SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
13.04.2015
14:43 min.
Titulky od AI
Zobrazené 3643x

Z prameňa (13.04.2015)

Pondelok v 2. týždni veľkonočného obdobia, káže dp. Miloš Lichner SJ.

Pondelok v 2. týždni veľkonočného obdobia, káže dp. Miloš Lichner SJ.

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1577 slov

Pán s vami. I s duchom tvojim.
Čítanie zo Svätého
evanjelia podľa Jána. Sláva tebe, Pane.


  • Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
  • evanjelia podľa Jána. Sláva tebe, Pane.
  • Medzi farizejmi bol človek menom Nikodém, popredný
  • muž u Židov. On prišiel v noci k Ježišovi a
  • povedal mu:
  • „Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ,
  • lebo nik nemôže robiť také znamenia, aké ty robíš,
  • ak nie je s ním Boh.“ Ježiš mu odpovedal:
  • „Veru, veru, hovorím ti, ak sa niekto nenarodí zhora,
  • nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“
  • Nikodém mu vravel: „Ako sa môže človek narodiť,
  • keď je už starý?
  • Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky
  • a narodiť sa?“ Ježiš odpovedal: „Veru,
  • veru, hovorím ti, ak sa niekto nenarodí z
  • vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho
  • kráľovstva.
  • Čo sa narodilo z tela, je telo a čo sa narodilo z
  • Ducha, je duch.
  • Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znova
  • narodiť. Vietor veje, kam chce. Počuješ
  • jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam
  • ide.
  • Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha."
  • Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe,
  • Kriste.
  • Milí priatelia, sestry a bratia, ten rozhovor s Nikodémom,
  • o ktorom sme počuli v dnešnom evanjeliu, sa uskutočnil
  • za Ježišovho prvého pobytu v Jeruzaleme.
  • Vieme, že v tomto období bolo očakávanie Mesiáša
  • v Izraeli
  • veľmi živé.
  • Poznáme to už z tej prvej časti evanjelia, kedy vlastne za
  • Jánom Krstiteľom prichádzajú za vyslanci
  • zákonníkov, farizejov a popredných mužov z
  • Jeruzalema, aby sa ho pýtali, či on je ten
  • očakávaný Mesiáš.
  • Odpovedal, že nie. Teraz Nikodém prichádza
  • akoby s obdobnou nevyslovenou otázkou za
  • Ježišom.
  • A vlastne tým pádom tieto dva príbehy sa nám zlievajú do
  • takého spoločného díptychu, do jedného rozprávania o
  • Jánovi Krstiteľovi, za ktorým potom nasleduje
  • rozprávanie o Nikodémovi.
  • Ján evanjelista nám nezanechal nič, čo sa týka ukončenia tohto
  • rozhovoru Ježiša s Nikodémom. V
  • minulosti vieme pred osemnástom a devätnástom storočí
  • niektorí protestantskí teológovia popierali autentickosť
  • Jánovho evanjelia.
  • Ak by to bolo tak, ak by si niekto napríklad aj vymyslel ten
  • rozhovor Ježiša
  • s Nikodémom, tak by si iste nenechal ujsť
  • záver, kde by naznačil Ježišovo slávne víťazstvo
  • v rozhovore s týmto popredným a vzdelaným mužom.
  • Evangelista však necháva tento rozhovor
  • otvorený. Nevieme, ako dopadol.
  • Čo však naznačuje evanjelista je to, že Nikodém
  • prichádza za Ježišom v noci. Nevieme prečo.
  • Hádam chcel využiť nočné ticho na nerušený
  • rozhovor.
  • Je však tiež možné, že evanjelista vlastne
  • vytvára akúsi paralelu s úvodom do svojho
  • evanjelia, ktorý nazývame prolog.
  • Kristus je totižto v prologu označený ako svetlo,
  • ktoré prichádza na tento svet. To je deviaty verš,
  • prípadne v piatom verši máme napísané: „Svetlo svieti v
  • tmách, ale tmy ho nepremôžu.“ A
  • týmto spôsobom vlastne evanjelista nám naznačuje
  • niečo o príchode Nikodéma, člena židovskej veľrady,
  • ktorý vlastne vystupuje z tmy noci do svetla
  • a vlastne naznačuje sa takýmto spôsobom aj postupný
  • pohyb smerom k viere, k prijatiu pravého svetla.
