Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštornej kaplnky bratov minoritov v Bratislave
02.07.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (06.08.2015)
Premenenie Pána, káže dp. Daniel Dian.
Premenenie Pána, káže dp. Daniel Dian.
Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“. (Mk 9, 2-10)
Prepis videa
Pán
s vami. I s duchom
tvojim.
- Pán
- s vami. I s duchom
- tvojim. Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Marka.
- Sláva ti, Pane. Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a
- Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty.
- Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely,
- že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil.
- A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.
- Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu.
- Urobme tri stánky, tebe jeden, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi."
- Lebo nevedel, čo povedať, takí boli preraňknutí.
- Tu sa utvorilo oblak a zahalil ich a z oblaku zaznel hlas: „Toto
- je môj milovaný Syn. Počúvajte ho." A sotva sa
- rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša.
- Keď zostupovali zvrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli,
- nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.
- Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo
- znamená vstať z mŕtvych.
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála ti, Pane
- Ježišu. Najmilší.
- Ako som už v úvode povedal, sú určité
- state z evanjelia, ktoré nám priblížujú veľmi výrazne
- Ježišovu činnosť a cirkev ich zdôrazňuje aj
- tým, že ich dáva v priebehu liturgického roka,
- dajme tomu dva razy čítať alebo má osobitný
- sviatok vzťahujúci sa k tej ktorej udalosti zo
- života Ježiša Krista. A to je práve aj tá udalosť dnešného
- dňa. Cirkev nám dáva sláviť osobitným spôsobom
- tú udalosť premenenia na hore Tábor. Prečo?
- Nestačí to v pôstnom období na tú druhú
- pôstnu nedeľu?
- Pôstne obdobie celé je zamerané na to, aby sa človek obrátil
- celým svojím srdcom k Bohu.
- A cirkev akoby nám chcela dnešným sviatkom znova pripomenúť túto výzvu.
- Obráťte sa k Bohu celým svojím srdcom, premeňte sa,
- zmeňte zmýšľanie.
- Lebo pôstne obdobie je už ďaleko od nás.
- Už je ďaleko vzdialené aj obdobie Veľkej noci, keď sa
- naplnilo slovo o zmŕtvychvstaní.
- Slovo, ktoré zarezonovalo aj dnes v evanjeliu.
- A akosi sme upadli do takej všednosti.
- A preto Matka Cirkev
- osobitným sviatkom nám pripomína veľkú
- udalosť zo života Ježiša Krista, aby sme si uvedomili, kým
- on je.
- Ale nielen uvedomili a nielen nejako nostalgicky rozmýšľali nad tým,
- aké to muselo byť zvláštne na tom vrchu Tábor.
- My sme si tú vysokú horu alebo vysoký vrch stotožnili s
- tým vrchom v Izraeli, hoci nemôžeme
- jednoznačne povedať, že to bol práve ten vrch.
- Ale je to najvyšší vrch v Izraeli, no tak zrejme
- asi to je tak. A tá tradícia
- nás vedie k tomu, aby sme si uvedomili tú udalosť
- zmeny,
- ku ktorej boli vyzvaní aj apoštoli, keď mali možnosť vidieť takto
- osláveného Ježiša už na tejto zemi.
- Ale my sme trošku takí zvláštni.
- Senzácia áno, v tom sa podobáme apoštolom, len
- si spomeňme, ako aj oni chceli mať senzácie.
- Peter vidí Ježiša kráčať po mori. „Pane, ak si to ty, rozkáž mi prísť k
- tebe."
- A Ježiš mu jeho túžbu po senzačnom kráčaní po
- jazere plní.
- Len Peter zabúda na jedno, že treba mať vieru na to, aby sme
- mohli prežiť senzáciu. A on tú vieru akosi nemal,
- keď videl, že to jazero Genezaretské sa búri, je
- rozbúrené a začína sa topiť, ale v poslednom okamihu volá: „Pane,
- zachráň ma!"
- A Ježiš mu jasne hovorí: „Prečo si pochyboval, ty maloverný?" A
- zachraňuje ho.
- A vtedy učeníci vyznávajú: „Naozaj si Syn Boží."
- Ale ako je to s nami?
- Čo od nás cirkev očakáva,
- keď nám dáva istým spôsobom sláviť Sviatok premenenia
- Pána?
- No chce od nás jedno, aby sme sa aj my premenili v svojom
- zmýšľaní.
- Aby sme si uvedomili svoju naviazanosť na Krista
- a blízkosť Kristovi.
