Mohlo by vás zaujímať:
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
17.01.2023
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (11.08.2017)
Svätej Kláry, panny, káže Mons. Jozef Haľko.
Svätej Kláry, panny, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
Pamätám, Pane, na tvoje skutky.
Pamätám, Pane, na tvoje skutky.
Pamätám, Pane, na tvoje skutky.
- Pamätám, Pane, na tvoje skutky.
- Pamätám, Pane, na tvoje skutky.
- Pamätám, Pane, na tvoje skutky. Pamätám na dávne
- zázraky.
- O všetkých tvojich dielach rozmýšľam a uvažujem o
- tvojich činoch.
- Pamätám, Pane, na tvoje skutky.
- Bože, tvoja cesta je svätá. Ktorý Boh je taký
- veľký, ako je náš Boh? Ty si Boh.
- Ty konáš zázraky. Národom si dal poznať svoju
- moc.
- Pamätám, Pane, na tvoje skutky.
- Svojim ramenom si vyslobodil svoj ľud, synov
- Jakubových a Jozefových. Ako ovce si viedol
- svoj ľud rukou Mojžiša a Árona.
- Pamätám, Pane, na tvoje skutky.
- Aleluja, aleluja. Aleluja,
- aleluja. Blahoslavení prenasledovaní pre
- spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou,
- nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a
- nasleduje ma.
- Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto
- stratí svoj život pre mňa, nájde ho.
- Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal
- a svojej duši by uškodil?
- Alebo za čo vymení človek svoju dušu?
- Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi
- a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.
- Veru, hovorím vám,
- niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť,
- kým neuvidia Syna človeka, ako prichádza vo svojom
- kráľovstve."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Drahí bratia a sestry,
- jeden z veľmi markantných kultúrnych
- fenoménov
- doby, v ktorej žijeme
- a ktorý sa za posledné roky
- ukazuje ako mimoriadne dynamický,
- je vzrast počtu ľudí, ktorí si
- nechajú niečo vytetovať
- na vlastné telo.
- Nejaký obrazec, nejaký motív,
- ktorý
- niečo o nich má vyjadriť.
- Pri tetovaní, ako sme to vnímali ešte pred mnohými
- rokmi,
- keď to bola rarita a keď to bolo naozaj veľmi
- zriedkavé,
- si každý uvedomuje,
- že je to čosi definitívne.
- Človek, ktorý sa nechá tetovať, nechá iného, aby mu
- vnikol pod kožu a tam vytvoril obraz, ktorý sa
- nedá odstrániť alebo sa dá odstrániť za
- mimoriadne komplikovaných a nákladných
- okolností.
- Samozrejme, že psychológovia, sociológovia,
- ale aj duchovní
- otcovia sa zamýšľajú, čo môže byť
- zdrojom javu, že to, čo bolo kedysi raritné
- a typické najmä pre mužov, je dnes
- rozšírené
- asi celkom rovnocenne medzi mužov a ženy.
- Nemôžeme túto vec odmietnuť ako fakt,
- nad ktorým sa nebudeme zamýšľať, lebo on čosi vyjadruje o
- človeku, čosi vyjadruje o jeho vnímaní a
- cítení.
- Samozrejme, nemáme teraz veľmi veľa priestoru na to,
- aby sme to analyzovali
- dostatočne do hĺbky. To by musela byť dlhá
- prednáška. Ale sociológovia, psychológovia
- a duchovní autori konštatujú,
- že kto si nechá niečo na svoje telo
- vytetovať, môže to robiť preto,
- aby na seba upozornil.
- Môže to byť preto, že chce patriť do komunity tých,
- ktorí si nechajú takýto obraz vyobraziť.
- Môže to byť preto, že si chce sám v sebe niečo
- potvrdiť, utvrdiť, sebapotvrdiť,
- ale môže v tom byť aj akási skrutá túžba, skrytá túžba
- urobiť čosi definitívne, čosi, čo zostane, čosi,
- čo sa nedá odstrániť.
