SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
11.08.2017
14:00 min.
Titulky od AI
Zobrazené 5692x

Z PRAMEŇA (11.08.2017)

Svätej Kláry, panny, káže Mons. Jozef Haľko.

Svätej Kláry, panny, káže Mons. Jozef Haľko.

Prepis videa

cca 7 min čítania • 1358 slov

Pamätám, Pane, na tvoje skutky.
Pamätám, Pane, na tvoje skutky.
Pamätám, Pane, na tvoje skutky.


  • Pamätám, Pane, na tvoje skutky.
  • Pamätám, Pane, na tvoje skutky.
  • Pamätám, Pane, na tvoje skutky. Pamätám na dávne
  • zázraky.
  • O všetkých tvojich dielach rozmýšľam a uvažujem o
  • tvojich činoch.
  • Pamätám, Pane, na tvoje skutky.
  • Bože, tvoja cesta je svätá. Ktorý Boh je taký
  • veľký, ako je náš Boh? Ty si Boh.
  • Ty konáš zázraky. Národom si dal poznať svoju
  • moc.
  • Pamätám, Pane, na tvoje skutky.
  • Svojim ramenom si vyslobodil svoj ľud, synov
  • Jakubových a Jozefových. Ako ovce si viedol
  • svoj ľud rukou Mojžiša a Árona.
  • Pamätám, Pane, na tvoje skutky.
  • Aleluja, aleluja. Aleluja,
  • aleluja. Blahoslavení prenasledovaní pre
  • spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
  • Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou,
  • nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a
  • nasleduje ma.
  • Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto
  • stratí svoj život pre mňa, nájde ho.
  • Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal
  • a svojej duši by uškodil?
  • Alebo za čo vymení človek svoju dušu?
  • Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi
  • a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.
  • Veru, hovorím vám,
  • niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť,
  • kým neuvidia Syna človeka, ako prichádza vo svojom
  • kráľovstve."
  • Počuli sme slovo Pánove.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Drahí bratia a sestry,
  • jeden z veľmi markantných kultúrnych
  • fenoménov
  • doby, v ktorej žijeme
  • a ktorý sa za posledné roky
  • ukazuje ako mimoriadne dynamický,
  • je vzrast počtu ľudí, ktorí si
  • nechajú niečo vytetovať
  • na vlastné telo.
  • Nejaký obrazec, nejaký motív,
  • ktorý
  • niečo o nich má vyjadriť.
  • Pri tetovaní, ako sme to vnímali ešte pred mnohými
  • rokmi,
  • keď to bola rarita a keď to bolo naozaj veľmi
  • zriedkavé,
  • si každý uvedomuje,
  • že je to čosi definitívne.
  • Človek, ktorý sa nechá tetovať, nechá iného, aby mu
  • vnikol pod kožu a tam vytvoril obraz, ktorý sa
  • nedá odstrániť alebo sa dá odstrániť za
  • mimoriadne komplikovaných a nákladných
  • okolností.
  • Samozrejme, že psychológovia, sociológovia,
  • ale aj duchovní
  • otcovia sa zamýšľajú, čo môže byť
  • zdrojom javu, že to, čo bolo kedysi raritné
  • a typické najmä pre mužov, je dnes
  • rozšírené
  • asi celkom rovnocenne medzi mužov a ženy.
  • Nemôžeme túto vec odmietnuť ako fakt,
  • nad ktorým sa nebudeme zamýšľať, lebo on čosi vyjadruje o
  • človeku, čosi vyjadruje o jeho vnímaní a
  • cítení.
  • Samozrejme, nemáme teraz veľmi veľa priestoru na to,
  • aby sme to analyzovali
  • dostatočne do hĺbky. To by musela byť dlhá
  • prednáška. Ale sociológovia, psychológovia
  • a duchovní autori konštatujú,
  • že kto si nechá niečo na svoje telo
  • vytetovať, môže to robiť preto,
