SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
10.03.2016
13:58 min.
Titulky od AI
Zobrazené 3820x

Z prameňa (10.03.2016)

Výročie posviacky kat. chrámu, káže dp. Martin Šafárik.

Výročie posviacky katedrálneho chrámu svätého Martina z Tours v Bratislave, káže dp. Martin Šafárik.

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1603 slov

Pán s vami. I s duchom tvojim.
Čítanie zo Svätého
evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane.


  • Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
  • evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane.
  • Keď Ježiš prišiel do okolia Cezarey Filipovej, pýtal sa svojich
  • učeníkov, za koho pokladajú ľudia Syna človeka.
  • Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša
  • a iní za Jeremiáša alebo jedného, za
  • jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“
  • opýtal sa ich.
  • Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš,
  • Syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal:
  • „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo
  • telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach.
  • A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale
  • postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.
  • Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva.
  • Čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi a čo
  • rozviažeš na zemi, bude rozviazané aj v
  • nebi.“ Počuli sme slovo Pánovo.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Drahí bratia a sestry.
  • Kňaz Origénes v dnešnom posvätnom čítaní
  • nám pripomína, že sme vbudovaní
  • ako živé kamene do Božieho oltára,
  • do domu Božieho oltára.
  • Všetci, čo veríme v Ježiša Krista, sme nazvaní
  • živými kameňmi podľa výroku Písma:
  • „Aj vy ako živé kamene, dajte sa vbudovať do duchovného
  • domu,
  • do svätého kňazstva,
  • aby ste prinášali duchovné obety príjemné Bohu skrze Ježiša
  • Krista.“ Teda naozaj, keď počúvame
  • Božie slovo v jeho celistvosti, v jeho jednote,
  • tak vidíme, že náš Stvoriteľ naozaj si akoby
  • veľmi potrpí na tú jednotu.
  • Zvoláva
  • ľud mnohých,
  • ale v jedno poslanie. Vyvolá, vyvolí si jeden ľud,
  • izraelský národ.
  • Je len jeden Boh.
  • Je len jedna viera. Aj keď teda tých vier existuje
  • samozrejme viacej, ale tú cestu, ktorú nám On,
  • eh, predstavil svojím zjavením, je len jedna.
  • A dokonca nás pripodobňuje k tým kameňom, ktoré majú
  • byť vbudované v jednu stavbu, aby sme jedno boli.
  • A ako na hmotnej stavbe hľadíme mohutnejšie a pevnejšie kamene položiť
  • ako prvé do základov, aby sme na ne mohli spokojne
  • uložiť ťarchu celej budovy, tak musíš pochopiť, že aj
  • zo všetkých kameňov sú niektoré v základoch tejto duchovnej budovy.
  • A kto je to položený v tých základoch?
  • Apoštoli a proroci.
  • Tak vraví Pavol, keď učí: „Ste postavení na základe apoštolov
  • a prorokov. Hlavným uholným kameňom je sám
  • Ježiš Kristus, náš Pán.“
  • Keď kňazi chodíme v období troch kráľov
  • alebo teda zjavenia sa Pána,
  • eh, požehnávať domy a byty po našich
  • farnostiach,
  • tak v tom obrade je práve
  • pripravené evanjelium, ktoré hovorí o tom, ako je rozdiel
  • medzi tým, či múdry človek stavia svoj dom na skale,
  • alebo ten istý dom, keď postaví na základoch
  • piesku. Keď príde dážď a stretne
  • sa víchrica a oborí sa na ten dom, tak dom sa zrúti,
  • pretože nemá pevné základy.
  • A teda my kňazi naozaj krásne vidíme, keď sledujeme
  • našich veriacich, ale samozrejme aj neveriacich členov našej
  • farnosti, pretože aj tí patria do našej farnosti.
  • Na čom všetkom,
  • eh, ľudia dokážu budovať svoje životy, pretože práve na tých druhých je to
  • oveľa lepšie vidieť, ako vo svojom živote.
  • Tak krásne badať, keď porovnáva ten kňaz
  • svoj Boží ľud, ktorý má tie hodnoty, na ktorých si
  • tí ľudia stavajú doslova tie svoje istoty.
  • Aký je obrovský rozdiel medzi tými duchovne založenými
  • a naopak tými, ktorí si, ako to zvykneme často počuť,
  • zakladajú na sebe. Verím v sám seba.
  • To je
  • jedna zo základných životných axióm, z ktorej dnes a hlavne
  • mladí ľudia vychádzajú. Nepotrebujem vieru, ja nepotrebujem Boha.
  • Verím v sám seba. Príde nejaká búrka, choroba,
  • nejaký nezdar, možno sklamanie v láske a zrazu vidíme,
  • že tí
  • sebavedomí jedinci
  • už nie sú takí sebavedomí a akoby sa im ten život, tie základy
  • rúcali. Nedokážu s tým nič robiť, pretože nedokážu
  • prísť a dokonca už ani nevedia, lebo každá zručnosť potrebuje
  • pravidelnosť a cvik. Nevedia to odovzdať svojmu
  • Stvoriteľovi tak, aby im s tým On vo svojej múdrosti a
  • prozreteľnosti, všemohúcnosti pomohol.
  • Tento kňaz Origénes pokračuje:
  • „Ale aby si sa, milý poslucháč, vhodnejšie pripravil na
  • zabudovanie do tejto stavby a bol jedným z kameňov blízko
  • základu-
  • Všimnie si, že aj sám Kristus je základom budovy,
  • ktorý tu opisujeme.
  • Lebo apoštol Pavol hovorí: „Nik nemôže položiť iný
  • základ okrem toho, čo je už položený a je ním Ježiš
  • Kristus.“ To sme samozrejme mali aj dokonca priamo vo Svätej katolíckej
  • cirkvi, takých samozvaných nových architektov,
  • ktorí chceli postaviť nanovo ten pomyselný chrám, ktorým je
  • Svätá katolícka cirkev. Alebo mohli by sme povedať tá putujúca
  • cirkev.
  • Keď niekto uveril
  • v to,
  • že
  • on je ten Mesiáš a nie Ježiš Kristus, to je
  • počiatok konca. Teda od nás náš Pán
  • vôbec nečaká,
  • že by sme priniesli nejaký nový uholný kameň alebo nové
  • základné kamene tejto budovy,
  • tejto našej spoločnosti, ktorú založil a ktorú povýšil
  • teda na svoju nevestu Cirkev, pretože on je tým
  • najzákladnejším uholným kameňom, ktorý naozaj môžeme
  • obrazne vnímať ako ten kameň,
  • ktorý často býva v mnohých chrámoch v blízkosti, či už
  • presbytériu alebo teda v blízkosti ľuďom na dosah,
  • ktorý požehnal či už biskup alebo sám Svätý Otec, napríklad
  • v kostole Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke, aj myslím v kostole
  • Svätej Rodiny v Petržalke, kde bol Svätý Otec v roku
  • 2003, tak sú prítomné kamene, ktoré požehnal sám
  • pápež, viditeľná hlava Svätej katolíckej cirkvi
  • ako základný kameň, symbolicky samozrejme.
  • A na tom kameni sa má teda budovať celé to dielo, teda života
  • tej farnosti. To je to isté v tom menšom meradle vo
  • farnosti a
  • vo väčšom meradle, ktoré
  • práve dnes vnímame v tomto sviatku.
  • Výročný deň, posviacky katedrálneho chrámu.
  • To vnímame teda naozaj v tom našom diecéznom meradle,
  • pretože katedrála je ten chrám v diecéze, v
  • ktorom sídli miestny biskup. Teda v
  • našom prípade je to otec arcibiskup Stanislav Zvolenský
  • a teda sídli v Katedrále Dómu svätého Martina, ktorý je
  • na tejto istej ulici ako táto kaplnka v televízii Lux.
  • Ale v tejto budove chrámu je potrebný oltár.
  • Bez oltára
  • by samozrejme nemal tú podstatnú časť
  • žiadny chrám. A ja si myslím, že každý z vás
  • živých kameňov je schopný aj ochotný modliť sa, a tak
  • vo dne a v noci obetovať Bohu verejné modlitby a
  • prinášať žrtvy ďakovných slávností,
  • patrí k tým, z ktorých si Ježiš stavia oltár.
  • Teda my prichádzame do chrámu, aby sme sa práve v ňom
  • učili obetovať sa.
  • To znamená, že zo svojho vlastného ľudského života
  • naozaj robiť
  • akoby ten obetný oltár preto, aby Pán na ňom mohol
  • prinášať obetu. Pretože kopírujeme, napodobňujeme nášho
  • Majstra Ježiša Krista, ktorý zo svojho tela urobil
  • naozaj obetný oltár,
  • keď sa nechal pribiť na drevo kríža.
  • Svätý Otec František
  • hovorí, keď teda hovorí o cirkvi
  • a cituje teda prvého pápeža svätého Petra, tak hovorí
  • o duchovnom dome postavenom zo živých kameňov, ktorými sme my,
  • a zároveň pripomína, že tento je opakom druhého
  • chrámu, chrámu pýchy,
  • ktorým bola Babylonská veža. Prvý chrám privádza k
  • jednote, ten druhý je symbolom nejednoty,
  • neporozumenia, rôznorodosťi jazykov.
  • A teda vidí naozaj ako veľmi potrebné pracovať na
  • jednote cirkvi, budovať cirkev, tento chrám, túto jednotu cirkvi.
  • Toto je úlohou každého kresťana, nielen pápeža, nielen biskupa, nielen
  • kňazov, každého jedného z nás.
  • Keď sa má postaviť nejaký chrám, či budova hľadá, či
  • nehľadá sa
  • tímmi, ktorí chcú postaviť tento chrám, vhodné miesto.
  • Prvou vecou je,
  • že sa hľadá základný kameň, teda
  • ako o tom hovorí samotné Sväté písmo, uholný kameň, ktorým
  • je Ježiš Kristus. A uholným kameňom jednoty cirkvi
  • naozaj je potom aj tá Ježišova modlitba pri
  • poslednej večeri, v ktorej prosí, aby sme v jednom boli.
  • Toto je tá naša sila, na ktorú sa môžeme odvolávať, že
  • Boh nás vťahuje do jedného spoločenstva.
  • Jednoroedený Boží Syn nás v tej najzákladnejšej
  • modlitbe, modlitbe Otče náš
  • učí, že jeho Otca, nebeského Otca môžeme teda
  • nazývať aj našim Otcom. A takto vidíme, že
  • tak ako vo farnosti je mnoho ľudí, ale schádzame sa v jednom chráme.
  • V diecéze je mnoho chrámov, ale je jeden akoby
  • dominantný chrám, v ktorom sídli biskup,
  • ktorý zároveň zjednocuje a sprítomňuje tú plnosť kňazstva
  • v tej diecézi. A zvo-schádzame sa vždy
  • k každej svätej omši a nádherne to je vidno napríklad na Zelený
  • štvrtok, kedy prichádzajú v tento deň, kedy bola
  • ustanovená sviatosť kňazstva a sviatosť oltárna, prichádzajú
  • všetci kňazi z celej diecézy práve do tohto chrámu,
  • aby v ňom spoločne, jednotne, pri jednom
  • oltári so svojím biskupom, ktorý je ich hlavným a priamym
  • predstaveným, slávili jednu obetu.
  • Ono neexistuje taká svätá omša, taká svätá omša, taká obeta.
  • To je stále jedna jediná Kristova obeta,
  • ktorú my vo svätej omši sviatostným spôsobom znovu
  • sprítomňujeme. Teda naozaj tá liturgia nám napomáha
  • k tomu pochopeniu, ako je veľmi dôležité budovať jednotu.
  • A napokon to vidíme
  • aj na našich svätých otcoch, posledných troch, teda ktorých
  • som minimálne ja zažil, Svätého otca Jána Pavla II.,
  • Benedikta XVI.
  • a súčasného Svätého otca Františka, ktorí naozaj veľmi
  • kladú dôraz na tú jednotu aj v tom ekumenickom
  • dialógu a zároveň teda aj s tou, aj v tom dialógu s pravoslávnou
  • cirkvou. Vidíme, že aj Svätému otcovi Františkovi sa naozaj
  • veľmi
  • darí budovať tú jednotu skrze dialóg,
  • pretože nikto
  • tak ako on a samozrejme my spolu s ním si nepra--
  • by sme si teda priali, aby sme sa znovu zjednotili a neboli
  • rôzne denominácie kresťanských vier, ale aby sme sa
  • všetci raz stretli. To je ten ideál,
  • ku ktorému teda máme spieť svojím dialógom lásky, aby sme
  • sa všetci stretli v jednej viere, pretože existuje len jeden
  • Boh. A tak teda by som zakončil myšlienkou
  • Svätého otca Františka,
  • ktorý zároveň sa pýta, čo to je jednota a ako sa buduje a
  • odpovedá:
  • „Jednota je dielom Ducha Svätého.
  • On jediný je schopný vytvárať jednotu v cirkvi,
  • preto ho Ježiš poslal, aby cirkvi dával rásť,
  • aby ju robil silnou, aby jeho pôsobením bola jedna.
  • Je to Duch Svätý, ktorý vytvára jednotu v cirkvi aj
  • napriek rozličnosti národov a kultúru
  • ľudí.
  • Amen.
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (10.03.2016) - Archív

Reklamní partneri