Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (10.1.2019)
Štvrtok po Zjavení Pána, káže dp. Daniel Dian.
Štvrtok po Zjavení Pána, káže dp. Daniel Dian.
Prepis videa
Čítanie z prvého listu svätého apoštola
Jána.
Milovaný, my milujeme Boha, pretože on
- Čítanie z prvého listu svätého apoštola Jána.
- Milovaný, my milujeme Boha, pretože on
- prvý miloval nás.
- Ak niekto povie Milujem Boha a nenávidí svojho
- brata, je luhár.
- Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže
- milovať Boha, ktorého nevidí.
- A toto prikázanie máme od neho, aby ten, kto
- miluje Boha, miloval aj svojho brata.
- Každý, kto verí, že Ježiš Kristus narodil sa z
- Boha a každý, kto miluje Boha ako Otca,
- miluje aj toho, kto sa z neho narodil.
- Podľa toho poznáme, že milujeme Božie deti, keď
- milujeme Boha a plníme jeho prikázania.
- Lebo láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame
- jeho prikázania
- a jeho prikázania nie sú ťažké.
- Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha
- svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet,
- je naša viera. Počuli sme Božie slovo.
- Ďakujeme.
- Budú sa ti klaňať, Pane, všetky národy sveta.
- Budú sa ti klaňať, Pane, všetky národy
- sveta.
- Bože, zver svoju právomoc kráľovi, kráľovmu
- synovi svoju spravodlivosť, aby spravodlivo vládol nad
- tvojim ľudom a podľa práva nad tvojimi
- chudobnými.
- Budú sa ti klaňať, Pane, všetky národy
- sveta.
- Vyslobodí ich z útlaku a násilia, lebo v jeho očiach je
- vzácna ich krv. Stále sa budú modliť za neho a
- dobrorečiť mu každý deň.
- Budú sa ti klaňať, Pane, všetky národy
- sveta.
- Jeho meno nech je velebené naveky.
- Kým bude svietiť slnko, jeho meno potrvá.
- V ňom budú požehnané všetky kmene zeme.
- Zvelebovať ho budú všetky národy.
- Budú sa ti klaňať, Pane, všetky národy
- sveta.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Pán ma poslal hlásať evanjelium chudobným, oznámiť
- zajatým, že budú prepustení.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva ti, Pane.
- Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galilei a chýr o ňom sa
- rozniesol po celom kraji. Učil v ich synagógach a
- všetci ho oslavovali.
- Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol.
- Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby
- čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša.
- Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch
- Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium
- chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení
- a slepým, že budú vidieť. Utláčaných prepustiť na
- slobodu a ohlásiť Pánov milostivý
- rok.“ Potom knihu zvinul. Vrátili ju
- sluhovia sadol si.
- Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho a on im začal hovoriť:
- „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve
- počuli.“ Všetci mu prisviečali a divili
- sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála ti, Kriste.
- Najmilší,
- včera večer
- vo farskom kostole Všetkých svätých
- bola tak trošku
- slávnostná svätá omša.
- Slávnostná v tom, že ju koncelebrovali trinásti kňazi,
- ktorí prišli do tohto mesta,
- aby si pripomenuli dvadsiate výročie smrti kňaza,
- ktorý v tomto meste tridsaťdva rokov ako farár
- dekan účinkoval. Monsignora preláta
- Jána Štefana Pálkoviča.
- Čo priviedlo kňazov, ktorých vychoval, jeho bývalých kaplánov
- či kňazov, ktorí pracovali v ňom v Púchovskom
- dekanáte do tohto
- chrámu a s nimi aj naozaj stovky veriacich?
- Priviedla tam nielen spomienka na tohto človeka, kňaza,
- hlásateľa evanjelia, ale priviedla ich predovšetkým
- vďačnosť a túžba pripodobniť
- sa spôsobu života, ktorý tento kňaz
- viedol. Mal mimoriadnu charizmu na vedenie
- dialógu.
- Dialógu, ktorý je tak veľmi potrebný v dnešných
- časoch, lebo dnes
- človek nie je ochotný nikoho počúvať.
- Dnes človek
- túži vyniknúť, byť tým, ktorý vždy
- má pravdu, vždy je rešpektovaný, vždy je
- akceptovaný.
- A to sa naozaj nedá.
