SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
09.02.2015
10:34 min.
Titulky od AI
Zobrazené 4553x

Z prameňa (09.02.2015)

Pondelok v 5. týždni obdobia cez rok, káže dp. Miloš Lichner SJ.

Pondelok v 5. týždni obdobia cez rok, káže dp. Miloš Lichner SJ.

Prepis videa

cca 6 min čítania • 1101 slov

Pán
s vami. I s duchom tvojim.
Čítanie zo Svätého


  • Pán
  • s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
  • evanjelia podľa Marka. Sláva tebe, Pane.
  • Keď sa Ježiš a jeho učeníci prepravili k druhému brehu,
  • došli do Genezareta a tam pristáli.
  • Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali.
  • Rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách
  • začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako
  • počuli. A všade, do ktorejkoľvek prišiel
  • dediny, mesta či osady, kládli na ulice
  • chorých a prosili ho, aby sa smeli
  • dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A
  • všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.
  • Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe,
  • Kriste.
  • Milí priatelia, sestry a bratia, to dnešné krátke evanjelium,
  • ktoré sme počuli, nás situuje do okolia
  • Genezareta, čo je vlastne geografickým
  • označením jazera a oblasti, ktorá sa
  • rozprestiera medzi Tiberiadom a Kafarnaumom.
  • Ukazuje nám Ježiša v takom plnom misionárskom aj
  • apoštolskom nasadení a vlastne celá udalosť sa
  • sústreďuje na uzdravovanie veľkého množstva chorých.
  • Evanjelista zdôrazňuje v dnešnej udalosti
  • aspekt dotyku v súvislosti s Ježišom.
  • Je to dotyk, ktorý poznáme aj z iných pasáží evanjelia.
  • Buď je to Ježiš, ktorý sa dotýka chorých, alebo sú to
  • chorí, ktorí sa dotýkajú Krista, prípadne obruby jeho
  • rúcha, aby takto boli uzdravení. Pre
  • cirkevných otcov tento akt dotyku
  • Krista bol vždy akýmsi symbolom Eucharistie
  • a vždy porovnávali chorých, ktorí sa dotýkali
  • vonkajškovo Krista s nami veriacimi, ktorí máme
  • možnosť nielen sa dotýkať prstami Eucharistie,
  • ale túto Eucharistiu prijímať do svojho srdca a takto
  • duchovne uzdravieť.
  • Čo je však podľa mňa dôležité a čomu by som sa rád dnes venoval,
  • je samotné stretnutie s Kristom, chorého
  • alebo uzdraveného s Kristom. Niekedy, ako nám to
  • pripomínajú evanjeliá, sú to chorí, ktorí sami
  • prichádzajú za Ježišom.
  • A niekedy nám potom evanjeliá zase pripomínajú druhý fakt.
  • To, že zdraví prinášali chorých k nemu.
  • Ako sme počuli, obehli celú krajinu a začali
  • znášať chorých Ježišovi a kládli ich na ulice,
  • tam, kde vedeli, že Kristus pôjde.
  • Niekedy vieme sami veľmi dobre, je veľmi ťažké dostať
  • sa k lekárovi, zvlášť pre starších ľudí.
  • A tu si potom veľmi silne uvedomujeme potrebu
  • iných ľudí, tých, ktorí prídu a ktorí nám
  • poskytnú bratskú, sesterskú pomoc.
  • Znie to paradoxne, ale niekedy je to práve choroba,
  • ktorá poukazuje na to, že sme spoločenskí ľudia,
  • že potrebujeme iných ľudí. A práve pri
  • chorobe zakúšame existenciu a
  • prítomnosť skutočných priateľov.
  • Takto máme napríklad zachytené u Marka v druhej kapitole jeho evanjelia,
  • kedy sú to štyria priatelia podľa všetkého
  • toho kompletne ochrnutého človeka, ktorí ho
  • prinášajú, a keďže ho nemôžu dať ku Kristovi,
  • tak sa s
  • ním vyštverajú na strechu, odkryjujú a tak ho
  • spúšťajú ku Kristovi. Podobne je to v inom
  • úryvku Markovho evanjelia, čo sme počuli včerajšiu nedeľu,
  • kedy vlastne Kristus prichádza s Petrom do jeho domu,
  • kde leží chorá jeho svokra a ako hovorí evanjelista,
  • hneď mu o nej povedali. Sú to zdraví ľudia,
  • ktorí hovoria Kristovi o chorom, prípadne ktorí ho
  • prinášajú k nemu.
  • Máme bohužiaľ aj iné pasáže v Markovom napríklad evanjeliu,
  • ktoré nám poukazujú na iné konanie ľudí.
  • Na to, že ľudia chceli brániť chorým, aby sa
  • dostali ku Kristovi.
  • Spomeniem v desiatej kapitole Markovho evanjelia máme
  • slepého žobráka Bartimea, ktorý sedí na
  • kraji cesty, ktorý počuje, že ide Kristus a kričí za
