SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
06.03.2015
14:51 min.
Titulky od AI
Zobrazené 3692x

Z prameňa (06.03.2015)

Piatok po druhej pôstnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.

Piatok po druhej pôstnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1524 slov

Pán
s vami. I s duchom tvojim.
Čítanie zo Svätého


  • Pán
  • s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
  • evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe,
  • Pane.
  • Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu:
  • „Počujte iné podobenstvo.
  • Istý hospodár vysadil vinicu, obohnal ju plotom,
  • vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal
  • vinohradníkom a odcestoval.
  • Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich
  • sluhov, aby prevzali jeho diel úrody.
  • Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali, jedného zbili,
  • iného zabili, ďalšieho ukameňovali.
  • Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s
  • nimi urobili podobne. Napokon k nim poslal svojho syna,
  • lebo si povedal: 'K môjmu synovi budú mať úctu.'
  • Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: 'To je
  • dedič. Poďme, zabime ho a jeho dedičstvo bude
  • naše.' Chytili ho, vyvliekli z vinice a
  • zabili.
  • Keď potom príde pán vinice, čo urobí s tým vinohradníkom?
  • Odpovedali mu: 'Zlých bez milosti
  • zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí
  • mu budú načas odovzdávať úrodu.'
  • Ježiš im povedal: 'Nikdy ste nečítali v Písme?
  • Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uhlným.
  • To sa stalo na pokyn Pána. Vec v našich očiach
  • obdivuhodná.
  • Preto vám hovorím:
  • Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude
  • prinášať úrodu.'
  • Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto podobenstvá, vybadali,
  • že hovorí o nich a chceli ho zajať. Len
  • sa báli zástupov, lebo oni ho pokladali za proroka."
  • Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe,
  • Kriste.
  • Drahí bratia a sestry.
  • Jeden zo zaujímavých civilizačných javov je,
  • že keď sa ľudia ocitnú v tichu,
  • ihneď, priam inštinktívne
  • siahajú po diaľkovom ovládači, aby si napríklad zapli
  • televízor
  • alebo zapnú rádio alebo internet.
  • Nie preto, že by si chceli pozrieť nejaký konkrétny
  • program.
  • Nie preto, že by si chceli vypočuť niečo,
  • čo sa nachádza v určitom čase v programe.
  • Jednoducho preto, aby to ticho bolo naplnené
  • nejakým zvukom.
  • Otázka znie: prečo sa bojíme ticha?
  • Prečo sa ho hneď snažíme nejakým spôsobom
  • nahradiť zvukmi, možno aj zvukmi, ktoré nás v
  • princípe vo svojom obsahu nezaujímajú?
  • Samozrejme, že odpovedí na túto otázku je veľa.
  • Jednou z nich môže byť to, že človek sa bojí ticha jednoducho z toho
  • dôvodu,
  • že by musel začať počúvať ten
  • vnútorný hlas, ktorý sa v tichu zvykne ozývať.
  • Ten vnútorný hlas, ktorý voláme svedomie.
  • Svedomie, ktoré sa pýta na to, akí sme,
  • čo robíme, aké je ovocie nášho života,
  • čo prinášame do vzťahov, ako prežívame naše dni,
  • ako nás vníma naše okolie, akí sme k ľuďom, ktorých každý deň
  • stretávame.
  • A to môžu byť aj nepríjemné otázky, najmä ak si uvedomíme, aké
  • odpovede bus-by sme na ne museli dať.
  • Totiž, že mnohokrát zlyhávame, sme
  • neláskaví, nekonáme tak, ako nám káže
  • svedomie. Jednoducho by sme si museli na
  • nepríjemné otázky dávať ešte nepríjemnejšie
  • odpovede,
  • z ktorých by vyplynulo, že sa musíme
  • zmeniť.
  • A preto je pohodlnejšie počúvať nejaké vonkajšie zvuky,
