Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
záznam
20.12.2021
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (03.08.2015)
Pondelok v 18. týždni obdobia cez rok, káže dp. juraj Mihály OFM.
Pondelok v 18. týždni obdobia cez rok, káže dp. juraj Mihály OFM.
Keď Ježiš počul o smrti Jána Krstiteľa, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“ Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“ Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“ On povedal: „Prineste mi ich sem!“ Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí. (Mt 14, 13-21)
Prepis videa
Čítanie z knihy Numeri.
Synovia Izraela hovorili: „Kto nám dá
mäso, aby sme sa najedli?
- Čítanie z knihy Numeri.
- Synovia Izraela hovorili: „Kto nám dá
- mäso, aby sme sa najedli?
- Spomíname si na ryby, čo sme zadarmo jedli v
- Egypte. Prichádzajú nám na um uhorky
- a dyné, pór, cibuľa a cesnak.
- Teraz máme vyschnuté hrdlo a naše oči
- nevidia nič iné len manu.
- Mana bola ako koriandrové semiačko a
- podobala sa na bdeliu. Ľud chodil a
- zbieral ju, mlel ju na mlynčekoch alebo
- tĺkol v mažiarioch.
- Varili ju v hrnci alebo z nej robili
- osuchy, ktoré mali chuť ako chlieb s
- olejom.
- Keď za noci padala na tábor rosa, padala
- zároveň aj mana.
- Mojžiš počul, ako ľud plače, celé
- rodiny, každý pri vchode do svojho stanu.
- A Pán sa veľmi rozhneval.
- Mojžišovi sa to zdalo neznesiteľné, preto
- povedal Pánovi:
- Prečo trápiš svojho sluhu? Prečo som
- nenašiel milosť v tvojich očiach?
- A prečo si na mňa položil ťarfu starostí o
- všetok tento ľud?
- Vari som ja splodil všetok tento ľud?
- Ja som ho porodil, že mi hovoríš: Vezmi
- ho do náručia, ako dojka nosieva dieťa
- a zanes ho do krajiny, o ktorej si prisahál ich
- otcom?
- Kde vezmem mäso, aby som ho mohol dať všetkému
- tomuto ľudu?
- Plaču predo mnou. Daj nám jesť mäso.
- Ja sám neunesiem všetok tento ľud.
- Je pre mňa príliš ťažký.
- Ak chceš takto robiť so mnou, prosím,
- radšej ma zabi, aby som našiel milosť v tvojich
- očiach, aby som už nemusel hľadieť na
- svoju biedu.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha.
- Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha.
- Môj ľud nepočúval na môj hlas a Izrael nedbal o
- mňa. Preto som ich ponechal v tvrdosti ich
- srdca,
- nech si len idú za svojimi preľudmi.
- Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha.
- Keby ma môj ľud bol poslúchol, keby bol Izrael
- kráčal mojimi cestami,
- ihneď by som bol jeho nepriateľov pokoril a jeho
- utláčateľov svojou rukou pritlačil.
- Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha.
- Zaliečali by sa mu nepriatelia Pánovi a ich
- osud by trval naveky. Krmil by som ho jadrom
- pšeničným a sýtil medom zo skaly.
- Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha.
- [spieva] Aleluja,
- aleluja.
- [spievajú]
- Aleluja,
- aleluja. Nielen z chleba žije človek, ale z každého
- slova, ktoré vychádza z Božích úst.
- [spievajú]
- Aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa
- Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Keď Ježiš počul
- o smrti Jána Krstiteľa,
- odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do
- samoty.
- Ale zástupy sa o tom dopočuli
- a pešo išli z miest za ním.
- Keď vystúpil a videl veľký zástup,
- zľutoval sa nad nimi
- a uzdravoval im chorých.
- A keď sa zvečerilo,
- pristúpili k nemu učeníci
- a hovorili:
- „Toto miesto je pusté
- a čas už pokročil.
- Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť
- si jedlo.“ Ale Ježiš im
- povedal:
- „Nemusia nikam chodiť.
- Vy im dajte jesť.“ Oni
- mu vraveli:
- „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve
- ryby.“ On povedal:
- „Prineste mi ich sem.“ Potom
- rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu.
- Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k
- nebu,
- dobrorečil, lámal chleby a dával
- učeníkom a učeníci zástupom.
