Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
15.12.2025
11:03 min.
Titulky od AI
Zobrazené 80x

PREČO BOH MLČÍ?

káže dp. Marek Vaňuš, SVD (Mt 21, 23-27)

pondelok po 3. adventnej nedeli

Prepis videa

cca 7 min čítania • 1231 slov

(piano)
Čítanie z knihy Numeri.
V tých dňoch Balám zdvihol oči a videl


  • (piano)
  • Čítanie z knihy Numeri.
  • V tých dňoch Balám zdvihol oči a videl
  • Izraelitov, ako táboria podľa kmeňov.
  • Vtedy zostúpil naňho Duch Boží a on predniesol svoju
  • pieseň. Hovorí Balám, Beorov
  • syn, hovorí muž s prenikavým zrakom.
  • Hovorí ten, čo načúva Božie slová, ktorý vidí, čo mu
  • dáva vidieť Všemohúci, ktorý padá a otvárajú
  • sa mu oči. Aké krásne sú tvoje stany,
  • Jakub, tvoje príbytky, Izrael. Tiahnu sa do
  • diaľav ako údolia, ako zavlažené záhrady pozdĺž
  • rieky, ako aloj, ktoré zasadil Pán a
  • ako cédre pri vode. Voda tečie z jeho vedier
  • a jeho semeno má bohatú vlahu. Jeho kráľ bude
  • väčší než Agag a slávne bude jeho
  • kráľovstvo. A ďalej povedal: Hovorí
  • Balám, Beorov syn, hovorí muž s prenikavým
  • zrakom. Hovorí ten, čo načúva Božie slová.
  • Ten, čo pozná náuku Najvyššieho, ktorý vidí, čo mu dáva
  • vidieť Všemohúci, ktorý padá a otvárajú sa mu
  • oči.
  • Vidím ho, ale nie teraz hľadím na neho, no
  • nie z blízka. Hviezda vychádza z Jakuba,
  • žezlo sa dvíha z Izraela.
  • Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
  • Pouč ma, Pane, o tvojich chodníkoch.
  • Pouč ma, Pane, o svojich chodníkoch.
  • Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich
  • chodníkoch. Veď ma vo svojej pravde a uč ma,
  • lebo ty si Boh, moja spása. Pouč ma,
  • Pane, o svojich chodníkoch. Rozpomeň sa, Pane,
  • na svoje zľutovanie a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá
  • od vekov. Pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve.
  • Veci, Pane dobrotivý, pouč ma, Pane, o
  • svojich chodníkoch. Pán je dobrý a
  • spravodlivý. Ukazuje cestu hriešnikom.
  • Pokorných vedie k správnemu konaniu a tichých poučia o
  • svojich cestách. Pouč ma, Pane, o
  • svojich chodníkoch. Aleluja, aleluja,
  • aleluja, aleluja. Ukáž nám, Pane, svoje
  • milosrdenstvo a daj nám svoju spásu.
  • Aleluja, Aleluja.
  • Pán s vami
  • A s duchom tvojím.
  • Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Keď Ježiš prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a
  • starší ľudu a pýtali sa:
  • "Akou mocou toto robíš a kto ti dal túto
  • moc?" Ježiš im odpovedal:
  • "Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám
  • odpoviem, akou mocou toto robím.
  • Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba či od
  • ľudí?"
  • Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme z neba, povie nám, prečo
  • ste mu teda neuverili? Ale ak povieme od
  • ľudí, máme sa čo obávať zástup, lebo Jána
  • pokladajú všetci za proroka."
  • Odpovedali teda Ježišovi: "Nevieme."
  • A on im odvetil:
  • "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto
  • robím."
  • Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe,
  • Kriste.
  • Ani ja vám nepoviem, drahí bratia a sestry,
  • Evanjelia zvestujú Ježišovom
  • mlčanie. Možno trochu paradoxne, ale
  • môžeme sa dnes ráno pris-pristaviť práve pri posolstve jeho
  • mlčania. No, všetko to začína otázkou
  • farizeov a zákonníkov, veľkňazov,
  • starších. Akou mocou toto robíš?
  • Stojí za to si všimnúť, čo vlastne
  • priviedlo ich k tomu, aby sa na túto otázku Ježiša pýtali
  • a čo svojou otázkou sledujú.
  • Keby sme si vzali do rúk evanjelium a
  • nalistovali túto pasáž, tak by sme ľahko zistili,
  • že ich otázke predchádzal Ježišov slávnostný vstup do Jeruzalema
  • na osliatku a prorocké vyčistenie
  • chrámu, jeruzalemského chrámu od všetkého, čo doň
  • nepatrilo. Čo na jednej strane síce slúžilo
  • úcte Boha, ale na druhej strane sa ľahko stalo
  • namiesto Boha samého. Tak, ako to bol ten predaj obetných
  • zvierat, bol síce potrebný, ale ľahko sa mohol stať iba prostriedkom
  • zisku. Tak isto tí peňazomenci, zmena peňazí
  • bola užitočná, pretože do chrámovej pokladnice šiel iba
  • peňazí, ale ak sa stala cieľom sama v sebe,
  • liturgiu, ale na oslavu samotného človeka alebo pre
  • človeka