  • ako počúvať ten vnútorný hlas, ktorý nalieha konať,
  • nalieha zmeniť sa.
  • Ten hlas svedomia, ktorý prehlušujeme, je v práve
  • prečítanom evanjeliu reprezentovaný tými poslami,
  • ktorí prichádzajú za vinohradníkmi, ktorým bola zverená
  • vinica a pýtajú sa ich: „Kde je úroda?
  • Aká je úroda? Koľko je úrody? Aká je
  • kvalita tejto úrody?"
  • A keďže títo ľudia, títo služobníci, ktorým bola zverená
  • vinica, vedia, že na tieto otázky by museli dať
  • odpovede, na ktoré by boli náročné dôsledky,
  • ktoré by mali náročné dôsledky, radšej ich
  • zabijú. Tí zabití služobníci a ten zabitý
  • syn majiteľa vinice, to sú tie rôzne úrovne
  • toho naliehavého vnútorného hlasu, ktorý
  • prehlušujeme zvukmi až
  • zahlušujeme, lebo nechceme otázky a
  • najmä nechceme si uvedomiť
  • a precitnúť do odpovedí.
  • Samozrejme, nie náhodou je toto evanjelium zaradené
  • práve do veľkopostného obdobia, pretože
  • veľkopostné obdobie, to smerovanie k
  • Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaniu zažijeme autenticky
  • skutočne len vtedy, keď so sebou niečo urobíme, keď sa
  • obrátime.
  • A obrátenie nie je možné bez uvedomenia
  • si toho, od čoho sa máme
  • odvrátiť a ku komu sa máme
  • prikloniť, ako to hovorí svätý Tomáš Akvinský.
  • Že sa máme prikloniť k Bohu, k jeho zákonu, k jeho láske, k
  • tomu základnému povolaniu, k svätosti, ktoré nám
  • rôznym spôsobom
  • dáva ako vnútorné impulzy a odvrátiť sa od
  • všetkého, čo by nás mohlo nejakým
  • spôsobom viesť na zlú cestu, na scestie.
  • Možno ste počuli
  • príbeh, anekdotu o zlodejovi,
  • ktorému sa v textilnom obchode podarilo odstrániť zo
  • šiat tú signálku
  • a myslel si, že takýmto spôsobom sa
  • mu podarí šaty preniesť nebadane
  • cez detektory pri východe z obchodu.
  • Humorista, ktorý rozpráva tento príbeh, sa pýta kvízovú
  • otázku: „Ako je možné, že toho zlodeja aj tak
  • chytili?“ Je to preto, lebo tú signálku,
  • ktorú zo šiat odstránil, si dal do vrecka.
  • A keď si myslel, že ju nevidí,
  • myslel si, že ju nevidí, a preto ani nebude fungovať,
  • ona predsa len
  • zapípala pri vchode a jeho chytili.
  • Niekedy sme takíto, bratia a sestry, myslíme si,
  • že keď zahlúšime tie signálky, tie signály Ducha
  • Svätého, niekedy, keď si myslíme, že stačí nevidieť, stačí
  • si myslieť, že prehlušíme ten vnútorný hlas a keď
  • nič nepočujeme, nič sa nedeje,
  • tak ten detektor Božieho srdca, ktorý každého
  • jedného z nás vníma osobitne ako
  • ľudí povolaných obsiahnuť raz večné spoločenstvo so svätými v
  • nebi.
  • Ten detektor
  • signalizuje, že sa niečo deje, že nejdeme dobrou
  • cestou, že sme na scesti.
  • Darmo budeme zahlušovať hlas nášho svedomia.
  • Darmo budeme tie signálky skrývať do vrecka alebo
  • dávať kamsi preč.
  • V Božom srdci sme všetci evidovaní, sme
  • vrytí do Božej dlane. Naše meno je
  • vryté do Božej dlane, ako hovorí starozákonný
  • prorok alebo starozákonné texty.
  • Vryl som si ťa do dlaní, hovorí Boh, ako keby som ťa chcel
  • stále vidieť. Nech nás nemýli, že na tejto planéte nás
  • niekoľko miliárd. Božia pamäť nemá obmedzenia, lebo Božia
  • láska nemá obmedzenia. A je tam zapísaný každý jeden
  • človek osobitne, individuálne ako originál,
  • ktorý je neopakovateľný v čase a priestore.
  • Každá životná cesta je ako originálny obraz.
  • Len je otázkou,
  • čo je na tom obraze. Nánosy špiny,
  • ktorá nikdy nebola odstránená, pretože hlas svedomia
  • nikdy nebol vypočutý?
  • Alebo ten čistý obraz, ktorý sa stále oprašuje
