Mohlo by vás zaujímať:
MEDZI RIADKAMI
ČO BOH ŠEPKÁ MAMIČKÁM
13.10.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
záznam
20.12.2021
RUŽENEC
RUŽENEC ZA ZDRAVIE PÁPEŽA LEVA XIV.
záznam z kaplnky Nemocnice Gemelli
13.10.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (04.11.2016)
Piatok v 31. týždni obdobia cez rok, káže Mons. Jozef Haľko.
Piatok v 31. týždni obdobia cez rok, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
Čítanie z listu svätého apoštola Pavla
Filipanom.
Bratia,
- Čítanie z listu svätého apoštola Pavla Filipanom.
- Bratia,
- spoločne ma napodobňujte a všímajte si tých, čo žijú podľa vzoru,
- aký máte v nás. Lebo mnohí, o ktorých s-
- mnohí, o ktorých som vám často hovoril a teraz aj
- s
- plačom hovorím, žijú ako nepriatelia Kristovho
- kríža.
- Ich koniec je záhuba. Ich Bohom je brucho a
- hanba je slávou tých, čo zmýšľajú pozemsky.
- Veď naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa
- Pána Ježiša Krista.
- On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí
- naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho
- oslávenému telu.
- A preto, bratia moji milovaní a vytúžení, moja radosť a
- moja koruna, takto pevne stojte v Pánovi, milovaní.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- S radosťou pôjdeme do domu Pánovho.
- S radosťou pôjdeme do domu Pánovho.
- Zaradoval som sa, keď mi povedali: „Pôjdeme do domu
- Pánovho." Naše nohy už stoja v tvojich bránach,
- Jeruzalem. S radosťou pôjdeme do
- domu Pánovho,
- aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo.
- Lebo sú tam súdne stolice, stolice domu Dávidovho.
- S radosťou pôjdeme do domu Pánovho.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja. Kto zachováva Kristovo slovo, v tom je
- Božia láska naozaj dokonalá. Aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami.
- Ježiš
- Kristov pochválený.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe,
- Pane.
- Ježiš povedal svojim učeníkom:
- „Boli si bohatý človek, ktorý mal správcu a toho
- obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok.
- Zavolal si ho a povedal mu: „Čo to počúvam od tebe?
- Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej
- šafáriť."
- Správca si povedal:
- „Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva?
- Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím.
- Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma
- zbavia správcovstva."
- Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému:
- „Koľko dlhuješ môjmu pánovi?" On povedal: „Sto kadi
- oleja." Vravel mu: „Tu máš svoj úpis.
- Rýchlo si sadni a napíš päťdesiat."
- Potom povedal inému: „A ty koľko dlhuješ?" On
- vravel: „Sto meríc pšenice." Vravel mu: „Tu máš svoj
- úpis a napíš osemdesiat."
- A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne
- počínal.
- Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom
- predvídavejší ako synovia svetla.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe,
- Kriste.
- Drahí bratia a sestry,
- to, čo nás na tomto evanjeliu asi najviac
- prekvapí, je,
- že pán, ktorému tento
- predstavený správca slúžil,
- svojho správcu nepokarhal, ale pochválil, že
- si opatrne počínal. Lebo toto
- evanjelium je samozrejme o každom jednom z nás.
- Je o tom, čo v týchto dňoch oveľa intenzívnejšie
- prežívame ako
- po iné časti roka.
- Lebo chodíme na cintoríny a na
- cintorín kladieme na hrob sviečku.
- Ľudia sa niekedy pýtajú, či stačí napríklad cez
- internet kliknúť na takú virtuálnu sviečku, zaplatiť nejakú
- sumu a takýmto spôsobom nahradiť tú
- nevyhnutnosť ísť do cintorína. Na to sa dá
- odpovedať veľmi jednoducho. Jednoducho tá sviečka na tom internete
- neexistuje. Tá sviečka na tom internete nehorí.
- Je to animácia. Je to istým spôsobom ilúzia.
- Nič nenahradí to, aby sme išli do cintorína,
- osobne sa tam dostavili, naozaj vošli do toho
- cintorína v reálnom čase a v reálnom priestore,
- zobrali sviecu, zapálili sviecu a postavili ju na
- hrob. Aj náznak toho, že sme synovia svetla, o ktorých je
- reč v poslednej vete toho dnešného evanjelia.
- A keď vidíme ten rozžiarenej cintorín a na každom hrobe sviečku,
- tak nás napadá, že je to veľkým symbolom toho, že
- tie hroby nie sú poslednou stanicou ľudského
- života. Veď najslávnejší hrob na tejto planéte
- je nesporne prázdny hrob v Jeruzaleme v Bazilike
- Božieho hrobu, kde ľudia stoja v rade, aby sa
- pozreli do toho hrobu, že tam nikto neleží.
- Aby si uvedomili, že i, že im bude a
- v to dúfajú svietiť svetlo večné.
- A tak sa oblúkom vraciame k otázke, čo bolo treba pochváliť na
- tomto, na tomto správcovi, ktorý z majetku
- vlastného pána, z toho majetku, ktorý mal spravovať, si
- urobil priateľov,
- urobil
- odpustenie dlhu čiastočné, čím si zabezpečil, aby
- ho potom, keď ho prepustia z práce, prijali do
- nejakého domu. Chvályhodné je jednoducho to, že on myslel
- na svoju budúcnosť. Rozdiel je v tom, že on
- myslel na svoju budúcnosť v horizonte pozemského
- života, a preto urobil niečo, čo bolo materiálne a
- zároveň mu to zabezpečovalo prijatie, budúce
- prijatie v dome tých, ktorí mu mali byť vďační stále za
- peniaze toho jeho pána.
- My, synovia a dcéry svetla, ktorých Pán povolal k tomu, aby
- sme na tejto pozemskej ceste kráčali ako veriaci
- ľudia, ktorí veríme v Krista, vidíme a
- veríme, že za horizontom smrti je ten skutočný
- dom, ktorý nám je pripravený. Odkedy sme boli
- pokrstení,
- odkedy sme boli naštiepení na Ježiša Krista, Ježiš nám
- v Božom srdci takpovediac zabookoval miesto.
- Máme tam rezervované miesto a počas celej našej životnej púte
- sme očakávaní, aby sme tam vstupovali.
- Ďalšia paralela je v tom, ako som to už naznačil, že
- tu ten správca používa majetok svojho
- pána na to, aby si zabezpečil tú pozemskú
- budúcnosť.
- Boh nás priam vyzýva. Ježiš nás priam vyzýva.
- Používajte moje milosti, moje dary, moje svetlo, ktoré vám dávam
- na to, aby ste si zabezpečili budúcnosť.
- Nielenže to nie je zlé, je to priam dobré.
- Je to chvályhodné a odporúčateľné.
- Ja vám dávam všetky prostriedky milosti, svetlo,
- silu, všetko to, čo si cez modlitby vyprosujete a to, čo
- prežívate v mojej prítomnosti, hovorí Pán.
- Áno, používajte to na to, aby ste si vytvorili
- cestu do domu Otca.
- Na jednom hrobe možno čítať aj taký nápis,
- kde je napísané: „To najlepšie ešte len
- príde.” Na hrobe, ktorý je symbolom konca
- pozemského ľudského života, je napísané: „To najlepšie
- ešte len príde.” Nuž, otázka je, či veríme tomu, že to najlepšie príde
- naozaj po smrti, že to najlepšie, to spoločenstvo svätých,
- to svetlo Kristovo nám chce naozaj svietiť potom, keď prekruč,
- prekročíme tú hranicu.