- A zvlášť v rámci ohlasovania evanjelia mnohokrát
- kňaz je postavený do úlohy
- tvrdého hovorcu pravdy a zástancu Božích
- zákonov. Preto kňaz dnes veľmi často je
- vytesňovaný zo spoločnosti. Preto slovo kňaza dnes
- akoby nemalo svoju váhu. Ale práve dnešné evanjelium
- nás učí,
- kde je základ pravdy. A ak si človek
- uvedomí,
- že
- počúva slovo Ježiša Krista
- a v osobe kňaza
- je tam zosobnený jeho výrok „Kto vás počúva, mňa
- počúva“, tak potom dokáže prijímať slovo
- a dokáže prisväčiť tomuto slovu, aj keď
- azda niekedy je trošku taký nesvoj a
- nesúci, lebo zistí, že je tam aj
- niečo negatívne, čo mu bolo vytknuté, s čím on
- sám nemôže byť vo svojom svedomí spokojný.
- Veľmi sa zamýšľam v poslednom čase nad tým,
- prečo sme dnes takí zvláštni a veľmi často
- sme niekde mimo.
- Zarazili ma slová etnologičky, ktorá nám tu na slávnosť
- Zjavenia Pána vo všetkých médiách prezentuje: „A pre
- kresťanov sviatkom troch kráľov končí vianočné
- obdobie.“ No ja sa pani etnologičke nebudem stavať
- v konfrontácii, aký je rozdiel medzi piešťanským a
- krakovianskym, é,
- krojom, lebo tam je ona odborníčka.
- Ale možno by stačilo tak málo vedieť sa opýtať, kedy v tej cirkvi
- končí vianočné obdobie a zistila by, že vždy je to nedeľa
- po slávnosti Zjavenia Pána. Vlani bol najkratší vianočný
- čas, aký mohol byť, lebo slávnosť Zjavenia Pána bola v sobotu
- a nasledujúca nedeľa po slávnosti Zjavenia Pána,
- Nedeľa krstu Pána uzatvára vianočný okruh.
- V tomto roku je najdlhší vianočný čas, lebo slávnosť Zjavenia
- Pána bola v nedeľu a najbližšia nedeľa po slávnosti Zjavenia
- Pána je trinásty január. Takže aj pani
- etnologička musí to trošku zmeniť a všetky médiá
- nám dezorientujú veriacich a oni už ani sami nevedia, kde
- sú. Možno je to aj tým, že už od sedemnásteho novembra tu máme
- vianočný stromček na Hlavnom námestí a už začína sa spievať
- Tichá noc, svätá noc znova. Už potom naozaj nevieme, kto sme,
- čo sme a kde
- sme a nevieme prežívať dané obdobie v plnej radosti.
- A to obdobie v plnej radosti
- v jednej zo svojich homílii spomínaný pán prelád hovoril
- takto: „Vianočné obdobie je obdobím veľkých
- milostí, ktoré pramenia z radosti prijatia Božieho
- slova do našich sŕdc.“
- Prijatie Božích, Božieho slova do našich sŕdc.
- To Božie slovo, vtelené Božie slovo, ktoré my
- istým spôsobom, výnimočným spôsobom práve vo vianočnom
- období
- oslavujeme. To slovo nechce zostať mimo nás.
- Chce zostať v nás a my vo vianočnom
- období máme istým spôsobom byť ako špongia,
- ktorá do seba nasáva vodu, aby potom
- neustále osviežovala to prostredie, v ktorom je položená.
- Aby neustále
- dávala istým spôsobom aj arómu svetu.
- My veriaci musíme si uvedomiť, že vtedy sme
- svetlom sveta a soľou zeme, keď Božie slovo je
- zakorenené v nás.
- Svojho času istá sudkyňa okresného súdu
- pýta sa manželov, ktorí prišli na rozvodové konanie: „Ste
- veriaci?“ To je otázka, ktorá nepôjde ani do
- zápisu o rozvodovom konaní.
- A keď,
- é, v rozpakoch manželia odpovedali, že áno, tak im hovorí:
- „Viete čo? Prv než budeme pokračovať v tomto
- rozvodovom
- konaní, choďte na Púchovskú faru.