  • každodenným spytovaním svedomia?
  • Ten Boží obraz vpečatený do našej
  • duše.
  • A tak si možno
  • ako prvú odpoveď musíme dať na
  • nepríjemnú otázku, ktorú vypočujme.
  • Spytujeme si každý deň svedomie?
  • Pýtame sa Boha? Pýtame sa Ježiša? Pýtame sa toho
  • Božieho hlasu, aký bol tento deň? Čo som
  • doňho priniesol? Ako som prežil jednotlivé
  • stretnutia s ľuďmi? Ako som prežil tiché chvíle
  • tohto dňa? Ako som si vykonával svoju prácu, i tú
  • najjednoduchšiu, i tú najneviditeľnejšiu?
  • Počuli ste určite o
  • maliarovi, ktorý maľoval strop vysokého kostola
  • a keď mu ktosi povedal: „Prečo sa s tým toľko namáhaš,
  • keď to aj tak
  • nikto nevidí?“ On odpovedal: „No, nikto to nevidí z
  • ľudí, ale Boh to vidí.“ Boh vidí každý detail.
  • V Božom srdci znie tá, ten signál
  • z tej signálky nášho svedomia, akí sme, čo práve robíme
  • a s akým úmyslom.
  • Svätá matka Tereza
  • nás vyzýva, aby sme si spytovali svedomie.
  • Doslova hovorí:
  • „Keď si večer budete spytovať svedomie, spýtajte sa,
  • čo ste urobili pre Ježiša,
  • čo ste urobili s Ježišom a potom sa pozrite na
  • svoje ruky a pýtajte sa, čo v ten deň
  • urobili.“ Ak teda chceme
  • ísť správnou cestou, musíme pozerať do mapy.
  • Ak chceme ísť správnym smerom, musíme sledovať kompas.
  • Ak chceme prísť k Ježišovi, musíme ho už na ceste
  • spoznávať v tom každodennom kráčaní, zo dňa na deň, z
  • hodiny na hodinu, zo sekundy na sekundu. Akí sme?
  • Či ideme správne, alebo či sme na ceste
  • alebo na scesti? Takto znie otázka.
  • A keďže žijeme dobu milosti, veľkých Božích požehnaní,
  • veľkého pôstu, vyprosujme si od Pána-
  • Schopnosť a ochotu počúvať to ticho v nás, to
  • výrečné ticho, ktoré vlastne nie je nejakým
  • neutrálnym stavom bez zvuku, ale ticho, v ktorom
  • hovorí Boh, aby nás láskyplne
  • usvedčil z toho, že signálka
  • hlasno pípa
  • a pri bráne,
  • ktorou prejdeme ako cez poslednú bránu nášho
  • života, keď zomrieme,
  • bude dôležité,
  • aby sme všetko mali vysporiadané.
  • Niekedy hovoria, že farári strašia smrťou.
  • Nuž ale takýto výrok ako keby chcel naznačiť, že
  • smrť vlastne neexistuje. Ale keď konštatujeme, že smrť
  • príde
  • a veríme tomu, že po smrti príde
  • súd,
  • súd pred Pánom Ježišom,
  • čo tam všetko bude pípať z nášho srdca?
  • Čo všetko tam vyjde najavo? Ten film nášho života.
  • Aké tam budú výjavy, scény, v skrytosti, na
  • verejnosti?
  • Toto je otázka, ktorú nám kladie tiež naše svedomie.
  • O čom je tvoj život? O čom sú tvoje vzťahy?
  • O čom je všetko to, čo robíš? Buď vtedy, keď to
  • ľudia vidia, alebo keď to nevidia.
  • Pán Ježiš je nekonečne milosrdný a jeho milosrdenstvo nachádza
  • odozvu v srdci, ktoré sa vie rozhodnúť počúvať to
  • Božie výrečné ticho.
  • Tak sa dnes môžeme rozhodnúť, že chceme počúvať hlas nášho
  • svedomia, dokonca, že ho chceme počúvať systematicky,
  • každodenne, každý večer a pozerať na tie naše ruky.
  • Čo sme urobili tento deň? Čo sme vyžiarili do
  • dejín,
  • do našich osobných dejín a do dejín tých, ktorí nás
  • stretávali?
  • Nebojme sa klásť si tieto otázky a najmä
  • nebojme sa dávať si na ne odpovede, akokoľvek tvrdé by boli.
  • Ježiš nám hovorí: „Ja ťa držím za ruku, ja kráčam s
  • tebou a nedovolím, aby si sa stratil.
  • Ale ty sa rozhodni, že sa stratiť nechceš
  • a potom si zachránený, keď sa mi odovzdáš."
  • Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus. Zabytie a amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (06.03.2015) - Archív

Reklamní partneri