SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
03.08.2016
12:51 min.
Titulky od AI
Zobrazené 1731x

Z prameňa (03.08.2016)

Streda 18. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Daniel Dian.

Streda 18. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Daniel Dian.

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1557 slov

Pán
s vami. I s duchom tvojim.
Čítanie zo Svätého


  • Pán
  • s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
  • evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš sa odobral do okolia Týru a Sidonu.
  • Tu prišla k nemu istá kánanská žena z tých končín a kričala:
  • „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov!
  • Dcéru mi hrozne trápi zlý duch."
  • Ale on jej neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci pristúpili k nemu
  • a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami." Ale on
  • odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z
  • domu
  • Izraela."
  • No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane,
  • pomôž mi!"
  • On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť
  • ho
  • šteňatám." „Áno, Pane," vravela ona, „ale aj
  • šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov."
  • Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera.
  • Nech sa ti stane, ako chceš."
  • A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.
  • Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe, Kriste.
  • Milovaní,
  • mnohoráz
  • som osobne vnímal pápeža Františka
  • pri jeho ceste k oltáru
  • na rôznych slávnostiach, či v Bazilike svätého Petra
  • alebo na Námestí svätého Petra,
  • ale aj prostredníctvom televíznej obrazovky.
  • Vážny, dôstojný
  • muž, ktorý si uvedomuje, čo ide sláviť,
  • koho ide sláviť. Preto sa neobracia napravo ani naľavo
  • a nerozdáva úsmevy, ani sa nesmeje.
  • Je veľmi vážny.
  • Keď však ide od slávenia liturgie,
  • už je to niekto iný.
  • Usmieva sa, požehnáva
  • a možno mnohí sa opýtali tak, ako istý môj priateľ.
  • Veď tento pápež prekypuje srdečnosťou.
  • Ako je to možné, že keď ide sláviť Eucharistiu, je
  • meravý? Áno, je meravý, lebo si uvedomuje
  • dôstojnosť slávenia.
  • Kardinál Sarah, prefekt Kongregácie pre boží kult a
  • disciplínu
  • sviatostí hovorí, že nič tak dnes Cirkev nepotrebuje,
  • ako vrátiť sa k dôstojnosti slávenia Eucharistie,
  • lebo sme veľmi od nej odišli. Áno, on hovorí:
  • „Nežiadam návrat k tridentkej liturgii.
  • Žime liturgiu Druhého vatikánskeho koncilu, ale dajme jej
  • dôstojnosť." A naozaj je to veľmi
  • dôležité.
  • Keď som po prvý raz stretol
  • zosnulého arcibiskupa Dominika Hušovského,
  • túto veľkú postavu slovenských dejín, aj keď
  • žiaľ, my Slováci stále lamentujeme, že nemáme veľké osobnosti,
  • ale my si ich nevieme odhaliť, my ich nevieme poznať.
  • A možno preto je aj dobré, keď nám prídu z času na čas také knihy,
  • ako je kniha Monsignora Viliama Judáka Boží priatelia, aby sme si
  • uvedomili, že napriek svojej malosti myslím tým,
  • čo do počtu
  • máme veľké osobnosti a celkom iste k nim treba priradiť aj tohto
  • zosnulého arcibiskupa.
  • Keď sme sa prvý raz stretli, dal mi jednu zvláštnu otázku:
  • „Opýtam sa ťa,
  • čo je najdôležitejším, najdôležitejšou časťou
  • dňa života Cirkvi?"
  • A keď som odpovedal, že slávenie Eucharistie, hovorí:
  • „Múdro hovoríš,
  • lebo to je vrchol všetkých modlitieb, vrchol všetkej činnosti človeka."
  • Ale položil mi vzápätí aj otázku: „A čo myslíš, prečo liturgiu
  • nedokážeme prežívať?
  • Preto,"
  • odpovedal vzápätí, bez toho, aby čakal na odpoveď, „lebo v našich
  • srdciach je povrchná viera."
  • A my sa musíme prepracovať k viere takej, ako mala
  • kánanská žena.
  • Žena,
  • ktorú Ježiš doslova dopísmenne akoby kopol,
  • prirovnal jej dieťa k šteňatu.
  • A ona nerezignuje, lebo pre svoje dieťa je schopná urobiť
  • všetko.
  • Prijať aj tú najhoršiu urážku, akú mohla dostať.
  • Ježiš je veľmi často zvláštny v svojom konaní, ale má svoj
  • zámer. Chce ukázať iným, akú vieru treba mať.
  • Aj cez kánanskú ženu ukazuje,
  • aké je dôležité mať v srdci vieru a skláňa sa pred vierou
  • tejto ženy. A to isté potrebujeme aj my.
  • Len my často sme ľudia, ktorí keď nám Ježiš hneď nedá,
  • nesplní to, čo chceme, tak sa urazíme a
  • začneme s tými hlúpymi vetami: „Keby Boh bol," a ja neviem,
  • čo všetko. A ja nepotrebujem chodiť k cirkvi na
  • slávenie bohoslužieb. Ja si Pána Boha môžem stretnúť aj na
  • kolibe v prírode. Môžeš. Boh je všade, v ňom žijeme,
  • hýbeme sa a sme. Len otázka je,
  • do akej miery
  • a hĺbky stretnutia chceme s Bohom ísť.
  • V Eucharistii Boha spoznávame tým najväčším možným spôsobom.
  • Spoznávame zdroj lásky, zdroj, ktorý nás vedie k tomu,
  • že dokážeme zrealizovať aj to slovo, ktoré Ježiš povedal: „Ak ťa
  • niekto udrie po jednom líci, nadstav mu aj druhé."
  • A žiaľ, vidíme v posledných dňoch, akoby aj u mnohých kňazov
  • sa, é, stala skutočnosť alebo realitou
  • skutočnosť odmietania Ježišovho slova.
  • Alebo v reakcii vraj na pacifistické myšlienky pápeža
  • Františka a francúzskych biskupov v súvislosti so zavraždením otca
  • Jakuba
  • v,
  • vo Francúzsku vraj-
  • Zmierlivosť a volanie po odpustení nie je na
  • mieste.
  • Že my nemôžeme byť pacifisti. Pápež nie je pacifista.
  • Pápež je muž evanjelia. Pápež ukazuje, že ten,
  • kto sa prepracoval k opravdivej silnej viere,
  • k takej viere, akú má kánanská žena, dokáže aj v takejto
  • situácii volať s Kristom: „Otče, odpust im, lebo nevedia,
  • čo robia".
  • Dokáže to volať vo vzťahu k tým, ktorí ubližujú kresťanom.
  • Pretože chcem poukázať na tento aspekt a rozmer slávenia
  • liturgie je aj svätá omša votívna za tých, čo
  • nám ubližujú. Aby sme sa to naučili aj my.
  • Lebo to nie je len také, že idem na sväté prijímanie a vzápätí
  • budem kričať
  • ten je zlodej, ten je darebák, ohovárať a osočovať.
  • Ja sa potrebujem modliť. Ja sa potrebujem prepracovať k viere
  • kánanskej ženy.
  • A otec Dominik Hrušovský hovorí len preto
  • slávenie Eucharistie je slabé v povedomí, lebo si
  • nevieme uvedomiť to, čo prežívame.
  • A robíme často zo svätej omše divadelné predstavenie.
  • Veru, mal som niekedy taký dojem, aj keď som sledoval, ako sa t--
  • správa aj knážska trieda na svetových dňoch mládeže.
  • Pápež má solide odolu, lebo je tu eucharistická časť
  • slávenia svätej omše, ale kňazi zamastené klobúky na hlavách a
  • tak idú dávať
  • aj sväté prijímanie.
  • Úcta pred Ježišom.
  • A to je len jeden aspekt, alebo tam mávajú so zdvihnutými rukami
  • počas úkonu kajúcnosti. Ak dobre pochopíme
  • rubriky, pochopíme dobre každý jeden úkon slávenia
  • Eucharistie. Ja nemôžem cez „Pane, zmiluj sa" mávať
  • rukami,
  • lebo to „Pane, zmiluj sa" má byť naznačením mojej
  • absolútnej pokory pred Bohom. Kľačím s možno až s
  • hlavou na zemi a prosím Boha o odpustenie svojich hriechov.
  • Gesto dvíhané hore je znak radosti a
  • pri úkone kajúcnosti ja prosím Boha o odpustenie svojich hriechov.
  • A je smutné, že kňaz, ktorý má byť tým, ktorý dáva
  • dôstojnosť liturgii, často dôstojnosť liturgie berie.
  • My si neuvedomujeme, že kardinál Sarah nás
