Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
záznam
03.12.2021
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (09.03.2015)
Pondelok po tretej pôstnej nedeli, káže dp. Miloš Lichner SJ.
Pondelok po tretej pôstnej nedeli, prvý deň Televíznych duchovných cvičení, káže dp. Miloš Lichner SJ.
Prepis videa
Pán
s vami. I s duchom
tvojim.
- Pán
- s vami. I s duchom
- tvojim. Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Keď Ježiš prišiel do Nazareta, povedal ľudu v synagóge:
- „Veru, hovorím vám, ani jeden prorok nie je vzácny
- vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu.
- Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď
- sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal
- veľký hlad po celej krajine.
- A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej
- vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho
- malomocných bolo v Izraeli za proroka
- Elizea a ani jeden z nich nebol očistený,
- iba Sýrčan Náman." Keď to počuli všetci v
- synagóge, zachvátil hnev. Vstali,
- vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu,
- na ktorom bolo ich mesto postavené a odtiaľ ho chceli
- zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a
- odišiel.
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe,
- Kriste.
- Milí priatelia, aj tu v kaplnke, aj pri televíznych obrazovkách.
- Pri duchovných cvičeniach kňaz väčšinou káže na inú tému,
- akou je Božie slovo. Ja som si preto aj vybral dnes
- tému o spytovaní svedomia, ktoré väčšinou
- poznáme z toho krátkeho, niekoľko sekundového,
- niekoľko minútového čakania pred spovednicou.
- Ale dnes si budeme hovoriť o tom, že spytovanie svedomia nie je
- iba týmto krátkym listovaním toho, čo sme spáchali,
- ale že ide vlastne o modlitbu.
- Pre svätého Ignáca, zakladateľa rehole jezuitov, nášho
- zakladateľa, išlo o veľmi dôležitú modlitbu,
- ktorej pripisoval veľkú dôležitosť.
- Do takej miery, že ako sa vyjadril na jednom mieste,
- ak by človek
- bol celý deň zaneprázdnený prácou a mal by
- záverom už len kúsok času a mal by si vybrať, či ho bude
- venovať meditácii alebo spytovaniu svedomia, tak hovorí:
- „Je dôležité, aby dal priestor spytovaniu
- svedomia." Sám hovoril, že na spytovanie
- svedomia je dostatočných asi pätnásť minút, takže ide
- o takú štvrťhodinku, kedy človek sa
- stretáva s Bohom.
- Táto modlitba má päť základných bodov, ktoré
- si môžeme úvodom povedať a potom sa k nim v príhovore
- vrátim. V tom prvom bode ďakujeme Bohu za
- prijaté dobrodenia, za prijaté milosti v našom
- živote. V tom druhom bode potom prosíme
- Pána o milosť, aby sme dokázali spoznať všetky
- svoje previnenia a všetky svoje hriechy.
- V treťom bode, hovorí Ignác, je dôležité, aby človek
- prešiel svoje svedomie a počnúc myšlienkami,
- slovami a skutkami od posledného spytovania
- svedomia až po tú hodinu, kedy si robí ďalšie
- spytovanie svedomia, aby žiadal počet od svojej
- duše. V štvrtom bode
- je potom človek pozývaný, aby prosil o odpustenie
- Pána a svojich blízkych. A v tom poslednom
- záverečnom bode je potom prosba, aby sa človek
- dokázal
- v ďalšom živote, ktorý pokračuje po tejto modlitbe,
- aby sa dokázal človek polepšiť, aby dokázal sa vyhýbať
- určitým svojim slabostiam.
- Skôr ako budeme hovoriť o tejto modlitbe, je dôležité, aby sme si uvedomili,
- že modlitba nie je naším ľudským výkonom.
- Modlitba je predovšetkým Boží dar.
- A preto, keď vstupujeme do modlitby, keď vstupujeme do spytovania
- svedomia, tak si najskôr uvedomujeme, že Boh sám
- nás volá k tomu, aby sme sa mu venovali v
- modlitbe. A preto aj tým prvým
- najdôležitejším pri spytovaní svedomia je
- vnímanie tohto Božieho predchádzania a sprevádzania v
- našom živote.