  • ním. A tu si môžeme všimnúť, ako ľudia
  • reagujú. Snažia sa Bartimea
  • umlčať. A táto reakcia týchto ľudí je trochu
  • podobná
  • aj reakcii samotných Ježišových učeníkov v desiatej
  • kapitole, ktorí chceli zabrániť deťom, aby sa
  • priblížili ku Kristovi.
  • Jedni aj druhí boli presvedčení, že Kristus má
  • nerušene pokračovať svojou cestou, prípadne má sa
  • venovať im a nie tým druhým.
  • Oni, títo ľudia
  • chceli rozhodovať o tom, kto má mať prístup ku Kristovi a
  • kto k nemu prístup nemá mať.
  • Bartomej však volal ďalej a bol uzdravený.
  • Skupina ľudí, ktorí ihneď hovoria o
  • Ježišovi, o chorých, prípadne ktorí k nemu
  • prinášajú z celého okolia všetkých chorých, nám
  • prvotne pripomína kresťanské angažovanie sa v
  • sociálnej oblasti. To, čo poznáme celé
  • stáročia a ktoré má židovsko-kresťanské korene a
  • voláme to charitas alebo charita po našom.
  • Ale keď aplikujeme túto pasáž na duchovný život,
  • tak nám to pripomína akoby takú druhú súčasť
  • našej modlitby. Niekedy sme totiž ako Ježišovi učeníci,
  • ako zástup okolo Bartimeja. Hovoríme s Kristom a
  • hovoríme mu o svojich vlastných problémoch, o našich
  • problémoch. A práve dnešná udalosť
  • evanjeliová, to, že zdraví prinášali chorých ku Kristovi,
  • nám poukazuje na tú druhú časť našej modlitby.
  • Prinášať duchovne ku Kristovi tých druhých,
  • ktorí ho potrebujú, ktorí sú tiež duchovne
  • chorí, ktorí ho môž byť potrebujú viacej ako
  • my sami
  • a ktorých potreby, ak to úprimne uznáme, sú
  • častokrát dôležitejšie ako tie naše.
  • Pripomína nám to potrebu takej určitej duchovnej
  • vnímavosti počas našej modlitby na
  • potreby tých iných.
  • V osemnástom storočí jeden známy duchovný autor francúzsky
  • napísal, že kvalita našej modlitby sa
  • poukazuje alebo ukazuje na tom, do akej miery
  • sme schopní modliť sa za potreby iných,
  • nie za naše vlastné.
  • A evanjelium nám to dokazuje. Začali znášať svojich
  • chorých tak, kde bol, ako počuli alebo ako to má
  • presne grécky originál. Začali nosiť na nosidlách hore
  • dole chorých, kdekoľvek počuli, že je.
  • Tento presnejší preklad z gréckeho originálu nám poukazuje,
  • že niekedy sa asi nestrafili, ale napriek tomu sa
  • neunavili v tom nosení chorých za Kristom.
  • A tu sa môže, milí priatelia, každý z nás spýtať sám seba,
  • ako je to s našou osobnou modlitbou?
  • Ako často uprednostníme v modlitbe potreby
  • tých iných? Vieme sa úprimne modliť
  • za tých iných chorých, ktorí nám môž byť
  • ublížili?
  • Za našich nepríjemných susedov, za tých, ktorí nás nemajú
  • radi.
  • Stáva sa a v poslednom období som veľakrát počul veľa kritiky na
  • viacerých ľudí, aj na verejných postoch, svetských alebo
  • cirkevných. A to je v poriadku. Evanjelium nás vždy
  • učilo určitej zdravej otvorenosti na to, čo je
  • správne a čo nie je správne. Kresťan nikdy nesmie
  • žiť s ružovými okuliarmi, tváriť sa, že niečo nie je
  • správne.
  • Ale pomenovať veci alebo
  • pokritizovať je len prvý krok. Tým druhým je zahrnúť
  • tohto človeka do našej modlitby.
  • A tu si dovolím povedať, ako málo zahŕňame
  • do modlitby tých, ktorých kritizujeme, ktorých
  • životné postoje, životné správanie vyhodnocujeme ako
  • nesprávne alebo ako nekresťanské, alebo použijeme
  • iné slovo. A práve dnešné evanjelium nás silne
  • pozýva k tomu. Nie preto, aby sme tých iných považovali za
  • chorých a seba za zdravých, pretože vieme, že všetci
  • sme chorí duchovne. Všetci potrebujeme Krista.
  • Sám povedal: „Lekára potrebujú chorí a nie
  • zdraví. A preto som aj prišiel," hovorí Kristus.
  • Ale aby sme dokázali zahŕňať potreby iných do
  • našej osobnej modlitby, aby sme dokázali im dať
  • prednosť a týmto ľuďom, aj keď nám môžu byť
  • nepríjemní, aby sme dokázali vyprosovať
  • úplné duchovné uzdravenie. Amen.
  • Ďakujeme za základ, za slovo Božie.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (09.02.2015) - Archív

Reklamní partneri