- Čiže
- v trochu možno nadsadenými slovami by sa dalo povedať, že
- je to akási profanizovaná askéza, ktorá sa
- snaží potvrdiť telo, potvrdiť seba,
- potvrdiť svoju pozemskú materiálnu
- existenciu.
- Toto sebapotvrdzovanie cez telo
- zaujímavým spôsobom analyzoval aj veľký duchovný autor,
- newyorský biskup Fulton Sheen, ktorý v
- jednej svojej eseji konštatuje, že
- tam, kde sa telo začne prezdobovať,
- dopĺňať-
- Môže to znamenať, že to telo je
- neprijaté a stále človeka omína. Stále ho
- potrebuje nejakým spôsobom ešte
- umocňovať, ale nikdy to nenadobudne konca.
- A najmä
- tam, kde sa znižuje duchovná
- komunikácia, komunikácia ducha,
- komunikácia vzťahov, tam nastupuje
- komunikácia tela. Niekto sa komunikuje cez telo,
- vyžaruje, chce vyžiariť do priestoru svoje telo,
- ktoré
- adekvátnym spôsobom tomu úmerne sa snaží
- vyzdobiť, doplniť, aby to pritiahlo
- pozornosť.
- Zdá sa,
- že kto takýmto spôsobom hľadá vnútorné šťastie, nikdy ho nenájde
- a vždy sa bude snažiť inak a ešte špeciálnejšie a
- ešte
- netradičnejšie, nekonvenčnejšie
- strhávať na seba pozornosť.
- V známom filme o živote svätého Františka
- vidíme, ktorý sa volal Brat Slnko a sestra
- Luna,
- vidíme v jednej známej scéne aj sväticu, ktorú si
- dnes pripomína celá cirkev, svätú Kláru.
- Ako jej strihajú vlasy. Pretože tak ako
- dnes možno tetovačka,
- ale aj účes, ktorý sa s týmto tetovaním niekedy
- kombinuje,
- sú tiež,
- é, sebavyjadrením človeka. Účes robí človeka.
- Tí, ktorí sme boli na vojenčine, určite
- nezabudneme na to, ako sme tam prišli, ako nám neznámy mazák s trojčekom
- ostrihal vlasy na najväčšie možné minimum.
- Stratiť vlasy pre niektorých ľudí znamená to,
- čo pre iných by znamenalo stratiť tetovačku.
- Stratiť niečo, čo je moje, čo je špeciálne, čo si pestujem,
- čím sa chcem vyjadriť do svojho prostredia.
- Ale v tom filme svätá Klára s vnútornou slobodou sa
- zrieka svojich vlasov, zrieka svojej hrdosti,
- zrieka svojej originality pre
- Božie kráľovstvo. Robí to ra-s radosťou.
- Robí to s vnútornou slobodou. Robí to preto, že sa
- chce úplne zasvätiť
- Bohu.
- Nie človeka, ale Boha vpúšťa,
- povedzme to tak, pod kožu až k srdcu,
- pod kožu, až k srdcu, až do jadra. Tam, kde sú tie
- najhlbšie ľudské túžby. Mnohí rehoľníci,
- rehoľnice, kňazi, zasvätené osoby vydávajú
- svedectvo o tom, v akej vnútornej slobode,
- odovzdanosti a odpútanosti sa
- zasväcujú Bohu. A nezväzuje ich to.
- Práve naopak, tam nájdu tú skutočnú vnútornú
- slobodu, s ktorou ide aj veľký Boží
- dar slobody od potreby
- príliš sa venovať telu, jeho vyzdobovaniu,
- dozdobovaniu, prezdobovaniu, prezentovaniu,
- pretože z jednej čistej, zduchovnenej, premodlenej
- tváre vyžaruje práve to,
- čo naozaj tých druhých oslovuje. Pretože vzťahy založené na
- čiste telesnej komunikácii, ktorá nie je sprevádzaná duchovnou
- komunikáciou, sú plytké, krátkodobé a
- postavené na piesku.
