Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
POVOLANIE LAIK
VIZIONÁR V BAŤOVÝCH STOPÁCH (Ondrej Grenčík)
08.06.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (14.04.2015)
Utorok v druhom veľkonočnom týždni, káže dp. Juraj Drobný.
Utorok v druhom veľkonočnom týždni, káže dp. Juraj Drobný.
Prepis videa
Čítanie zo skutkov apoštolov.
Množstvo veriacich malo jedno srdce a
jednu
- Čítanie zo skutkov apoštolov.
- Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu
- dušu
- a nik z nich nehovoril, že niečo z toho,
- čo mal, je jeho, ale všetko mali
- spoločné.
- Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo
- o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých
- spočívala veľká milosť.
- Veď medzi nimi nebolo núdzneho,
- lebo všetci, čo mali polia alebo
- domy, predávali ich a čo za ne
- utŕžili, prinášali a kládli
- apoštolom k nohám a rozdeľovala sa
- každému podľa toho, kto ako potreboval.
- Aj Jozef, ktorému apoštoli dali meno
- Barnabáš, čo v preklade znamená Syn
- útechy, Levita, rodom
- Ciperčan, mal roľu, predal ju
- a peniaze priniesol a položil
- apoštolom k nohám.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Pán kraľuje, oslavujme ho.
- Pán kraľuje, oslavujme ho.
- Pán kraľuje, velebou sa zaodel.
- Zaodel sa Pán, udatnosťou sa
- prepásal.
- Pán kraľuje, oslavujme
- ho.
- Tak upevnil zemekruh, že sa nezachveje.
- Pevný je trón Pána od dávna. Ty
- si od vekov.
- Pán kraľuje, oslavujme ho.
- Veľmi vierohodné sú tvoje svedectvá.
- Tvojmu domu, Pane, patrí posvätná
- úcta po všetky časy.
- Pán kraľuje, oslavujme ho.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Syn človeka musí byť vyzdvihnutý, aby
- každý, kto verí, mal v ňom večný
- život.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie
- zo Svätého evanjelia podľa Jána. Sláva tebe,
- Pane.
- Ježiš povedal Nikodémovi: "Musíte sa znova narodiť.
- Vietor veje, kam chce. Počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ
- prichádza a kam ide.
- Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha."
- Nikodém sa ho opýtal: "Ako sa to môže stať?"
- Ježiš mu odvetil: "Ty si učiteľ Izraela a
- toto nevieš? Veru, veru, hovorím ti, hovoríme o
- tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli.
- A neprijímate naše svedectvo.
- Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach,
- akože uveríte, keď vám budem rozprávať o nebeských?
- Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn
- človeka.
- A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť
- vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal
- v ňom večný život."
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste.
- Ježiš tu hovorí, drahí moji, v tom príbehu
- Nikodémovi, ktorý sa pýta. Hovoríme o tom, čo poznáme.
- Ty si učiteľ.
- Mal by si poznať. Nepoznáš.
- Hovoríme o tom, čo poznáme. O tom by sme mali hovoriť.
- A ja by som chcel
- to moje dnešné rozprávanie začať spomienkou na jeden film.
- Už som teda dnes jeden spomenul. Ten film Most v súvislosti s
- obetovaním,
- kedy Boh obetuje svojho syna, aby som ja mohol byť
- vykúpené Božie dieťa. Robí to kvôli mne,
- čo sa tak ťažko tomu verí. Ale, ale je to naozaj realita.
- To je skutočnosť, v ktorej žijeme a vďaka tejto skutočnosti
- žijeme.
- Ale iný film, film s Melom Gibsonom Údolie,
- Údolie tieňov. Neviem, či ste videli.
- Nie je teraz kľúčové, že je to film o tom, ako sa chystá veliteľ
- americký do
- Vietnamu na vojnu, ale tam je taký moment.
- On je ženatý, má x detí v tom filme. Jeho manželka je myslím
- metodistka, on je katolík.
- A večerná modlitba. Deti.
- A tá jeho dcéra, ktorú má strašne rád.
- Ocko, ja sa chcem modliť tak ako maminka, vlastnými
- slovami.
- A Mel Gibson, teda tá postava, jasné, poďme vlastnými slovami.
- Otče náš, ktorý si na nebesiach.
- No.
- Pre niekoho táto situácia príde veľmi vtipná.
- Napríklad pre mňa. A niekto vôbec nerozumie,
- čo je na tej situácii vtipné.
- Je to zvláštne, nie?
- Drahí moji,
- na čo narážam? Hovoríme o tom, čo poznáme.
- Hovorí nám Kristus. Hovorí to o sebe, ale týka sa to
- aj nás. Mali by sme hovoriť o tom, čo
- poznáme.
- Sme vykúpené Božie deti. Mali by sme svojím životom
- svedčiť. Kristus nás vyzýva. Počuli sme to tento týždeň.
- Tento týždeň, však ešte len začnem, minulý týždeň.
- Ste svedkami.
- Vy ste toho svedkami. Čoho? No toho, čo sa udialo. Všetkého.