  • volá k dôstojnému prežívaniu Eucharistie, k
  • dôstojnému sláveniu Eucharistie, že volá po návrate
  • k opravdivému obráteniu sa k Bohu, k realizácii slov
  • žalmistu:
  • „Za tebou, Bože, túži moja duša, po tebe prahne moja
  • duša.
  • Obráť k nám svoju tvár, Pane, a budeme spasení".
  • To je prosba. Liturgia je prosba, aby Boh
  • vzhliadol na nás. Ale keď ja si robím z liturgie
  • divadlo, ako môže Boh vážne sa dívať na mňa?
  • A preto potrebujeme vrátiť sa späť k dôstojnosti
  • slávenia liturgie. A ja môžem vydať také krásne
  • svedectvo otcovi Dominikovi Hrušovskému, keď som ho navštívil
  • v nemocnici vo liečebni svätého Františka.
  • Pozdravil som ho, potešil sa, že som za ním prišiel, a vtom mi hovorí:
  • „Otec Daniel a môžeme začať?" Tak som nerozumel, čo máme
  • začať. A hovorím: „Dobre, otče, začnime".
  • A on začal: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
  • Milosť nášho Pána Ježiša Krista, láska Boha Otca i
  • spoločenstvo Ducha Svätého nech je s vami všetkými".
  • On začal sláviť Eucharistiu. Možno by si niekto
  • povedal: „Dobre, už všetko dobre nerozlišoval," ale v
  • ňom bola tak hlboko zakorenená tá myšlienka slávenia
  • Eucharistie, že to bolo úžasné. Vtedy, keď už bol slabý,
  • nemohúci,
  • keď všetko museli robiť okolo neho a za neho,
  • on chce sláviť Eucharistiu. Žil z Eucharistie,
  • žil z dôstojného slávenia Eucharistie.
  • Každý jeho krok, jeho úkon, to bola dôstojnosť.
  • A to je obrovská výzva aj pre nás, lebo my nemáme len čítať
  • zaujímavosti z jeho života, ale máme si brať za vzor to,
  • čo bolo podstatou jeho života. A čo mi je ľúto, že
  • toto tak ako si tým, ktorý v závere svätej omše pri jeho
  • pohrebe rečnili, ušlo.
  • Úžasná myšlienka ponorenia do liturgie,
  • do dôstojného slávenia liturgie.
  • A preto my, bratia a sestry, keď nás cirkev istým spôsobom
  • usmerňuje, keď nám dáva normy, aké gestá máme používať pri svätej
  • omši, nerobme napríklad na znak pokoja nielen
  • kostolnú
  • turistiku, ale aj ventilátory. Otáčame sa napravo, naľavo.
  • Nám uniká hĺbka myšlienky, ktorú zvýraznil
  • kardinál Kanizares v liste, v ktorom žiadal, aby sme si
  • uvedomili, čo je to odovzdanie znaku pokoja
  • najbližšie stojacim.
  • Nie dopredu, dozadu sa naťahovať.
  • Nám uniká myšlienka, že vtedy sa skláňam
  • okamžite vzápätí, lebo organista hneď, ako doznejú tie slová
  • pokoja, bratská láska spieva Baránok Boží.
  • A to je vyznanie v prítomnosť Ježiša Krista medzi nami
  • predtým, než ho prijmeme a uvedomujeme si v tých
  • slovách, že
  • on je ten, v rukách ktorého je spása sveta.
  • A ak my sa točíme, nám to všetko ujde.
  • Kedy si uvedomím, kto to vlastne prišiel medzi nás?
  • Kto je Ježiš Kristus v Eucharistii?
  • Ten, ktorý naozaj je spásou sveta.
  • A preto vráťme sa k dôstojnosti slávenia liturgie.
  • Ak sa naučíme dôstojne sláviť liturgiu, dokážeme aj naplno odpúšťať,
  • lebo iba pri dôstojnom slávení liturgie pochopíme
  • význam slávenia Eucharistie.
  • A vtedy dokážeme z plna srdca aj odpúšťať tým, ktorí nám ubližujú.
  • Poďme, prepracujme sa k hĺbke viery kánanskej
  • ženy a nezmeňme si toto ako taký odkaz, duchovný odkaz
  • arcibiskupa Hrušovského. A keď som videl, s akou úctou
  • sa pred Eucharistiou skláňal vždy takej chatrnej
  • postavy telesnej krakovský arcibiskup,
  • metropolita kardinál František Macharský, tak ma to
  • úplne doslova a do písmeny uchvátilo.
  • V jeho tvári bolo vidieť, že Eucharistia
  • je pre neho život, čím je pre nás.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (03.08.2016) - Archív

Reklamní partneri