmýšľal na základe týchto slov svätého Ambróza,
  • že Pán Boh by sa na chvíľočku rozhodol, že by v dnešnej dobe
  • ľuďom daroval nesmrteľnosť. V takom stave, v akom sme, v takom spôsobe života, v
  • akom sme.
  • Viete, čo by z toho bolo?
  • Jedine ten spravodlivý ortieľ, ktorý visí nad každým
  • jedným z nás. Aj ty raz zomrieš, aj ty raz zomrieš, aj ty raz zomrieš.
  • Nás aspoň trošku vedie k tej bázni, k tej
  • dôstojnosti voči blížnemu a napokon aj k samotnému
  • Pánu Bohu, že nám láme tie kolená. Keby sme vedeli, že sme tu
  • večne, ako by sme žili?
  • Muselo sa to zlomiť smrťou a Boh to vedel,
  • lebo nesmrteľnosť by bola viac na ťarchu ako na osoh bez
  • pomoci milosti.
  • A zakončím dvomi veľmi peknými a inšpiratívnymi
  • myšlienkami.
  • Prvá je od známeho českého herca Miloša Kopeckého,
  • ktorý povedal: „Žiadna smrť nemôže
  • byť zlá, ak jej predchádzal dobrý život."
  • A veľký spisovateľ Exupéry: „Čo dáva zmysel životu,
  • dáva zmysel i smrti." Amen.
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z PRAMEŇA (02.11.2016) - Archív

Reklamní partneri