- Toho, čo som vám hovoril. Toho, že som
- lámal chlieb. Toho, že som bol na kríži.
- Teda bolo vás tam len pár, ale ste toho.
- Toho, že som bol pochovaný, ale toho, že som vstal z mŕtvych, toho vy
- ste svedkami. O tom hovorte.
- Svedčte o tom svojím životom.
- Pretože
- nielen vy,
- ale všetci
- sú tí, po ktorých Boh túži. Bohom stvorení
- a všetci. On, Boh Otec chce, aby všetci poznali túto pravdu,
- radostnú zvez evanjelia, že je Otecko, aby ho prijali, aby boli
- Božími deťmi, Božími synmi a dcérami.
- Svedčte svojím životom, a keď je treba, ako hovorí svätý Franček, tak aj,
- aj k tomu
- niečo povedzte. Ale, ale predovšetkým svedčte, aby tí ľudia,
- ale to musíte poznať.
- No a kvôli čomu o tom teraz hovorím?
- Včera sme mali takú reláciu večer. Neviem, či ste zachytili.
- Máme v Samarii pre študentov vždy tú reláciu, ale včera bola na tému
- zážitok a skúsenosť duchovného života a zaznelo tam toho veľa.
- Ak ste nevideli, odporúčam pozrieť zajtra, napríklad o štyroch bude a
- neviem ešte niekedy v noci ju budeme vysielať.
- Isto bude na internete, to už tam je, len vy ju ešte nevidíte.
- Musíme neskôr aktivovať, ale, eh, bolo tam
- veľa, veľa rozprávania o tom, že naozaj Boh to nie je
- len taká nejaká
- kultúrna tradícia, že dobre, tak babka chodila nedeľu do kostola,
- mama chodí nedeľu do kostola, tak chátam aj ja by som mala chodiť nedeľu
- do
- kostola, lebo však suseda by ma hovorila, keby som nebola nedeľu v kostole.
- Ale teraz prídem do školy do Bratislavy.
- Však ani babka tu neni, ani mama tu neni, ani suseda tu neni.
- Načo pôjdem nedeľu do kostola, nie?
- Čiže
- o čom?
- Veď ak akonáhle som Božie dieťa a viem o tom
- a Boh ma volá a ja o tom viem a ja to zažívam,
- vtedy neriešim, že či ma babka alebo suseda bude vedieť,
- že nejdem do
- kostola, lebo vtedy ja sa potrebujem stretnúť v
- Eucharistii s tým, ktorý za mňa zomrel, ktorý ma požieva k
- životu, k večnému životu.
- A tam môže byť tak trošku problém. V tej relácii sme to ponačínali, že ale
- ako?
- Môj príbeh poznáte. Ten moment, kedy som mal polročnú
- krízu nielenže kňazského povolania v seminári, ale aj,
- aj toho, že či som vôbec veriaci a už som vnímal,
- že však ja vôbec modliť sa, to
- ma nikdy nebavilo. Študovať to ma tiež nebavilo.
- To som bol piatak, to som bol pol roka pred vysviackou.
- Ale však to viete, to už som hovoril. Čo ma bavilo?
- Fotokameru som mal na starosti, nahrávali sme pesničky,
- to všetko ma bavilo, ale že
- a ísť sa pomodliť krížovú cestu sem do kaplnky?
- Jejda,
- hej? Takže toto som bol ja pol roka pred
- vysviackou
- a teraz odrazu tá vysviacka sa blížila a ja som teraz čo?
- Duchovné cvičenia pred kňazskou vysviackou Dolný Smokovec, pán
- profesor Vrablec hovorí: „Otvorte sa Duchu Svätému."
- To sa ako robí?
- Ja som len tam, teraz, teraz sa hýbem celkom dobre vďaka liečbe,
- ktorá dneska je,
- ale vtedy som sa hýbal dosť zle. Ktorí ma pamätáte z tých čias, som mal
- problém si vôbec kľaknúť, aj, aj na mojej vlastnej vysviacke som
- mal problém si kľaknúť pred biskupa, a to som bol na tom pomerne dobre.
- Bolo aj horšie. No tak som tam v tej kaplnke sedel v
- Dolnom Smokovci,
- ktorí to tam poznáte, tam taká drevená socha Krista
- oblečeného v kňazskom rúchu, eh, tak a na kríži.
- Takže tam som sedel, pozeral som na bohostánok,
- tam také červené svetielko blikalo
- a hovorím: „Pane Ježišu, ja, ja asi ani, ja som neveriaci, ako a ja mám mať
- o dva týždne vysviacku. A teraz čo?"
- A nič sa nedialo.
- Až do toho momentu, kedy som šiel na svätú spoveď tak, ako
- som predtým chodil na spoveď, tak ako aj teraz chodím na spoveď
- a, a ja to volám, že Boží dotyk. Ja neviem, čo sa mi stalo.
- Ja jednoducho viem, od toho momentu viem, že ma Boh volá do
- kňazstva a že nie som kňazom celkom podľa
- Ježišovho srdca, žiaľ. To nie, že ma nevolá do kňazstva, ale že slabo
- spolupracujem s Božou milosťou. To, to už je iný problém, iná téma.
- Ale volá,
- to viem.
- Ibaže ide deň za dňom a ja som ani vtedy
- nevedel, že čo tu mám robiť a ako sa to otvorí tomu
- Duchu Svätému.
- Čo to vlastne mám spraviť? Alebo ako, ak ste včera pozerali,
- odovzdať svoj život. Evka Rešková to krásne hovorila.
- Odovzdať svoj život Kristovi. Odrazu zažila, že je
- Otecko a odovzdať. Odovzdávam ti ho celý.
- Ako to tam myslím, že aj otec biskup Harko potom spomínal.
- Ale niektorí ľudia hľadajú, hľadajú, hľadajú, len aby nenašli.
- Prečo? No lebo ak nájdu, tak je problém, lebo to, to vyžaduje zmenu
- človeka. To už potom hovorí tak človek chodí ako po
- kruhovom
- objazde. Lenže kruhový objazd nie je na to,
- aby sme po ňom behali do blba, ale
- kruhový objazd je na to, že proste je to križovatka a na niektorú
- cestu sa
- potrebujem vydať, tak prejdem a odbočím, kde treba.
- Ale niektorí krúžia dokola a Jožko Harko, teda otec biskup hovorí: „No niektorí by
- asi potrebovali značku, že koniec kruhového objazdu."
- No zasa pre niekoho smiešne, niekto nerozumie, že, že čo to vlastne
- znamená. Jednoducho ako keby sme mali strach,
- že naozaj, keď poviem
- tomu Pánu Bohu a keď to urobím s celou vážnosťou, tak on mi všetko zoberie.
- A, a hlavne moje hriechy. No a tých sa ja vzdať nechcem.
- Teda ja to nevnímam, že moje hriechy, ja to vnímam, že to, čo ma baví, to, čo ma
- teší, to, čo to moje ohováranie, ako ja strašne rád rozprávam a
- no.
- Drahí moji,
- ale to je cesta pre každého z nás a je strašne ľahučká.
- Boľavá.
- Jasné, že boľavá.
- Bez kríža to nebude, ale ľahká, lebo ako, ako to urobiť to
- odovzdanie sa, ako to urobiť, to otvorenie sa?
- No tak ako teraz to hovorím. Jednoducho prídem, poviem: „Pane Bože,
- ja sa ti dávam."
- A myslieť to vážne. Nehovoriť to ako tak, že
- Jano, vysypeš tie smeti? Áno, mama, ale
- nevysypem. Nie, ja sa ti dávam, Bože.
- Nie, áno, ja sa ti dávam. Však tak, tak maj radosť.
- To nejde o to, aby mal Pán Boh radosť.
- Jednoducho povedať,
- povedať, akokoľvek to v sebe mám, akokoľvek to v sebe cítim, ako
- mnohí neveriaci, keď odrazu nevedia. Bože, ak si, daj sa mi poznať.
- A Pán Boh sa dá. Ja sa ti dávam. Myslíte si, že Pán Boh nás
- nepočúva? A myslíte si, že on potrebuje nejaké teologické naše
- vyjadrenia, nejaké zložité modlitby a úvahy a
- meditácie, aby,
- eh, akože tak sa mu otvoríme a on teraz príde
- cez tie naše zložitosti?
- Nie,
- tu som. Otváram sa ti, Bože.
- To je prístupné pre každého. Kristus je prístupný každému.
- Boh, Otecko miluje každého
- a týmto spôsobom každý z nás k nemu môže prísť.
- Drahí moji, nečakajme, že to skúsime o dvadsať rokov, o sto
- rokov. Teraz, v tejto svätej omši a
- každý deň svojho života. Bože,
- nerozumiem, čo sa deje, Bože, akokoľvek to zažívate, Bože,
- toto sa mi stalo.
- Janka Horňáka ste tam včera mohli počuť.
- Lekárka mu hovorí alebo lekár, už čo to bolo.
- Máte takúto, rakovina kostnej drene, nevyliečiteľná choroba.
- A on ide do kaplnky a spieva: „Veľebí moja duša Pána a môj duch
- jasa.“ A svet si povie: „On sa zbláznil.“ Nie,
- on verí Bohu.
- Má osem detí. Verí Bohu. On jednoducho
- hovorí: „Bože, ja neviem, čo bude. Zajtra zomriem? Ja neviem.
- Ja sa ti dávam. Všetko je v tvojich rukách.
- Ja ti verím.“ Takže drahí moji, máme okolo
- seba veľa tých, ktorí to robia a máme sa to aj od koho
- učiť.
- Aj veľa svätých, ale aj živých ľudí, ktorých stretávame.
- Ale my sami, lebo za mňa to neurobí ani moja mamina
- a neurobí to za mňa ani môj otec arcibiskup. Musím to spraviť ja.
- Vy to nespravíte za vnuka. Musí to vnuk spraviť za seba,
- ale vnuk to neurobí za
- vás. Musíte to urobiť vy. Bože,
- verím ti, dávam sa ti. Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Veky, amen.
- [hudba]