  • Takže Ježiš svojím gestom vyčistenia chrámu pozval k akejsi
  • vnútornej zmene, k prehodnoteniu hodnôt, priorít, k
  • obráteniu. Čo však k predstaviteľom chrámu, ktorí
  • profitovali možno z moci, nebolo celkom po
  • vôli. A tak mu kladú otázku, ktorej
  • zámerom bolo dostať ho do úzkych.
  • Keď totiž nie som schopný alebo ochotný zmeniť svoje myslenie a
  • postoje, meniť štýl svojho konania, teda
  • byť podrobený otázke, tak veľmi ľahko
  • spochybňujem všetko
  • okolo seba, len nie seba samého.
  • Moja otázka smerom ku druhému sa stane pre neho pascou,
  • nástrojom mojej moci.
  • Poznáme to. To si si ako dovolil? Alebo.
  • No to čo si o sebe myslíš? V takých otázkach
  • nejde o vyjadrenie mojej túžby poznať, pochopiť,
  • porozumieť, ale ukázať svoju
  • moc, mať druhého akoby v hrsti.
  • Opakom by bolo prijať seba ako na ceste
  • v tej nedokonalosti a otvorenosti počúvať a nechať sa
  • zmeniť. Napríklad už len v tom, že možno môj
  • predpoklad motívu správania toho druhého nemusí byť celkom správny
  • a potrebujem možno ísť kúsok cesty spolu s tým druhým, aby som
  • pochopil, prečo hovorí alebo koná to, čo
  • robí. Tá cesta k pravde, ku Kristovi
  • vedie cez ochotu nechať sa podrobiť
  • otázke. Pokiaľ však nie som ochotný seba podrobiť
  • otázke, budem sa usilovať mať druhého akoby v
  • ovládať ho, tváriť sa ako všemohúci.
  • A tak zo strany Ježiša prichádza protiotázka.
  • Nie ako dáká pomsta, tak ako ty mne, tak aj ja
  • tebe. Ale všimnime si Ježiš --
  • z Ježišovej strany tam zaznieva ponuka.
  • Ak mi odpoviete, aj ja vám poviem. Ježiš
  • túži nadviazať dialóg, ktorý by sa stal priestorom
  • rastu
  • Možno by stačilo, keby tamtí, ktorí mu položili tú prvú otázku, niečo aj
  • povedali o tých svojich neistotách. To, o čom rozmýšľali vo svojom vnútri.
  • Ale oni, ako vidíme, ako nám to prináša aj správa Evanjelistu,
  • kalkulujú, aké dôsledky pre nich bude mať jedna či
  • odpoveď. Preto mi -- pritom ich odpoveď nepriamo
  • dokazuje božský pôvod pôsobenia tak Jána Krstiteľa, ako i samotného
  • Ježiša. Oni nechcú odpovedať,
  • lebo ich nezaujíma pravda. Ide im iba o to,
  • aby si zachovali tvár pred ľuďmi, aby si uchovali tú
  • vybudovanú pozíciu moci. Nevstupujú
  • do dialógu. Hovoria si ako iba -- akoby iba pre seba
  • samých. Hovoria v sebe, čiže vedú akýsi
  • monológ. A monológ v diskusiách
  • obyčajne nedáva zažiariť pravde, slúži len na obranu
  • svojich záujmov
  • A tak ich odpoveď znie: "Nevieme." Nevedomas--
  • nevedomosť, ktorá nie je hľadaním, ale je naopak
  • vnútorným popretím toho, čo veľmi dobre vedia.
  • Využívajú, ako je to dnes populárne hovoriť, právo
  • nevypovedať, aby sa
  • neskompromitovali. Ako často sa k tomu utiekajú
  • tí, ktorým vlastne nejde o pravdu, ale o seba
  • samých. A tak títo v tom chráme vytvárajú
  • mú-múr mlčania. Neodpovedajú na slovo, ktoré ponúka
  • život, ktoré ponúka obrátenie a zmenu.
  • A cez ten múr sa Boh neprebíja. Boh ho rešpektuje.
  • Ani ja vám nepoviem. Ježiš mlčí
  • a istým spôsobom nezostáva mu iné, ako mlčať.
  • Mlčanie slova
  • však znamená smrť. Ježiš, vtelené Božie
  • slovo, mlčí, mlčí na kríži. Mlčí pred
  • veľradou, mlčí pred Pilátom, mlčí pred Herodesom.
  • Mohol by sa obhájiť. Ak by sa však obhájil, odsúdenie by padlo
  • na tých, čo ho nespravodlivo odsúdili, pretože
  • taký bol zákon. Keď niekto nespravodlivo obviní,
  • ktorý by čakal tamtoho, padne na neho
  • samého. Ježiš mlčí, lebo berie na seba
  • naše obvinenie
  • Slovo najväčšieho milosrdenstva, ako ktosi povedal, je
  • mlčanie. Preto Boh namiesto toho, aby ná-- aby nás
  • obvinil, občas mlčí
  • v očakávaní, že jeho mlčanie vzbudí našu
  • úprimnú otázku
  • a pomôže nám obnoviť s ním dialóg.
  • Prie, bratia a sestry, dnešný stret Ježiša s velekniazmi a
  • ľudu možno odkrýva aj to, prečo Boh občas v našom živote
  • mlčí. Ak je totiž na pozadí našich otázok na
  • jeho adresu, neochota zmeniť seba,
  • Boh čaká a mlčí.
  • On tu totiž túži viesť dialóg. To však vyžaduje byť
  • otvoreným pre to, čo naozaj hovorí, nie preto, čo by som
  • chcel, aby on hovoril. A tak Boh niekedy
  • mlčí z milosrdenstva
  • (outro muzika)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO