Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (13.08.2015)
Švrtok v 19. týždni obdobia cez rok, káže dp. Jozef Pajerský.
Švrtok v 19. týždni obdobia cez rok, káže dp. Jozef Pajerský.
Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!‘ Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.‘ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“ Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán. (Mt 18, 21 – 19, 1)
Prepis videa
Aleluja,
aleluja. Pane, vyjasni tvár nad svojím
služobníkom a nauč ma svojim ustanoveniam.
- Aleluja,
- aleluja. Pane, vyjasni tvár nad svojím
- služobníkom a nauč ma svojim ustanoveniam.
- Aleluja, aleluja, aleluja.
- Pán s vami. I s tebou. Čítanie zo
- Svätého evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane.
- Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu:
- "Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu
- bratovi, keď sa proti mne prehreší?
- Azda sedem ráz?"
- Ježiš mu odpovedal: "Hovorím ti, nie sedem
- ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.
- Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa
- rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami.
- Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen
- desaťtisíc talentov.
- Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť,
- pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu, aj deti,
- i všetko, čo mal, a dlh splatiť.
- Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil:
- "Pozhovej mi a všetko ti vrátim."
- Pán sa nad ním, pán sa nad sluhom zľutoval,
- prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu.
- No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý
- mu dlhoval sto denárov.
- Chytil ho pod krk a kričal: "Vráť, čo mi
- dlhuješ!"
- Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho:
- "Pozhovej mi a dlžobu ti splatím."
- On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára,
- kým dlh nesplatí.
- Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa
- zarmútili.
- Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.
- A tak si ho pán predvolal a povedal mu: "Zlý
- sluha,
- ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil.
- Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom,
- ako som sa ja zľutoval nad tebou?"
- A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú
- dlžobu.
- Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo
- srdca každý svojmu bratovi."
- Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galilei a prešiel
- do judejského kraja za Jordán.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Sláva ti, Kriste.
- [odkašle]
- Drahí bratia a sestry, milí
- televízni diváci.
- Dnešné evanjelium
- mi
- pripomenulo takú scénu,
- keď
- som niekedy s mladými alebo s deťmi na výlete v horách
- a
- aj teraz prednedávnom sme boli vo, v Malej Fatre
- a
- jeden deň sme si naplánovali aj túru na vysoký
- vrch. Myslím, že to bol Veľký Rozsutec
- a
- asi to poznáte, ak chodíte do hôr, alebo ak ste aspoň
- občas boli v horách,
- že keď sa stúpa na kopec, tak sa
- väčšinou skupina tak porozdeľuje.
- Sú takí, ktorí majú väčšiu výdrž,
- a tak tí už sú niekde tam vpredu a potom sa postupne odtrhávajú viac
- alebo menej,
- é, členovia skupinky a zaostávajú, pretože nevládzu.
- A tak treba ísť popri nich. A či sú to mladí a možno ešte viac
- deti, ich treba povzbudzovať.
- A potom človek počuje také všelijaké ponosovania: "A
- to musí byť ? A ja už nevládzem. A ja
- sa vrátim späť."
- Treba povzbudzovať, aby sa,
- é, aby vytrvali v tej ceste na vrchol.
- Keď nepomáha povzbudze-povzbudenie,
- niekedy treba aj pohroziť.
- Keď sme šľapali na ten Rozsutec, tak tiež bolo treba
- mnohých povzbudzovať, pretože neboli zvyknutí na veľkú
- túru.
- Ale potom bolo treba aj pohroziť, lebo sa začala blížiť búrka
- a zozadu bolo, sa približovali, približovalo hrmenie.
- Tak potom už naozaj bolo treba tých posledných, ktorí si tam už iba
- sadli a povedali: "Tak ja už ďalej nejdem,"
- tak bolo treba povedať: "Ale ak ti je milý život,
- pozri, aká búrka ide, tak vstaň a ideme.
- Už toho nie je veľa."
- A nakoniec aj pod vplyvom možno tých povzbudení, ale aj
- hrozieb sme ten vrchol zvládli.
- Takže tento obraz výstupu na vrchol mi príde na myseľ
- práve v súvislosti s témou odpustenia.
- Je to naozaj jedna z vrcholových tém
- a jedna z podstatných tém evanjelia.
- Možno by niekto povedal: "Ale veď prečo je to až také dôležité?"
- Je na to viacero dôvodov, ale myslím, že ten základný
- spočíva v tom, že vlastne aj celá Ježišova
- misia
- z-z určitého uhla pohľadu bola o ohlásení
- odpustenia.
- O tom, že Boh
- nám odpúšťa.
- Ježiš nás prišiel zmieriť s Otcom.
- Prišiel ohlásiť toto zmierenie,
- zmierenie s Otcom, ktoré sa ale prejavuje aj
- tu na zemi
- skrze zmierenie medzi nami navzájom.
- On priniesol pokoj.
- On prišiel zbúrať múry rozdelenia.
- On ohlásil pokoj svojmu ľudu.
- Naozaj je to, je to vrcholná téma evanjelia.
- Dnes nás teda Pán Ježiš povzbudzuje, aby sme si uvedomili,
- že nám bolo odpustené a aj my máme odpúšťať našim
- bratom a sestrám.
- Možno pre niektorých z nás je to niečo, čo berieme
- ako samozrejmosť,
- ale predpokladám, že každý z nás má aj takú situáciu v
- živote, má aj také vzťahy, v ktorých sa
- akoby táto tabletka evanjelia prehltá tak veľmi
- ťažko.
- Možno nám to spôsobuje až takú horkosť.
- Možno by sme aj my chceli prísť k Ježišovi a povedať, že: "Pane, až
- to až toľkokrát mám odpustiť?
- Nie je tam nejaká medza, nejaká hranica, kedy sa povie, že tak už
- dosť, teraz už prestanem odpúšťať."
- Dnes počujeme Ježišovu odpoveď: "Stále treba
- odpúšťať."
- Rozprával som sa na túto tému s jedným mojím kamarátom zo
- štúdií, ktorý pochádzal z Libanonu
- a
- on mi hovoril, že:
- "U nás doma,
- práve medzi kresťanmi, keď sa hovorí o tejto téme, tak sa
- veľmi búrime
- a dokonca niektorí,
- niektorým je to tak ťažko prijať, že, že možno, že sa aj ponosujú
- a chceli by tieto state vyškrtnúť z evanjelia."
- A ja som sa na prvý pohľad alebo na prvé počutie
- tak trošku pohoršil a hovorím, že: "Ale ako?
- Veď z evanjelia všetko treba prijať, aj túto tému.
- Veď naozaj, veď je to krásne. Krásny je život, keď si vieme
- odpustiť."
- A potom mi on začal rozprávať, prečo je to pre nich také ťažké a
- povedal mi aj svoj príbeh. Aj na ňom to bolo vidieť, že mal cez celú
- tvár takú veľkú jazvu. Hovorí, že bola vojna,
- kde mu zabili strýka a kde aj jeho ťažko zranili.
- A vtedy som si tak uvedomil, že tie urážky, ktoré ja vo
- svojom živote mám odpustiť mojim blízkym,
- možno nie sú až také veľmi viditeľné.
- Mne nikto nezabil strýka, mne nikto nerozrezal celú
- tvár.
- Ale potom som ďalej rozmýšľal, že
- či sa nestáva zas to, že
- ako aj tie urážky, ktoré mám odpúšťať, nie sú až tak viditeľné,
- že či potom aj to neodpustenie v mojom živote nie je až tak
- viditeľné.
- Či sa aj v mojom živote nestáva to, že,
- že tiež mám veľký problém s neodpustením, ale to veľmi pekne
- viem zakryť. Možno viem aj
- každý deň žiť spolu s tými ľuďmi, ktorým má, ktorým mám
- odpustiť, ale to neodpustenie dám tak jemne najavo.
- Možno tým, že neprejavím dostatok lásky
- alebo niekedy to dávame najavo tým, že sa nerozprávame, že vytestníme
- toho človeka z nášho života. Nenadávame mu, ale
- nejakým spôsobom sme si postavili možno iba takú sklenenú
- bariéru medzi nami.
- Že odpustenie sa isto týka každého z nás
- a pre každého z nás je to veľká výzva.
- Čo by nás mohlo tak motivovať k tomu, aby sme vedeli odpúšťať?
- Čo by mohlo byť takým tým povzbudením, tak ako sa dáva tým deťom
- alebo mladým, ktorí stúpajú na vrch a už im je ťažko?
- Myslím, že také základné povzbudenie, taký základný dôvod,
- ktorý nás má viesť k tomu, aby sme odpustili a ktorý je naozaj
- objektívny,
- je to,
- že bolo odpustené aj nám,
- že aj nám veľmi veľa toho odpustil Boh.
- Ale pamätajme aj na to, že aj nám majú čo
- odpust-odpúšťať aj ľudia.
- A preto my, ktorým bolo odpustené, máme aj z
- povinnosti, zo spravodlivosti odpustiť zas ďalej
- našim blízkym.
- Práve o tom bolo aj to podobenstvo, to známe podobenstvo, kde
- sluha, ktorému pán veľa odpustil, nechcel odpustiť
- svojmu spolusluhovi.
- Je tu potom aj
- taká hrozba, také pohrozenie, ktoré tiež niekedy môže a
- je potrebné, aby zaznelo, aby nás to vyburcovalo, aby to, aby sa
- nestalo, že niekde pod vrcholom si sadneme a
- povieme: "Ja ďalej už
- nejdem. Ja už, ja neodpustím."
- Myslím, že to pohrozenie alebo také zatrasenie
- príde vtedy, keď pozrieme na večný život.
- A keď si uvedomíme, že Boh chce všetkých ľudí
- spasiť, aj tých, ktorým nevieme odpustiť.
- Raz som sa rozprával s jednou ženou, ktorú,
- ktorá bola veľmi zranená svojím manželom, že ju,
- bol jej neverný. Veľmi ju zranil
- a
- bola plná trpkosti voči nemu. No pochopiteľne.
- A keď sme prišli práve k tejto otázke, že či si ho vie
- predstaviť v nebi pri sebe,
- tak v tej chvíli bola ešte tak zranená, že hovorila, že nie, že to nevie.
- A som si uvedomil, že hovorí veľmi vážnu vec,
- lebo tým aj seba
- vylučuje z neba.
- že sa môže stať, že pred bránou neba, teraz to hovorím tak obrazne,
- ale myslím, že veľmi vážne povie, že tak ja tam nejdem, lebo
- je tam on.
- Tak skúsme nad tým tak porozmýšľať a myslím, že sú to veľmi vážne
- otázky,
- či tí ľudia, ktorým nevieme odpustiť, či si ich vieme
- predstaviť vo večnej radosti s nami.
- Ak ešte nie, tak vidíme, že ešte potrebujeme očistec.
- Potrebujeme ho aj tu na zemi, možno potom aj po smrti, aby naše
- srdce sa tak uvoľnilo a otvorilo pre všetkých, aj pre tých,
- ktorým, ktorí nás zranili.
- Veľmi pekný príklad nám v tom dáva jedno malé
- mladé dievča,
- svätá Mária Goretti,
- ktorá to práve tak veľmi krásne vyjadrila.
- Aspoň takto hovorí jej životopis.
- Keď ju po obťažovaní
- dobodal ten jej vrah Alessandro,
- a keď už po ťažkej operácii,
- ktorá sa nevydarila, jej život sa blížil ku koncu,
- tak prišiel za ňou
- kňaz
- a ona povedala veľmi krásne slová: „Alessandro,
- odpúšťam mu a v nebi ho chcem mať pri
- sebe.“ Toto je práve tá krása
- odpustenia.
- Drahí bratia a sestry,
- tak myslím, že všetci cítime, že sú to témy, ktoré sa
- dotýkajú každého z nás. Možno niekoho viac viditeľne, lebo
- sme boli viditeľnejšie zranení, a tak potom aj viditeľnejšie
- potrebujeme prejaviť odpustenie.
- Možno niekoho menej, že tie urážky a zranenia,
- ktoré sme dostali od
- druhých, sú také viac skryté, ale
- možno tam je práve riziko, že aj to neodpustenie tak viac
- zamaskujeme.
- Tak vás chcem pozvať, aby aj pri tejto svätej omši sme si
- tak ešte viac všimli slová, ktoré sa pri každej svätej omši
- modlíme, a to sú slová Otče náš:
- „Odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim
- vinníkom.“ A vás chcem pozvať, aby sme si všimli
- aj ten kontext, kde je umiestnená táto prosba v modlitbe
- Otče
- náš.
- Je hneď za prosbou o každodenný chlieb.
- Akoby sa nám chcelo povedať, že výzva k odpusteniu
- prichádza k nám spolu s každodenným chlebom, že je to každodenná
- cesta.
- No a hneď za tou prosbou je zas prosba: „Neuveď nás
- do pokušenia.“ Akoby sa nám chcelo povedať, že naozaj
- každý z nás je pokúšaný túto vetu nejak obísť.
- Tak pamätajme na to. Boli-bolo aj nám veľa odpustené.
- Sme pozvaní k tomu, aby sme aj my odpustili.
- A
- skúsme aj práve z toho pohľadu večného života pozrieť na túto
- tému.
- A ak to dokážeme, tak
- aj pri tejto svätej omši, pri ktorej sa spájame s nebom, tak
- skúsme sa cítiť blízko tak, ako budeme aj v nebi blízko aj
- tým ľuďom, ktorí nám zranili, ktorí nás zranili. Amen.
- [hudba]