- No a posledná paralela, ktorá je
- aplikovateľná na to, čo od nás žiada Pán Ježiš, to
- naše večné svetlo je, že
- tento človek, tento správca cez ľudské
- vzťahy si zabezpečil svoju
- budúcnosť. A treba naozaj povedať, že tou úzkou bránou, ktorou
- sa vstupuje do
- Božieho kráľovstva, sú tie naše horizontálne
- prepojenia. Ja a druhí ľudia. Pán sa ma
- bude na konci môjho života pýtať, keď budem stáť v jeho svetle,
- ktoré dokonale prežiari moju dušu a bude to ako keby taký
- röntgenový snímok alebo, alebo výstup z
- počítačového
- tomografu, kde bude vidieť každú, každý pór
- mojej existencie a Pán mi to celé predstaví a bude sa pýtať: „Aký si bol
- k ľuďom okolo teba? Nakoľko si im ty
- odpustil?“ Tak, ako odpúšťal tento správca
- takým pozemským spôsobom. Nakoľko si ty odpustil v tom duchovnom
- zmysle slova? Nakoľko si spálil dlžobné úpisy tých
- druhých voči tebe a nakoľko ty si prosil o odpustenie a ty
- si odpúšťal? Nehovoríme to Otče náš i odpust nám
- naše viny, ako i my odpúšťame našim
- vinníkom, našim dlžníkom, tým, ktorí nám niečo
- dlhujú.
- Nie je možné kráčať do nebeského kráľovstva
- ako ostrov, ako, ako
- izolované indivídum, ktoré si kráča svojou cestou a
- nehľadí ani doprava, ani doľava. Tam by hrozilo, že bude kráčať cez
- mŕtvoly a mŕtvoly rozhodne nie sú úzkou bránou do
- nebeského kráľovstva. Takže v týchto dňoch, keď si
- viac pripomíname hranice nášho života,
- limity našej pozemskej existencie, v týchto dňoch, keď
- kladieme skutočné reálne 3D sviečky na
- hroby našich blížnych, ktorí nás predišli do večného života,
- máme vynikajúcu šancu si znovu a znovu
- uvedomiť, ako dôležité je celý život sa
- pripravovať na vstup do toho domu, ktorý nám v srdci svojho Otca
- pripravil Pán Ježiš.
- Za niekoľko chvíľ vám pred oči
- zdvihnem rozlomenú hostiu a poviem: „Hľa, Baránok Boží, ktorý
- sníma hriechy sveta. Blažení tí, ktorí sú
- pozvaní na hostinu baránkovu.“ Čo sa bude
- diať v tom Otcovom dome? Keď zomrel,
- zomieral Ján Pavol II., svätý pápež, tak sa
- zachovali jeho slová. Počulo ich viacero ľudí.
- „Nechajte ma odísť do domu Otca, do
- Otcovho domu.“ Tak keď budeme vidieť tú
- zdvihnutú hostiu, keď budeme počuť, že to je Baránok, ktorý sníma
- naše hriechy a hriechy sveta,
- keď budeme mať
- to vnútorné vnímanie, že za chvíľu ho prijmeme naozaj do
- srdca, tak mu povedzme: „Pane,
- prosím, veď ma,
- aby som prišiel k tebe, aby som prišiel do toho domu,
- ktorý si mi ty pripravil, lebo to je jediná pravá brána
- a úzka brána tej rozlomenej hostie rozlomenej z
- lásky,
- a preto rozlomenej na symbol, aby to
- vyjadrovalo obetu, je jediná brána, cez ktorú sa
- vstupuje do večného života. Čiže to, o čom teraz
- rozjímame, to za chvíľu istým spôsobom zažijeme.
- Lebo keď prijmeme Ježiša, je to, ako sa hovorí, predchuť večnej
- spásy, predchuť toho života v jeho sústavnej
- prítomnosti. Tak sa teraz oddajme, vydajme, otvorme
- Ježišovi, ktorý prichádza, aby nám povedal: „Držím ťa za ruku,
- vediem ťa, aby si
- nezišiel z cesty. Ale ak naozaj chceš vytrvať, aj ty sa
- mňa drž pevne.“ Nech je pochválený Pán Ježiš
- Kristus.
- Navždy amen.
- [hudba]