  • Niečo podobné zažívame vždy pri obradoch Vzkriesenia, kedy do
  • tmavého chrámu prichádza kňaz, prináša s jednou
  • zapálenou sviecou, ktorá symbolizuje Krista a hovorí:
  • „Kristus, svetlo sveta.“ Asi aj v takomto
  • zmysle môžeme chápať to evanjelistovo naznačenie,
  • že Nikodém prichádza v noci. V noci, pretože jediný,
  • ktorý tam svieti, je Kristus, pravé svetlo.
  • Nikodém prichádza so záujmom, avšak tento
  • záujem, ako to vyplýva z kontextu, je skôr
  • odborný a teologický. Asi tam niet veľmi
  • toho osobného záujmu. Nikodém vlastne
  • patrí k tým, ktorí sa zaujímajú o Ježiša,
  • ale skôr tak, aby o ňom dokázali alebo s ním
  • dokázali dobre debatovať.
  • Zdá sa, že Nikodém nechcel, aby si ľudia začali myslieť,
  • že sa cítil osobne dotknutý a zasiahnutý Kristom, a
  • preto osobne za ním prichádza.
  • Vyjadruje však zaujímavú vetu. Nepopiera, že Ježiš
  • koná divy,
  • že je to od Boha a že je s ním Boh.
  • Toto evanjelistovo vyjadrenie, ktoré
  • hovorí Nikodém, že vieme, že je s tebou Boh, nie je
  • náhodné.
  • Vlastne Nikodém dáva Kristovi úctu, o ktorej nám
  • hovorí Starý zákon v znení Septuaginty dvakrát.
  • Prvé vyjadrenie máme v Exode, v tri dvanásť, keď
  • sa hovorí Mojžišovi, Pán mu hovorí: „Ja budem s tebou
  • a toto ti bude znamením, že ja som ťa poslal
  • alebo ja som s tebou.“ A podobne máme v knihe proroka Jeremiáša
  • v prvej kapitole v ôsmom verši,
  • kde Boh mu hovorí: „Neboj sa ich, veď ja som s
  • tebou, hovorí Pán.“ Vlastne
  • Nikodém dáva Ježiša na úroveň Mojžiša a
  • Jeremiáša. Ale toto ešte stále nie je
  • postoj viery. Nikodém vlastne len nahadzuje akúsi
  • vhodnú tému na rozhovor.
  • Je predstaviteľom tých, Nikodém, ktorí sa uspokojujú
  • s perfektnými teologickými definíciami,
  • ale pre ktorých sa Božie zjavenie stalo akýmsi druhom
  • technológie, ktorú ovládajú,
  • ale z ktorej asi vnútorne už nežili.
  • Preto mu Ježiš pripomína dôležitosť znovuzrodenia.
  • Človekovi sa totiž otvára zrak pre Božie veci
  • len novým narodením. A tu Kristus využíva
  • slovnú hru gréckeho pojmu anoten, ktorý môže
  • znamenať aj znovu, ale môže to znamenať aj
  • zhora. Náš slovenský preklad pravda nedokáže
  • vystihnúť
  • túto slovnú hru a prekladatelia si museli zvoliť alebo znovu,
  • alebo zhora.
  • Ježišove slová, ktoré adresuje Nikodémovi, však môžeme
  • správne pochopiť v celej ich hĺbke len vtedy, ak
  • ponecháme tomu pojmu anoten obidva
  • významy, aj zhora, aj znova.
  • Jedno totiž naznačuje vertikálnu a druhé
  • horizontálnu skúsenosť človeka.
  • Vidíme v tom rozhovore, že Nikodém odmieta
  • význam zhora, pretože v gréckom origináli
  • odpovedá pojmom deuteron, znovu.
  • Vari sa môže človek znovu narodiť, ktorá má len časový
  • význam, druhýkrát.
  • A Ježiš mu vlastne pripomína, že pre vstup do Božieho
  • kráľovstva sú potrebné tak skúsenosť
  • zrodenia z vody, čo je akýmsi symbolom krstu a
  • ľudskej snahy človeka, ktorý prichádza ku krstu,
  • ale že je tam aj zrodenie zhora, skúsenosť
  • Božieho ducha.
  • Týmto spôsobom nám evanjelista naznačuje, že viera nie je
  • výlučným následkom ľudského snaženia.
  • A toto je niečo podstatné alebo podstatnejšie, ako si
  • len prehĺbiť svoje náboženské alebo teologické názory.
  • Farizeji, ako máme zachované správy v evanjeliách,
  • boli
  • presvedčení o veľkej hodnote svojich ľudských
  • výkonov pred Bohom a zakladali si, vo viacerých
  • evanjeliových pasážach to jasne dávali najavo, že si
  • veľmi zakladajú na svojom dokonalom plnení
  • každého predpisu zákona.
  • Zabudli však farizeji na jednu základnú vec, že sú
  • žiarovkou, ktorá už dávno nebola
  • napojená na elektráreň.
