Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (11.4.2019)
Štvrtok po 5. pôstnej nedeli, káže dp. Marek Vaňuš SVD.
Štvrtok po 5. pôstnej nedeli, káže dp. Marek Vaňuš SVD.
Prepis videa
Čítanie z knihy Genesis.
Abram padol na tvár a Boh mu povedal:
„Hľa, moja zmluva s tebou.
- Čítanie z knihy Genesis.
- Abram padol na tvár a Boh mu povedal:
- „Hľa, moja zmluva s tebou.
- Budeš otcom mnohých národov a už sa nebudeš volať Abram.
- Budeš sa volať Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov.
- Dám sa ti ráz prenáramne. Urobím z teba národy,
- aj králi z teba vzídu.
- A uzavriem zmluvu medzi mnou a tebou i medzi tvojim
- potomstvom po tebe vo všetkých pokoleniach.
- Zmluvu večnú, že budem Bohom tvojim i tvojho
- potomstva po tebe.
- Tebe a tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si
- ako cudzinec. Celú zem Kanaán do večného
- vlastníctva a budem ich Bohom.
- Potom Boh povedal Abrahámovi:
- „Ale aj ty zachováš moju zmluvu, aj tvoje potomstvo po
- tebe a vo všetkých pokoleniach.“ Počuli
- sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Pán večne pamätá na svoju zmluvu.
- Pán večne pamätá na svoju zmluvu.
- A hľadajte Pána a jeho moc. Hľadajte vždy jeho tvár.
- Pamätajte na divy, čo učinil, na jeho znamenia a na
- výroky jeho úst.
- Pán večne pamätá na svoju zmluvu.
- Vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka,
- synovia Jakuba vyvoleného Pánovho.
- On, Pán, je náš Boh. Jeho rozhodnutia
- platia po celej zemi.
- Pán večne pamätá na svoju zmluvu.
- Večne pamätá na svoju zmluvu, na sľub, ktorý dal pokoleniám
- tisícim, na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel,
- na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.
- Pán večne pamätá na svoju zmluvu.
- Chvála ti, Kriste, kráľ večnej slávy.
- Chvála ti, Kriste, kráľ večnej slávy.
- Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia, ale počúvajte Pánov
- hlas.
- Chvála ti, Kriste, kráľ večnej slávy.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal Židom:
- „Veru, veru, hovorím vám, kto zachová moje slovo,
- neuvidí smrť naveky.“ Židia mu povedali:
- „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom.
- Abrahám zomrel, aj proroci,
- a ty hovoríš:
- 'Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.'
- Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel?
- Aj proroci pomreli. Kým že sa
- robíš?“ Ježiš odpovedal:
- „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič.
- Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: 'On je náš Boh'
- a nepoznáte ho.
- Ale ja ho poznám.
- A keby som povedal nepoznám ho,
- bol by som luhár akoby.
- Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam.
- Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň.
- I videl a zaradoval sa."
- Židia mu vraveli:
- „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“
- Ježiš im povedal:
- „Veru, veru, hovorím vám,
- prv ako bol Abrahám, ja som."
- Nato zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho.
- Ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Moji bratia a sestry, celá ôsma kapitola Jánovho evanjelia,
- ktorú tak trochu na pokračovanie čítame v liturgii počas tohto týždňa,
- sa nesie v duchu takého konfliktného dialógu medzi
- Ježišom a časťou jeho súčasníkov,
- ktorých evanjelium naz-nazýva zjednodušene Židia.
- Bola to časť z tých, ktorí s Ježišom žili.
- A
- v istom momente
- evanjelista poukazuje na to, že v Ježiša uveria,
- aby vzápätí začali spochybňovať to, kým je on naozaj, tú
- jeho autoritu a výroky. Mohli sme to veľmi dobre postrehnúť aj v
- tom dnešnom úryvku, keď hovoria: „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým
- duchom."
- Ale predsa ide o dialóg,
- ktorý sa chvíľami môže stať aj taký opakujúci sa,
- ktorý nám chce dnes po-ponúknuť niekoľko podnetov na
- zamyslenie.
- A rád by som sa zastavil pri troch témach, ktoré sa objavili práve v tom dnešnom
- úryvku. Je tu téma smrti,
- téma vernosti slovu
- a téma slávy.
- Tej témy smrti sa dotýkal hneď ten prvý Ježišov výrok, ktorým bol
- dnešný úryvok otvorený. Ježiš hovorí: „Veru, veru, hovorím
- vám, kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky."
- No pre tých prítomných sa to zdalo také nereálne.
- Ako to nevidieť smrť naveky, čiže nezomrieť?
- Veď zomrel, hovoria Abrahám aj iné
- postavy viery, ako boli proroci.
- Totiž tí súčasníci chápali Ježišovo slovo veľmi telesne a mysleli teda na
- telesnú smrť.
- Ježiš však hovorí o smrti a o živote, ktoré
- sa dotýkajú toho podstatného, prečo je človek vlastne stvorený.
- A to je náš vzťah s Bohom.
- Na jednom mieste v evanjeliu čítame: „Večný život je v tom, aby
- poznali teba, večného Otca, pravého Boha a toho, ktorého
- si poslal, Ježiša Krista.“ Teda životom, o
- ktorým, o ktorom hovorí Ježiš a hovorí o ňom v
- evanjeliu podľa Jána veľmi
- často,
- je to hlboké spoločenstvo s Otcom, ktoré každý veriaci
- prežíva cez vernosť Ježišovmu slovu.
- A naopak, smrťou je, keď neprežíva to
- spoločenstvo, keď žije iba pre seba, keď je uzatvorený do vlastnej
- sebestačnosti.
- A je možno smutné vidieť, ako v niektorých prosperujúcich krajinách
- a možno pomaly
- sa dá k nim rátať aj tá naša krajina,
- človek začína prepadať do mienky, že už sa má celkom dobre,
- už si vie zabezpečiť
- finančne možno skoro všetko
- a že teda Pána Boha nepotrebuje. A istý čas trvá, kým si možno
- uvedomí, že ten zmysel života sa kúpiť
- nedá.
- Ten život, na ktorý upriamuje Ježiš,
- nám dáva dôvod, prečo vlastne žiť
- a prečo zápasiť aj s ťažkosťami, ktoré nás v živote stretajú.
- Tá telesná smrť v nás ľuďoch neraz vzbudzuje obavy, pretože je to
- vstup do určitého neznámeho. Nevieme, kam ideme
- do, ideme cez ten prah pozemského k niečomu,
- čo
- nepoznáme.
- A nemôžeme sa jej vyhnúť, lebo je súčasťou našej ľudskej
- prirodzenosti. Ale oveľa viac by sme mali
- dbať na to, aby sme sa nenechali pohltiť tou
- smrťou straty spoločenstva s Bohom.
- A Ježiš nám ukazuje
- na vernosť Božiemu slovu ako na tú cestu, ktorá
- nám bráni alebo ktorá nám umožňuje žiť,
- nezomrieť.
- A Ježiš je v tom spoľahlivým učiteľom, lebo on prešiel cez smrť k životu vo
- vzkriesení.
- Dnes sme počuli, ako o sebe vyhlasuje, že Otca poznám
- a jeho slovo zachovávam.
- Ježiš sám plní to Otcovo slovo a je nám teda vzorom
- v tej vernosti, v tom uskutočňovaní, lebo byť verný
- slovu znamená žiť podľa neho. To je to poznanie,
- ktoré prehlbuje vzájomný vzťah dôvery.
- V tom prvom čítaní dnešnej liturgie bol tento vzťah
- opísaný medzi Bohom a Abrahámom prostredníctvom zmluvy,
- ktorú Boh uzatvára s Abrahámom, sa mu zavezuje.
- My sme do toho záväzku s Bohom vstúpili
- práve cez náš krst.
- A skúsme si možno dnes položiť otázku, akým spôsobom
- sa ten môj krst prejavuje v mojom živote?
- Ako ovplyvňuje môj život? Alebo možno,
- ako by som mohol dnes môj krst, tento záväzok s
- Bohom, záväzok života, žiť dnes vernejšie.
- No a okrem tej témy smrti a témy vernosti slovu sa Ježiš dnes dotkol
- aj témy slávy.
- Hovorí: „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za
- nič.“ A potom pokračuje: „Ale oslavuje ma môj
- Otec.“ Iste Ježiš nehovoril o tej ľudskej sláve,
- o popularite, o ktorú sa dnes tak mnohí usilujú,
- aby boli
- populárni, aby sa o nich hovorilo.
- Ježiš hovorí o sláve,
- ktorá zjavuje tú Božiu prítomnosť a moc.
- Vlastne tak ako na Sinaji, keď ten vrch, na ktorom sa Boh zjavuje,
- zahaľuje Božia sláva.
- Ježiš
- hovorí o sebe, že je zjavením Otcovej slávy,
- teda jeho blízkosti a prítomnosti, a preto môže o sebe povedať tie slová:
- „Ja som.“ Počuli sme to v závere dnešného evanjelia,
- tam, kde Ježiš odpovedá na tú námietku, že nemá ešte ani päťdesiatku a už videl
- Abraháma.
- Ježiš odpovedá na to slovami: „Prv, ako bol Abrahám, ja
- som.“ A tie slová „ja som” pripomínajú to
- Božie sebazjavenie Mojžišovi v kre,
- keď mu hovorí, aké je jeho meno. „Ja som, ktorý
- som.“ Ježiš je teda zjavnením
- Otca.
- No a teda môžeme povedať, že keď hľadíme do Ježišovej tváre,
- tak kontlem-kontemplujeme Božiu tvár.
- A zvlášť v týchto dňoch, keď
- podľa našej tradície máme zahalené kríže,
- možno je to pozvanie tak si hlb-hlbšie uvedomiť to,
- na čo nás chce aj Ježiš upriamiť v dnešnom evanjeliu.
- Že totiž jeho smrť
- nás zachraňuje od tej našej smrti sebestačnosti.
- Že nám odhaľuje význam
- vernosti Božiemu slovu
- a že nás pozýva k účasti na tej sláve, ktorou je
- Božia prítomnosť, jeho láskavá prítomnosť.
- Lebo každý, kto verí, dostáva skrze Ježiša dar
- života.
- [hudba]
