Mohlo by vás zaujímať:
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
MEDZI RIADKAMI
ČO BOH ŠEPKÁ MAMIČKÁM
13.10.2026
RUŽENEC
RUŽENEC ZA ZDRAVIE PÁPEŽA LEVA XIV.
záznam z kaplnky Nemocnice Gemelli
13.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
záznam
03.12.2021
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (10.03.2016)
Výročie posviacky kat. chrámu, káže dp. Martin Šafárik.
Výročie posviacky katedrálneho chrámu svätého Martina z Tours v Bratislave, káže dp. Martin Šafárik.
Prepis videa
Pán s vami. I s duchom tvojim.
Čítanie zo Svätého
evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
- evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane.
- Keď Ježiš prišiel do okolia Cezarey Filipovej, pýtal sa svojich
- učeníkov, za koho pokladajú ľudia Syna človeka.
- Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša
- a iní za Jeremiáša alebo jedného, za
- jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“
- opýtal sa ich.
- Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš,
- Syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal:
- „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo
- telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach.
- A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale
- postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.
- Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva.
- Čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi a čo
- rozviažeš na zemi, bude rozviazané aj v
- nebi.“ Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Drahí bratia a sestry.
- Kňaz Origénes v dnešnom posvätnom čítaní
- nám pripomína, že sme vbudovaní
- ako živé kamene do Božieho oltára,
- do domu Božieho oltára.
- Všetci, čo veríme v Ježiša Krista, sme nazvaní
- živými kameňmi podľa výroku Písma:
- „Aj vy ako živé kamene, dajte sa vbudovať do duchovného
- domu,
- do svätého kňazstva,
- aby ste prinášali duchovné obety príjemné Bohu skrze Ježiša
- Krista.“ Teda naozaj, keď počúvame
- Božie slovo v jeho celistvosti, v jeho jednote,
- tak vidíme, že náš Stvoriteľ naozaj si akoby
- veľmi potrpí na tú jednotu.
- Zvoláva
- ľud mnohých,
- ale v jedno poslanie. Vyvolá, vyvolí si jeden ľud,
- izraelský národ.
- Je len jeden Boh.
- Je len jedna viera. Aj keď teda tých vier existuje
- samozrejme viacej, ale tú cestu, ktorú nám On,
- eh, predstavil svojím zjavením, je len jedna.
- A dokonca nás pripodobňuje k tým kameňom, ktoré majú
- byť vbudované v jednu stavbu, aby sme jedno boli.
- A ako na hmotnej stavbe hľadíme mohutnejšie a pevnejšie kamene položiť
- ako prvé do základov, aby sme na ne mohli spokojne
- uložiť ťarchu celej budovy, tak musíš pochopiť, že aj
- zo všetkých kameňov sú niektoré v základoch tejto duchovnej budovy.
- A kto je to položený v tých základoch?
- Apoštoli a proroci.
- Tak vraví Pavol, keď učí: „Ste postavení na základe apoštolov
- a prorokov. Hlavným uholným kameňom je sám
- Ježiš Kristus, náš Pán.“
- Keď kňazi chodíme v období troch kráľov
- alebo teda zjavenia sa Pána,
- eh, požehnávať domy a byty po našich
- farnostiach,
- tak v tom obrade je práve
- pripravené evanjelium, ktoré hovorí o tom, ako je rozdiel
- medzi tým, či múdry človek stavia svoj dom na skale,
- alebo ten istý dom, keď postaví na základoch
- piesku. Keď príde dážď a stretne
- sa víchrica a oborí sa na ten dom, tak dom sa zrúti,
- pretože nemá pevné základy.
- A teda my kňazi naozaj krásne vidíme, keď sledujeme
- našich veriacich, ale samozrejme aj neveriacich členov našej
- farnosti, pretože aj tí patria do našej farnosti.
- Na čom všetkom,
- eh, ľudia dokážu budovať svoje životy, pretože práve na tých druhých je to
- oveľa lepšie vidieť, ako vo svojom živote.
- Tak krásne badať, keď porovnáva ten kňaz
- svoj Boží ľud, ktorý má tie hodnoty, na ktorých si
- tí ľudia stavajú doslova tie svoje istoty.
- Aký je obrovský rozdiel medzi tými duchovne založenými
- a naopak tými, ktorí si, ako to zvykneme často počuť,
- zakladajú na sebe. Verím v sám seba.
- To je
- jedna zo základných životných axióm, z ktorej dnes a hlavne
- mladí ľudia vychádzajú. Nepotrebujem vieru, ja nepotrebujem Boha.
- Verím v sám seba. Príde nejaká búrka, choroba,
- nejaký nezdar, možno sklamanie v láske a zrazu vidíme,
- že tí
- sebavedomí jedinci
- už nie sú takí sebavedomí a akoby sa im ten život, tie základy
- rúcali. Nedokážu s tým nič robiť, pretože nedokážu
- prísť a dokonca už ani nevedia, lebo každá zručnosť potrebuje
- pravidelnosť a cvik. Nevedia to odovzdať svojmu
- Stvoriteľovi tak, aby im s tým On vo svojej múdrosti a
- prozreteľnosti, všemohúcnosti pomohol.
- Tento kňaz Origénes pokračuje:
- „Ale aby si sa, milý poslucháč, vhodnejšie pripravil na
- zabudovanie do tejto stavby a bol jedným z kameňov blízko
- základu-
- Všimnie si, že aj sám Kristus je základom budovy,
- ktorý tu opisujeme.
- Lebo apoštol Pavol hovorí: „Nik nemôže položiť iný
- základ okrem toho, čo je už položený a je ním Ježiš
- Kristus.“ To sme samozrejme mali aj dokonca priamo vo Svätej katolíckej
- cirkvi, takých samozvaných nových architektov,
- ktorí chceli postaviť nanovo ten pomyselný chrám, ktorým je
- Svätá katolícka cirkev. Alebo mohli by sme povedať tá putujúca
- cirkev.
- Keď niekto uveril
- v to,
- že
- on je ten Mesiáš a nie Ježiš Kristus, to je
- počiatok konca. Teda od nás náš Pán
- vôbec nečaká,
- že by sme priniesli nejaký nový uholný kameň alebo nové
- základné kamene tejto budovy,
- tejto našej spoločnosti, ktorú založil a ktorú povýšil
- teda na svoju nevestu Cirkev, pretože on je tým
- najzákladnejším uholným kameňom, ktorý naozaj môžeme
- obrazne vnímať ako ten kameň,
- ktorý často býva v mnohých chrámoch v blízkosti, či už
- presbytériu alebo teda v blízkosti ľuďom na dosah,
- ktorý požehnal či už biskup alebo sám Svätý Otec, napríklad
- v kostole Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke, aj myslím v kostole
- Svätej Rodiny v Petržalke, kde bol Svätý Otec v roku
- 2003, tak sú prítomné kamene, ktoré požehnal sám
- pápež, viditeľná hlava Svätej katolíckej cirkvi
- ako základný kameň, symbolicky samozrejme.
- A na tom kameni sa má teda budovať celé to dielo, teda života
- tej farnosti. To je to isté v tom menšom meradle vo
- farnosti a
- vo väčšom meradle, ktoré
- práve dnes vnímame v tomto sviatku.
- Výročný deň, posviacky katedrálneho chrámu.
- To vnímame teda naozaj v tom našom diecéznom meradle,
- pretože katedrála je ten chrám v diecéze, v
- ktorom sídli miestny biskup. Teda v
- našom prípade je to otec arcibiskup Stanislav Zvolenský
- a teda sídli v Katedrále Dómu svätého Martina, ktorý je
- na tejto istej ulici ako táto kaplnka v televízii Lux.
- Ale v tejto budove chrámu je potrebný oltár.
- Bez oltára
- by samozrejme nemal tú podstatnú časť
- žiadny chrám. A ja si myslím, že každý z vás
- živých kameňov je schopný aj ochotný modliť sa, a tak
- vo dne a v noci obetovať Bohu verejné modlitby a
- prinášať žrtvy ďakovných slávností,
- patrí k tým, z ktorých si Ježiš stavia oltár.
- Teda my prichádzame do chrámu, aby sme sa práve v ňom
- učili obetovať sa.
- To znamená, že zo svojho vlastného ľudského života
- naozaj robiť
- akoby ten obetný oltár preto, aby Pán na ňom mohol
- prinášať obetu. Pretože kopírujeme, napodobňujeme nášho
- Majstra Ježiša Krista, ktorý zo svojho tela urobil
- naozaj obetný oltár,
- keď sa nechal pribiť na drevo kríža.
- Svätý Otec František
- hovorí, keď teda hovorí o cirkvi
- a cituje teda prvého pápeža svätého Petra, tak hovorí
- o duchovnom dome postavenom zo živých kameňov, ktorými sme my,
- a zároveň pripomína, že tento je opakom druhého
- chrámu, chrámu pýchy,
- ktorým bola Babylonská veža. Prvý chrám privádza k
- jednote, ten druhý je symbolom nejednoty,
- neporozumenia, rôznorodosťi jazykov.
- A teda vidí naozaj ako veľmi potrebné pracovať na
- jednote cirkvi, budovať cirkev, tento chrám, túto jednotu cirkvi.
- Toto je úlohou každého kresťana, nielen pápeža, nielen biskupa, nielen
- kňazov, každého jedného z nás.
- Keď sa má postaviť nejaký chrám, či budova hľadá, či
- nehľadá sa
- tímmi, ktorí chcú postaviť tento chrám, vhodné miesto.
- Prvou vecou je,
- že sa hľadá základný kameň, teda
- ako o tom hovorí samotné Sväté písmo, uholný kameň, ktorým
- je Ježiš Kristus. A uholným kameňom jednoty cirkvi
- naozaj je potom aj tá Ježišova modlitba pri
- poslednej večeri, v ktorej prosí, aby sme v jednom boli.
- Toto je tá naša sila, na ktorú sa môžeme odvolávať, že
- Boh nás vťahuje do jedného spoločenstva.
- Jednoroedený Boží Syn nás v tej najzákladnejšej
- modlitbe, modlitbe Otče náš
- učí, že jeho Otca, nebeského Otca môžeme teda
- nazývať aj našim Otcom. A takto vidíme, že
- tak ako vo farnosti je mnoho ľudí, ale schádzame sa v jednom chráme.
- V diecéze je mnoho chrámov, ale je jeden akoby
- dominantný chrám, v ktorom sídli biskup,
- ktorý zároveň zjednocuje a sprítomňuje tú plnosť kňazstva
- v tej diecézi. A zvo-schádzame sa vždy
- k každej svätej omši a nádherne to je vidno napríklad na Zelený
- štvrtok, kedy prichádzajú v tento deň, kedy bola
- ustanovená sviatosť kňazstva a sviatosť oltárna, prichádzajú
- všetci kňazi z celej diecézy práve do tohto chrámu,
- aby v ňom spoločne, jednotne, pri jednom
- oltári so svojím biskupom, ktorý je ich hlavným a priamym
- predstaveným, slávili jednu obetu.
- Ono neexistuje taká svätá omša, taká svätá omša, taká obeta.
- To je stále jedna jediná Kristova obeta,
- ktorú my vo svätej omši sviatostným spôsobom znovu
- sprítomňujeme. Teda naozaj tá liturgia nám napomáha
- k tomu pochopeniu, ako je veľmi dôležité budovať jednotu.
- A napokon to vidíme
- aj na našich svätých otcoch, posledných troch, teda ktorých
- som minimálne ja zažil, Svätého otca Jána Pavla II.,
- Benedikta XVI.
- a súčasného Svätého otca Františka, ktorí naozaj veľmi
- kladú dôraz na tú jednotu aj v tom ekumenickom
- dialógu a zároveň teda aj s tou, aj v tom dialógu s pravoslávnou
- cirkvou. Vidíme, že aj Svätému otcovi Františkovi sa naozaj
- veľmi
- darí budovať tú jednotu skrze dialóg,
- pretože nikto
- tak ako on a samozrejme my spolu s ním si nepra--
- by sme si teda priali, aby sme sa znovu zjednotili a neboli
- rôzne denominácie kresťanských vier, ale aby sme sa
- všetci raz stretli. To je ten ideál,
- ku ktorému teda máme spieť svojím dialógom lásky, aby sme
- sa všetci stretli v jednej viere, pretože existuje len jeden
- Boh. A tak teda by som zakončil myšlienkou
- Svätého otca Františka,
- ktorý zároveň sa pýta, čo to je jednota a ako sa buduje a
- odpovedá:
- „Jednota je dielom Ducha Svätého.
- On jediný je schopný vytvárať jednotu v cirkvi,
- preto ho Ježiš poslal, aby cirkvi dával rásť,
- aby ju robil silnou, aby jeho pôsobením bola jedna.
- Je to Duch Svätý, ktorý vytvára jednotu v cirkvi aj
- napriek rozličnosti národov a kultúru
- ľudí.
- Amen.