  • aby na seba upozornil.
  • Môže to byť preto, že chce patriť do komunity tých,
  • ktorí si nechajú takýto obraz vyobraziť.
  • Môže to byť preto, že si chce sám v sebe niečo
  • potvrdiť, utvrdiť, sebapotvrdiť,
  • ale môže v tom byť aj akási skrutá túžba, skrytá túžba
  • urobiť čosi definitívne, čosi, čo zostane, čosi,
  • čo sa nedá odstrániť.
  • Čiže
  • v trochu možno nadsadenými slovami by sa dalo povedať, že
  • je to akási profanizovaná askéza, ktorá sa
  • snaží potvrdiť telo, potvrdiť seba,
  • potvrdiť svoju pozemskú materiálnu
  • existenciu.
  • Toto sebapotvrdzovanie cez telo
  • zaujímavým spôsobom analyzoval aj veľký duchovný autor,
  • newyorský biskup Fulton Sheen, ktorý v
  • jednej svojej eseji konštatuje, že
  • tam, kde sa telo začne prezdobovať,
  • dopĺňať-
  • Môže to znamenať, že to telo je
  • neprijaté a stále človeka omína. Stále ho
  • potrebuje nejakým spôsobom ešte
  • umocňovať, ale nikdy to nenadobudne konca.
  • A najmä
  • tam, kde sa znižuje duchovná
  • komunikácia, komunikácia ducha,
  • komunikácia vzťahov, tam nastupuje
  • komunikácia tela. Niekto sa komunikuje cez telo,
  • vyžaruje, chce vyžiariť do priestoru svoje telo,
  • ktoré
  • adekvátnym spôsobom tomu úmerne sa snaží
  • vyzdobiť, doplniť, aby to pritiahlo
  • pozornosť.
  • Zdá sa,
  • že kto takýmto spôsobom hľadá vnútorné šťastie, nikdy ho nenájde
  • a vždy sa bude snažiť inak a ešte špeciálnejšie a
  • ešte
  • netradičnejšie, nekonvenčnejšie
  • strhávať na seba pozornosť.
  • V známom filme o živote svätého Františka
  • vidíme, ktorý sa volal Brat Slnko a sestra
  • Luna,
  • vidíme v jednej známej scéne aj sväticu, ktorú si
  • dnes pripomína celá cirkev, svätú Kláru.
  • Ako jej strihajú vlasy. Pretože tak ako
  • dnes možno tetovačka,
  • ale aj účes, ktorý sa s týmto tetovaním niekedy
  • kombinuje,
  • sú tiež,
  • é, sebavyjadrením človeka. Účes robí človeka.
  • Tí, ktorí sme boli na vojenčine, určite
  • nezabudneme na to, ako sme tam prišli, ako nám neznámy mazák s trojčekom
  • ostrihal vlasy na najväčšie možné minimum.
  • Stratiť vlasy pre niektorých ľudí znamená to,
  • čo pre iných by znamenalo stratiť tetovačku.
  • Stratiť niečo, čo je moje, čo je špeciálne, čo si pestujem,
  • čím sa chcem vyjadriť do svojho prostredia.
  • Ale v tom filme svätá Klára s vnútornou slobodou sa
  • zrieka svojich vlasov, zrieka svojej hrdosti,
  • zrieka svojej originality pre
  • Božie kráľovstvo. Robí to ra-s radosťou.
  • Robí to s vnútornou slobodou. Robí to preto, že sa
  • chce úplne zasvätiť
  • Bohu.
  • Nie človeka, ale Boha vpúšťa,
  • povedzme to tak, pod kožu až k srdcu,
  • pod kožu, až k srdcu, až do jadra. Tam, kde sú tie
  • najhlbšie ľudské túžby. Mnohí rehoľníci,
  • rehoľnice, kňazi, zasvätené osoby vydávajú
  • svedectvo o tom, v akej vnútornej slobode,
  • odovzdanosti a odpútanosti sa
  • zasväcujú Bohu. A nezväzuje ich to.
  • Práve naopak, tam nájdu tú skutočnú vnútornú
  • slobodu, s ktorou ide aj veľký Boží
  • dar slobody od potreby
  • príliš sa venovať telu, jeho vyzdobovaniu,
  • dozdobovaniu, prezdobovaniu, prezentovaniu,
  • pretože z jednej čistej, zduchovnenej, premodlenej
  • tváre vyžaruje práve to,
  • čo naozaj tých druhých oslovuje. Pretože vzťahy založené na