- Je veľmi zlé, ak spytovanie svedomia začína automatickým
- vyrátuvaním
- toho, čo zlé sme porobili.
- Skôr ako k tomuto bodu prídeme, je veľmi dôležité, aby
- sme začali vnímať Božiu prítomnosť v našom živote.
- Ako Boh pôsobil v našom živote, v živote našich blízkych,
- akým spôsobom sa nám Boh prihováral.
- Pretože až vo svetle tohto Božieho pôsobenia, až vo
- svetle hlbokého prežívania prítomnosti Boha v našom
- živote dokážeme potom lepšie vnímať aj to,
- ako sme my odpovedali na túto Božiu milosť.
- Akým spôsobom sme odpovedali na Božie
- volanie.
- Je to vlastne uvedomenie si toho, že Boh by mal byť prvý
- v našom živote, pretože nás neustále predchádza.
- Ako to povedal svätý Augustín v jednom svojom diele: „Ak je Boh na prvom
- mieste, tak je všetko na svojom mieste v
- našom živote."
- Ak si človek uvedomí všetky tieto Božie dobrodenia, ktorými ho
- Boh sprevádza a napĺňa a ktorými ho Boh predchádza,
- jedinou najsprávnejšou odpoveďou je ďakovanie.
- Ďakovanie, ktoré učíme malých, malé deti, aby sa učili
- poďakovať, ak niečo dostanú. Ale mali by sme si uvedomiť,
- že vedieť poďakovať Bohu za prijaté milosti,
- za to, že je stále s nami, napriek našim nevernostiam,
- je najdôležitejšou súčasťou nášho duchovného života.
- Tu si môžeme spomenúť na Lukášovo evanjelium, na osemnástu kapitolu,
- kde máme to známe podobenstvo o stretnutí farizeja a
- mýtnika v chráme, kde farizej tiež ďakuje, ale hovorí: „Pane,
- ďakujem ti, že nie som ako tento mýtnik vzadu,
- pretože ja sa postím, pretože sa modlím, pretože dávam desiatky,
- pretože robím vlastne to a to." Toto nie je
- ďakovanie. Toto je pyšné vystatovanie sa pred
- Bohom, pretože ak ďakujeme, tak si uvedomujeme, že sme
- dostali z čírej lásky niečo, na čo nemáme nárok.
- Farizej vlastne stavia Boha do pozície: „Ty mi musíš
- ďakovať, pretože ja som sa správal takto a takto."
- A toto už nie je ďakovanie. Preto aj v spytovaní svedomia po tom,
- ako sme si uvedomili Božie bezzáslužné konanie v
- našom živote, tak mu úprimne a pokorne
- ďakujeme.
- V ďalšom bode potom prosíme Boha o milosť, aby sme
- dokázali spoznať svoje hriechy, aby sme ich
- dokázali aj úprimne a od srdca
- odmietnuť. Poznávanie seba samého je
- veľmi ťažké, preto radšej meditujeme o iných veciach,
- ale prosiť o poznanie stavu našej duše môže byť
- niekedy veľmi bolestivé. Preto niekedy radi zatvárame
- oči v modlitbe pred tým, aby sme videli, aký je
- skutočný stav našej duše. A práve táto
- časť modlitby nás oslobodzuje od akejsi falošnej
- naivity. Kedy by sme Bohu chceli ukázať: „Hľa, to som ja,"
- akýsi iný obraz o nás samých. Ale my práve v tejto
- modlitbe, v reakcii na Božiu milosť, chceme
- skutočne spoznať seba takých, akými sme.
- Samozrejme, že hriech nemôžeme plne spoznať.