  • Ježiš im jasne pripomína, že človek
  • nemôže svietiť sám od seba. Človek si
  • nemôže sám od seba zasvietiť a človek sa
  • nemôže sám z vlastných síl dostať k Bohu.
  • Preto nám aj svätý Pavol potom pripomína, že viera je
  • Boží dar
  • a dáva hneď aj dôvod, aby sa nik nevystatoval.
  • Tým vlastne reaguje aj na spôsob správania sa farizejov,
  • ktorí síce zdôrazňovali svoje ľudské výkony, ale ktorí
  • sa vždy vystatovali. Máme to v osemnástej kapitole
  • Matúšovho evanjelia, v tom známom podobenstve, kedy
  • farizej je vpredu v chráme a hovorí Bohu: „Pane,
  • ďakujem ti, že nie som ako ten hriešnik tam vzadu.
  • Postím sa, dávam poctivo desiatky, všetko
  • robím dokonale. Ty ma, vlastne hovorí Bohu, ty ma vlastne
  • musíš milovať.“ Avšak nový život
  • v Duchu, v Božom Duchu je
  • nezaslúžený Boží dar. A Boh nám ho dáva z
  • lásky. A vieme, že to, čo sa dáva z lásky, je vždy
  • nezaslúžené.
  • A tento Boží dar je v zásade vždy aj pozvaním, aby
  • sme prijali a žili tento nový život v
  • Duchu. Toto nové narodenie, o ktorom hovorí Ježiš,
  • je vždy radikálnou zmenou. A to je potrebné v
  • prípade nás kresťanov, aj keď sme už kresťanmi
  • dlhé roky, aj keď sme už niekedy zasvätenými
  • osobami, aj keď sme kňazmi, biskupmi dlhé roky.
  • Kresťanská spiritualita v tejto súvislosti vždy
  • hovorievala a hovorí o takzvanom druhom
  • narodení, o druhej konverzii kresťana.
  • Svätá Terézia Avilská to spomína vo svojom živote, toto druhé
  • zrodenie sa pre život v Duchu, kedy už bola dlhé roky v
  • kláštore a kedy vlastne celé dni, mesiace, roky
  • trávila rozhovormi, aj duchovnými, aj
  • svetskými, až kým neprišla druhá konverzia, a
  • kedy vlastne potom aj Terézia začína tú úžasnú obnovu
  • karmelitánskeho rádu.
  • Od Krista, tak ako ho máme naznačeného v dnešnom
  • evanjeliu, sa tiež môžeme učiť aj správnemu
  • postoju pri našom apoštoláte.
  • Vidíme, že Kristus prijíma Nikodéma taký, aký je.
  • Nevyčíta mu jeho strach. Nevyčíta mu to, že
  • prichádza v noci,
  • že je to nevhodný čas, veď v noci sa skôr spí.
  • Nevyčíta mu to, že ho vyrušuje. Vieme z iných pasáží
  • evanjelií, že Kristus sa v noci
  • venoval modlitbe a tu vlastne musí akoby zastaviť
  • modlitbu a venovať sa Nikodémovi.
  • Nevytýka Nikodémovi ani to, že ho nevie alebo skôr
  • nechce pochopiť.
  • Kristus nám naznačuje, aby sme aj my, tak ako on, rešpektovali
  • slobodné rozhodnutie človeka s tým, s
  • čím prichádza k nám, pretože Bohu sa vždy páči
  • len to, čo sa dáva slobodne.
  • Kristus nebol hneď Kristom, ale to semiačko, ktoré Kristus
  • zasial do jeho srdca, tam bolo a tam rástlo,
  • hoci trvalo nejaký čas, kým vyklíčilo.
  • Ale vieme neskôr, keď chcela veľrada odsúdiť Ježiša a
  • zatknúť ho, tak Nikodém sa ho už zastáva.
  • A keď je potom Ježiš po smrti, tak Nikodém
  • mu venuje sto libier pohrebnej myrhy
  • a aloe.
  • Už dáva najavo to, že mu záleží na Ježišovi.
  • To semiačko predsa vyrástlo. A toto nám
  • pripomína dôležitosť kresťanského
  • optimizmu pri evangelizácii, pri našom
  • apoštoláte.
  • Aby sme sa nenechali znechutiť tým, že človek rozhovoru s
  • nami neodchádza hneď nadšený, ale aby sme si uvedomili,
  • že nikdy nič nerobíme nadarmo, pretože ten, kto
  • dáva vzrast, je Boh a Boh si vždy nájde cestu
  • do srdca človeka. A to semiačko, ktoré tam bolo zasiate,
  • raz s Božou pomocou vklíči.
  • A keby aj nie, minimálne čo sa týka nás,
  • to semiačko vklíči nás, pretože vieme,
  • že Boh totiž niekedy tým, že nás pozýva, aby sme
  • vychovávali iných, tak vlastne Boh
  • vychováva nás samých.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (13.04.2015) - Archív

Reklamní partneri