- Všetci jedli a nasýtili sa.
- Ba ešte nazbierali dvanásť plných košov
- zvyšných odrobín.
- A tých, čo jedli, bolo asi päť tisíc mužov,
- okrem žien a detí.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milí bratia a sestry,
- počuli sme to známe evanjelium
- o rozmnožení chleba, o zázračnej moci
- Pána Ježiša.
- Predtým sme počúvali o Mojžišových sťažnostiach
- voči Bohu,
- keď prosí Pána, aby ho zbavil zodpovednosti,
- aby nemusel počúvať reptanie
- hladných Izraelitov na púšti.
- A končí slovami:
- "Aby som už nemusel hľadieť na svoju
- biedu."
- A Pán Ježiš, keď hovorí učeníkom,
- aby oni dali jesť hladnému zástupu, tak
- učeníci si takisto uvedomujú svoju biedu,
- svoju nedostatočnosť
- a hovoria, že veď my nemáme toľko, aby sme
- nas-nasýtili takýto zástup.
- Ale ten príkaz Pána Ježiša: "Vy im
- dajte jesť," sa dotýka, drahí bratia a sestry,
- každého jedného z nás.
- Pretože
- človek
- pociťuje samozrejme hlad telesný,
- ale pociťujeme hlad aj
- duchovný
- a ešte iné formy hladu. Niekto je
- hladný po
- spoločenstve, po spoločnosti, pretože je sám, je
- osamotený.
- Iný zas je hladný emocionálne, pretože sa mu
- nedostáva pozornosti a ľudskej
- láskavosti. A ten ľudský hlad teda môže
- mať všelijaké formy.
- Ale vždy, keď sa stretáme s človekom
- a dnes možno viac stretáme ľudí okolo
- nás, ktorí sú hladní skôr po
- pozornosti,
- Pán Ježiš nám hovorí: "Vy im dajte
- jesť."
- Keď vlastne
- Pán Ježiš rozmnožil tie chleby,
- počúvame, že
- dával ich, lámal ich, dával učeníkom a
- učeníci ich dávali zástupom.
- Teda už tam je naznačené,
- že učeníci sú spolupracovníci Ježiša Krista
- a oni vlastne dávajú ten Boží chlieb ďalej.
- A to platí o každej, o každom kresťanovi.
- To rozmnoženie chleba, ktoré nastalo, znamená
- predovšetkým, že sa rozmnožila Božia láska.
- Tým rozmnoženým chlebom má byť každý kresťan
- po slávení Eucharistie.
- Keď prichádzame do kostola, kde je kňaz, kde sa na oltári
- prináša najsvätejšia obeta
- a v tom kňazovi je prítomný sviatostným spôsobom
- náš Spasiteľ Pán Ježiš. Ale potom, po tej
- distribúcii, po rozdaní toho Božieho chleba
- by malo dôjsť práve k tomu, k tomu rozmnoženiu,
- že už vlastne nie je len jeden chlieb,
- ale je chlieb, ktorý sa rozmnožil, ktorý
- má sýtiť tento svet. My sme poslaní
- do sveta, aby sme sýtili ľudské srdcia.
- Aj my sa cítime biedne ako Mojžiš.
- Aj my sa môžeme cítiť tak nedostatočne ako Ježišovi
- učeníci a hovoriť: "Pane, ale veď my nemáme
- na to, aby sme uspokojili všetkých ľudí."
- Určite nie.
- Ale čo je veľmi potrebné? Ochota
- srdca.
- Vidíme, že učeníci mali tam len zopár
- chlebíkov a dve ryby,
- ale ochotne to poskytli. A možno práve na to čakal Pán
- Ježiš. A takisto čaká na našu ochotu.
- Kde je ochota srdca,
- tam je vlastne akési zohriatie
- medziľudských vzťahov.
- Ochota srdca, to sú vlastne ľudia dobrej
- vôle. To, čo spievali anjeli pri Ježišovom narodení:
- "Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle."
- Ľudia dobrej vôle sú ľudia ochotného srdca, ktorí
- toho nemajú veľa, ale chcú dať všetko,
- čo majú. Staňme sa aj my, drahí bratia a sestry, takými
- ľuďmi. Staňme sa tým rozmnoženým chlebom Ježiša
- Krista pre tento svet, pre našich blížnych. Amen.
- [hudba]