- Je to tajomstvo, ale spoznávame to diablovo
- volanie, kedy hriech sa nám predkladá ako niečo
- krásne a
- zvodné a my ho potom spoznávame v jeho
- následkoch ako utrpenie, ako rozčarovanosť,
- ako veľkú bolesť. Uvedomujeme si tu svoju
- zaslepenosť, že v hriechu sme falošne hľadali niečo, čo
- sme zle vnímali ako určité dobro, ale ktoré
- skutočným dobrom nie je.
- Po tomto,
- po tejto modlitbe žiadame počet od svojej duše
- a ideme vlastne od svojich myšlienok postupujeme ku
- slovám a prichádzame ku skutkom. Tento
- poriadok je daný z toho dôvodu, pretože aj evanjelium nám
- pripomína, že zo srdca človeka vychádza
- všetko zlo alebo aj všetko dobro,
- a preto srdce, ktoré v Biblii symbolizuje celého človeka,
- je tým najlepším začiatkom, aby sme mohli spoznávať.
- Ako som spomínal úvodom, Ignác má takú zvláštnu formulku.
- Hovorí, aby sme žiadali počet od svojej duše,
- od posledného
- spytovania svedomia. Môžeme sa spýtať, prečo takáto
- zvláštna stredoveká formulka?
- Je za tým úplne jednoduchá logika.
- Ak niekoho milujeme, ak máme s niekým pekný vzťah, či už
- manželský alebo priateľský, tak tam niet miesta ani
- na sekundu nevernosti, ani na sekundu
- zrádzania. A preto Ignác uvedo-pripomína, že
- skôr ako akési vypichávanie určitých chýb
- je veľmi dôležité si uvedomiť, aká bola naša
- vernosť voči Bohu, či sme ostali verní aj v
- pokušeniach, alebo či sme sa nechali a chceli nechať
- zlákať pokušením.
- Pretože ak zostávame verní Bohu, tak potom
- budeme prežívať to, čo Augustín hovorí na začiatku
- svojich vyznaní v prvej knihe: „Pre seba si nás stvoril, Bože,
- a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v
- tebe." Ak budeme verní Bohu, tak naše
- srdce bude spokojné.
- Ak náhodou nie sme verní Bohu, tak to vždy môžeme v tejto
- modlitbe spytovania svedomia si pripomínať.
- Môžeme Boha prosiť o odpustenie a môžeme znovu
- nachádzať akúsi duchovnú spokojnosť, duchovný
- pokoj pre našu dušu.
- Preto aj prirodzeným následkom toho pripomenutia si
- našich myšlienok, slov a skutkov je ďalšia časť
- spytovania svedomia, ktorým je prosba o odpustenie vín,
- ktorá je veľmi dôležitá. Prosíme Boha a
- prosíme našich blízkych z jednoduchého dôvodu,
- pretože odpustenie je základom duchovného
- uzdravenia. Uvedomujeme si, že sme zranení a že ako
- zranení ľudia zráňame iných. A práve preto,
- aby sme nezráňali sami seba, aby sme nezráňali iných,
- prosíme Boha, aby nám odpustil. Odpúšťame
- tým, ktorí nás zranili, a zároveň tých,
- ktorých sme my zranili, prosíme o odpustenie.
- Záverom modlitby je už potom len akási prosba o to,
- aby sme dokázali sa v ďalšom živote uchrániť chýb.
- Nejde tu o akési vychvaľovanie sa, že ja teraz, Bože,
- budem svätý a ja ti to ukážem. Ale ide o skromné a
- pokorné uvedomenie si, že náš celý život je
- vložený pod Božiu milosť a s Božou milosťou
- môžeme v našom živote kráčať ďalej.
- Tak vás pozývam, milí priatelia, aj tu, aj pri televíznych
- obrazovkách, skúsme si nájsť v tomto týždni
- krátku chvíľku, krátkych pätnásť minút na toto
- spytovanie svedomia. Skúsme sa mu na chvíľočku
- venovať a potom sami zakúsime určité,
- určitý zážitok duchovného spojenia sa s Bohom a
- zažijeme Božiu prítomnosť v našom srdci. Amen.
- [hudba]