- Včera som sa tak trošku zatúlal do svojho rodného
- kraja. Bol som v Nimnici. A
- viete, niekedy si človek azda až mimo
- prostredia, v ktorom žije, uvedomí,
- aké je to Slovensko vnímavé a citlivé.
- Stretol som tam spustu ľudí a pozdravovali a poznáme
- vás z televízie a tak ďalej. A vtedy som si uvedomil,
- aká je to obrovská
- sila, televízna obrazovka, ako ona pôsobí
- na zmenu ľudí. Istá pani mi pred časom povedala:
- „Veľmi ma
- zmenilo sledovanie Eucharistie prostredníctvom
- televízie. Nemám možnosť každý deň byť na svätom,
- či mám svoje
- zdravotné problémy. Ale televízia mi pomohla,
- tá naša katolícka televízia, zmeniť svoje zmýšľanie
- vo vzťahu k utrpeniu, vo vzťahu k tým, s ktorými
- žijem a voči ktorým som bola veľmi nervózna,
- lebo tá choroba ma ubíjala. A vy si ani
- neuvedomujete," hovorí dôstojný pán, „akú silu
- má slovo, ktoré zaznieva z vašich úst, z
- blízkosti Eucharistického Krista."
- Aj včera som si tak uvedomil, že to moje poznanie nie je pre
- mňa, ale preto, že stojím v blízkosti Krista.
- A uvedomujem si svoju zodpovednosť za slovo, ktoré z tohto miesta
- zaznieva. Ale nemôže si to uvedomovať len kňaz,
- ktorý je
- možno známy prostredníctvom vysielania televízie,
- ale musí si uvedomovať svoju zodpovednosť za premenu človeka
- každý jeden z nás.
- A ako dosiahnuť zmenu zmýšľania?
- Viete, prežívame veľmi ťažkú situáciu.
- Denno-denne nás zaplavujú správy o tom, koľko ľudí hynie.
- Aj včera prevrátená loď s emigrantami, s
- migrantami, ktorí sa snažia dostať do Európy
- a množstvo mŕtvych. A tí, ktorí sem prichádzajú,
- nenachádzajú pokoj, nenachádzajú istotu.
- Nachádzajú veľmi často aj v kresťanských krajinách
- tvrdé srdcia, ktoré sú zatvorené.
- A dokázalo to aj nejaké referendum u nás.
- Možno
- tí, ktorí zažili
- emigráciu svojich príbuzných v šesťdesiatom ôsmom roku a museli prejsť
- cez
- ten rakúsky Traiskirchen,
- si veľmi dobre uvedomujú, čo znamená jesť emigrantský chlieb.
- Preto je nepochopiteľné,
- že kresťania aj u nás na Slovensku majú zatvorené srdce
- pred biedou núdzneho a zabúdajú na evanjelium Ježiša
- Krista. „Bol som hladný a dali ste mi jesť.
- Bol som smädný a dali ste mi piť.
- Preto
- vojdite požehnaní od môjho Otca a zaujmite miesto, ktoré vám je
- pripravené od ustanovenia sveta." A na druhej strane:
- „Bol som hladný, bol som smädný, bol som nahý, bol som vo väzení a
- neposlúžili sme ti. Neposlúžili ste mi.
- Vzdiaľte sa odo mňa."
- My potrebujeme zažiť premenu svojho srdca, lebo
- žijeme v blízkosti eucharistického Krista.
- A nielen žijeme, ale veľmi často sa s ním aj zjednocujeme.
- Ale aké je to zjednotenie, keď nevieme do dôsledkov prijať
- jeho slovo?
- Keď nevieme spolupracovať na záchrane každého jedného
- človeka, ktorý je v núdzi, ktorý je v tiesni, v ktorom je skrytý
- Kristus trpiaci. Kristus, ktorý je núdzny.
- Spomeňme si na svätého Martina. Ten úžasný výjav, ktorý je tak
- nádherne znázornený Donnerovou sochou v Katedrálnom chráme
- svätého Martina neďaleko od tohto televízneho štúdia.
- Delí svoj plášť a v noci sa mu zjavuje
- Ježiš prikrytý polovicou Martinovho
- plášťa.
- A tak sa trochu zastavme, lebo dnešný sviatok nie je o romantike
- snívania, ako to bolo na tej hore Tábor.
- Nie je o tom, aby sme snívali, ako by sme sa my zachovali na mieste
- apoštolov, či by sme boli schopní aj my stavať tie
- tri stánky.
- Ale je o tom, aké je naše zmýšľanie, akí sme
- a akí máme byť.