- Je tam kňaz, ktorý je obdivuhodný vo vedení
- dialógu.“ A títo manželia dodnes sú
- manželmi. A tá sudkyňa, keď ma po rokoch stretla, hovorí: „V
- čom bola tá charizma toho človeka, že dokázal urobiť aj to, čo
- sme my nedokázali?“ A vtedy som jej veľmi krátko odpovedal:
- „Vždy bol ponorený do nasávania Božieho
- slova. Hovoril k ľuďom Božím slovom.“
- A toto je to tajomstvo, ktoré by malo byť vlastné nielen jemu,
- alebo bolo
- vlastné mu, ale aj nám všetkým. Nasávať do seba Božie
- slovo a zvlášť v tomto období Vianoc, kedy sme takí
- citlivejší a vnímavejší, kedy si uvedomíme aj
- skutočnosť, že ak chceme Božie slovo
- šíriť, nemôžeme sa odmietavo stavať k tým, ktorí
- k nám prichádzajú.
- A nemôžeme, keď je tu denno denne výzva „Dajte si znak
- pokoja“, povedať niekomu pred slávením Eucharistie:
- „Nestojím o podanie ruky.“ Mňa to veľmi
- zaráža.
- Je to pre mňa niečo, čo je veľmi frustrujúce a pýtam sa, v
- čom to je. V povrchnom prijímaní Božieho slova.
- Nijako ináč sa toto nedá vysvetliť.
- Ak nie som ochotný prijať ruku, ktorá sa mi podáva,
- nech by to bol akýkoľvek človek, nech by mal akúkoľvek minulosť.
- To je ten prvý dôsledok, keď
- podám ruku takémuto človekovi, že ja Božie slovo vnímam
- naozaj veľmi, ale veľmi silne a mám ho zakorenené
- v sebe.
- A tak tešme sa, že môžeme mať vianočné obdobie, ktoré nám
- trvá. A tešme sa aj z tej skutočnosti, že pravoslávna cirkev
- práve teraz prežíva tú veľkú oktávu narodenia Pána, lebo oni
- vianočné sviatky začali sláviť večer na slávnosť troch
- kráľov. Čiže my tu máme ten styčný bod.
- Slávime spoločne vianočné sviatky.
- A ono to musí prejsť ďalej do vzájomného dialógu
- o zjednotení sa v jednej cirkvi.
- Od osemnásteho do dvadsiateho piateho januára je Týždeň modlitieb za
- jednotu cirkvi. A tak už teraz, v tomto
- končiacom sa vianočnom období, ktoré sa, ktoré
- bude vrcholiť Nedeľou krstu Pána a zároveň to bude prvá
- nedeľa v cezročnom období-
- Skúsme si povedať: chceme prijímať Božie
- vtelené slovo do nášho vnútra v eucharistii
- a cez poznanie vo Svätom písme. Taká je aj tá
- prosba z dnešného dňa. Pane Ježišu, posilňuj nás, aby sme
- ochotne brali do rúk Sväté písmo a v praktickom živote
- uskutočňovali jeho posolstvo.
- A tak keď ku mne niekto ide s otvorenou rukou
- a znovu zdôrazňujem, nech by bol akýkoľvek, ja nemám právo
- túto ruku odmietnuť, lebo vtedy vo mne naozaj sa ukazuje,
- nie je zakorenené Božie slovo a som len náboženský
- folklorista. Či je to kňaz, či je to rehoľník,
- rehoľníčka alebo laik.
- Ak nedokážeme podať ruku svojmu blížnemu,
- Božie slovo v nás neprebýva.
- Ježiš svoju ruku podával aj hriešnici.
- Dvíha ju zo zeme. Žena, nikto ťa neodsúdil.
- Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a viac nehreš.
- A tak ten včerajší deň v Púchovskej farnosti bol
- znovu oživením i z tých myšlienok kňaza,
- ktorý vyoral v tejto farnosti hlbokú brázdu
- a ktorú treba preorávať ďalej.
- Lebo čas, ten prináša so sebou všeličo a
- istým spôsobom zmazáva stopy.
- A veriaci tej farnosti nechceli len spomínať, ale
- chcú aktuálne žiť z toho, čo im bolo zverené
- skrze ohlasovanie evanjelia týmto kňazom.
- Nuž nech každé slovo kňaza, nech je taký či onaký,
- má v sebe túto schopnosť zanechať brázdu,
- ktorá vedie k večnému životu. Amen.
- Amen.
- [hudba]