- A tak Ježiš hovorí aj v dnešnom evanjeliu:
- "Kto by si chcel život zachrániť, stratí ho,
- ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho." Keby
- sme z týchto slov chceli nájsť to kľúčové,
- ten kľúčový výraz, tak je to pre mňa.
- Mám nejaký cieľ.
- Mám nejakú perspektívu, ktorá presahuje moje čiste
- pozemské materiálne bytie, pretože Ježiš je ten,
- ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. Ježiš je ten,
- ktorého prebodli, ukrižovali, korunovali
- tŕním. A predsa o ňom
- miliarda ľudí na tejto planéte, viac ako miliarda ľudí vyznáva, že
- on žije, že je zmŕtvychvstalý. Ale je to už tá transcendencia.
- Už je to nadprirodzené. Už je to nadpozemské.
- Už je to niečo, čo nám presahuje ten
- čiste materiálny svet.
- My dnes budeme mať aj také cvičenia pokory.
- Budeme hľadieť na chlieb.
- A predsa o ňom budeme vyznávať, že je to Ježiš.
- Jednoduchý chlieb,
- jednoduchý chlieb, o ktorom by niekto, možno kto je príliš
- orientovaný na materiálne signály, povedal: "Je to príliš
- jednoduché na to, aby ma to zaujalo." Ale úkorom našej
- dnešnej pokory, ale úžasne vnútorne obohacujúcej
- bude, keď povieme: "Hľa, Baránok Boží, Pane, nie som
- hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale vstúp do srdca.
- Povedz iba slovo a moja duša ozdravie."
- Všímame si teda, že aj svätá omša,
- aj to, čo na nej hovoríme a robíme, sú cvičenia
- pokory. Je odpútavanie sa od
- čiste ľudských, materiálnych, do seba
- uzavretých kategórií a oslobodzovanie sa
- pre Boha a pre človeka.
- Neodsudzujme tých,
- ktorí sa nechajú
- akýmkoľvek spôsobom vyzdobiť, prezdobiť,
- pretože to môže byť aj preto,
- že im chýbala láska,
- že nemali dostatok napríklad rodičovskej alebo
- priateľskej pozornosti a potrebujú túto pozornosť pútať
- takýmto spôsobom. Možnože kdesi v tomto prezdobovaní
- tela je hriech tých, ktorí sa mali tomu
- ktorému človeku venovať. Neposudzujme,
- neodsudzujme, neodmietajme,
- nepohrdajme, ale ponúknime to,
- čo môžeme. Človeka treba vždy zdvihnúť, nikdy nie
- zadúpať ešte hlbšie, ako je. Možno tým, že sa na niekoho
- usmejeme. Možno, že mu povieme: "Ty si dobrý chlapec, dobré dievča
- a toto ste dobre urobili." Pochváliť,
- ukázať tú duchovnú komunikáciu, ktorá možno toho človeka
- primie k tomu, že za niekoľko týždňov,
- mesiacov, rokov a možno, ak to Pán bude chcieť, aj hneď už nebude
- potrebovať ukazovať svojmu okoliu telo, lebo bude
- vedieť, že mu môže ukázať ducha lásky,
- ducha empatie, ducha dobroprajnosti.
- Neodsudzujme, ale ponúknime to, čo možno chýba.
- Takto to robil aj Ježiš a sme povolaní robiť to takto
- aj my. Takže aj keď vykročíme z tejto svätej omše
- do
- mesta,
- do dediny,
- do obce a stretneme mladých ľudí, ktorí sú tetovaní,
- nemračme sa nad nimi. Oni potrebujú, aby sme im ukázali to,
- čo im možno, možno chýba. A vtedy sa to bude
- Pánovi páčiť. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
- Amen.