- A na rozdiel od apoštolov my sme nedostali od
- Ježiša príkaz, aby sme o premenení Ježiša nerozprávali
- nikomu,
- lebo vtedy ešte nebola naplnená jeho úloha na tejto zemi.
- Vtedy ešte nevystúpil na Golgotu a nezomrel za ľudí so
- zvolaním: „Otče, odpustím, lebo nevedia, čo robia."
- Ale my už žijeme čas po Kristovom
- zmŕtvychvstaní, a preto my máme povinnosť ohlasovať
- Krista láskavého, milosrdného, odpúšťajúceho a
- prijímajúceho.
- A to musí každý jeden z nás.
- A každý jeden z nás sa musí vyrovnať aj s otázkou migrantov vo svedomí
- a každý jeden z nás musí vedieť lámať chlieb
- núdznemu.
- „Lám svoj chlieb núdznemu," zaznieva čítanie z
- knihy Proroka na začiatku advent-- eh, pôstneho obdobia.
- A istým spôsobom ľudstvo dnes prežíva obdobie
- utrpenia.
- Lebo to, čo sa dnes deje vo svete v súvislosti s
- migrantami, to
- asi len veľmi ťažko má obdobu v dejinách.
- To je viac ako stotisíc utečencov v susednom Maďarsku.
- To je viac
- ako niekoľko stotisíc utečencov v Taliansku, v Grécku,
- Francúzsku.
- A my sa musíme vedieť aj vo vzťahu k týmto ľuďom zachovať
- správne.
- Stojíme v prítomnosti Krista. Sme pri ňom,
- ale on nechce, aby sme tam stáli v úžase ako apoštoli na
- hore Tábor.
- Aby sme sa tvárili ako tí, čo nevedia, čo hovoria.
- Ale my tam musíme stáť ako tí, ktorí vedia, kto je Ježiš a čo
- spôsobuje Ježiš v ľudskom živote.
- A preto sa zastavme v tej svojej bezbrehej nenávisti
- voči imigrantom.
- Spomeňme si na tých, ktorí museli utekať pred prenasledovaním z
- komunistického Československa.
- Spomeňme si na tých, ktorí utekali do Ameriky akoby
- zasľúbenej zeme, lebo bol hlad a bieda na
- Slovensku.
- A uvedomme si, keby sa vtedy tí, ktorí boli
- zodpovední za vtedajšie vedenie krajín, zachovali tak, ako
- sa často my chováme, ktorí o sebe s hrdosťou vyznávame:
- „My sme kresťania,"
- tak kde by boli tí naši blížni? A kto z nás v rodine
- nemal nejakého imigranta?
- Tak sa zastavme a hľadajme riešenie.
- A nepíšme petície a nerobme referendá.
- My potrebujeme ukázať svoje kresťanstvo a silu
- viery.
- Len vtedy dokážeme, že stáť v blízkosti Krista
- nie je pre nás zbytočné, že sa premieňame a uvedomujeme
- si slovo Krista. „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto
- mojich najmenších, mne ste to urobili."
- A bez tohoto nemáme právo hovoriť o sebe, že sme kresťania.
- Sme skrz naskrz pohanská civilizácia preniknutá
- zbytkami kresťanského učenia.
- A dá sa vôbec hovoriť ešte o civilizácii?
- Pápež, ktorého som v úvode svätej omše spomínal,
- Pavol VI.,
- trpezlivo, krok za krokom
- sa snažil vyjednávať aj s tými, ktorí boli nepriatelia
- Cirkvi,
- ktorí aj proti nemu kuli rôzne úklady,
- a snažil sa pre každého v tej Cirkvi vydobyť
- aspoň kúsok ľudských práv zosobnených napríklad aj v
- tom, že veriaci na Slovensku dostali liturgické
- knihy
- v slovenčine. Keď ich nemohli tlačiť tu, tak
- vydobyl jeho zástupca kardinál Casaroli
- aspoň to, že mohli byť dovezené a dané do rúk
- ľudu Božiemu. A bolo to množstvo iných vecí, o ktorých
- ani tušenia nemáme a ktoré nám len postupne
- vydáva Vatikánsky archív.
- A preto zmeňme zmýšľanie. Neslávme sviatok
- premenenia Pána iba ako nejakú epizódu zo života Ježiša
- Krista, ale začnime ho sláviť ako deň, v
- ktorom sme boli povolaní k tomu, aby sme sa aj my sami premenili v
- svojom zmýšľaní. Amen.
- [hudba]