  • čiste telesnej komunikácii, ktorá nie je sprevádzaná duchovnou
  • komunikáciou, sú plytké, krátkodobé a
  • postavené na piesku.
  • A tak Ježiš hovorí aj v dnešnom evanjeliu:
  • "Kto by si chcel život zachrániť, stratí ho,
  • ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho." Keby
  • sme z týchto slov chceli nájsť to kľúčové,
  • ten kľúčový výraz, tak je to pre mňa.
  • Mám nejaký cieľ.
  • Mám nejakú perspektívu, ktorá presahuje moje čiste
  • pozemské materiálne bytie, pretože Ježiš je ten,
  • ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. Ježiš je ten,
  • ktorého prebodli, ukrižovali, korunovali
  • tŕním. A predsa o ňom
  • miliarda ľudí na tejto planéte, viac ako miliarda ľudí vyznáva, že
  • on žije, že je zmŕtvychvstalý. Ale je to už tá transcendencia.
  • Už je to nadprirodzené. Už je to nadpozemské.
  • Už je to niečo, čo nám presahuje ten
  • čiste materiálny svet.
  • My dnes budeme mať aj také cvičenia pokory.
  • Budeme hľadieť na chlieb.
  • A predsa o ňom budeme vyznávať, že je to Ježiš.
  • Jednoduchý chlieb,
  • jednoduchý chlieb, o ktorom by niekto, možno kto je príliš
  • orientovaný na materiálne signály, povedal: "Je to príliš
  • jednoduché na to, aby ma to zaujalo." Ale úkorom našej
  • dnešnej pokory, ale úžasne vnútorne obohacujúcej
  • bude, keď povieme: "Hľa, Baránok Boží, Pane, nie som
  • hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale vstúp do srdca.
  • Povedz iba slovo a moja duša ozdravie."
  • Všímame si teda, že aj svätá omša,
  • aj to, čo na nej hovoríme a robíme, sú cvičenia
  • pokory. Je odpútavanie sa od
  • čiste ľudských, materiálnych, do seba
  • uzavretých kategórií a oslobodzovanie sa
  • pre Boha a pre človeka.
  • Neodsudzujme tých,
  • ktorí sa nechajú
  • akýmkoľvek spôsobom vyzdobiť, prezdobiť,
  • pretože to môže byť aj preto,
  • že im chýbala láska,
  • že nemali dostatok napríklad rodičovskej alebo
  • priateľskej pozornosti a potrebujú túto pozornosť pútať
  • takýmto spôsobom. Možnože kdesi v tomto prezdobovaní
  • tela je hriech tých, ktorí sa mali tomu
  • ktorému človeku venovať. Neposudzujme,
  • neodsudzujme, neodmietajme,
  • nepohrdajme, ale ponúknime to,
  • čo môžeme. Človeka treba vždy zdvihnúť, nikdy nie
  • zadúpať ešte hlbšie, ako je. Možno tým, že sa na niekoho
  • usmejeme. Možno, že mu povieme: "Ty si dobrý chlapec, dobré dievča
  • a toto ste dobre urobili." Pochváliť,
  • ukázať tú duchovnú komunikáciu, ktorá možno toho človeka
  • primie k tomu, že za niekoľko týždňov,
  • mesiacov, rokov a možno, ak to Pán bude chcieť, aj hneď už nebude
  • potrebovať ukazovať svojmu okoliu telo, lebo bude
  • vedieť, že mu môže ukázať ducha lásky,
  • ducha empatie, ducha dobroprajnosti.
  • Neodsudzujme, ale ponúknime to, čo možno chýba.
  • Takto to robil aj Ježiš a sme povolaní robiť to takto
  • aj my. Takže aj keď vykročíme z tejto svätej omše
  • do
  • mesta,
  • do dediny,
  • do obce a stretneme mladých ľudí, ktorí sú tetovaní,
  • nemračme sa nad nimi. Oni potrebujú, aby sme im ukázali to,
  • čo im možno, možno chýba. A vtedy sa to bude
  • Pánovi páčiť. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
  • Amen.
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri