Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (13.4.2018)
Piatok po 2. veľkonočnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.
Piatok po 2. veľkonočnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
Čítanie zo skutkov apoštolov.
Vo veľrade vstal istý farizej menom
Gamaliel, učiteľ
- Čítanie zo skutkov apoštolov.
- Vo veľrade vstal istý farizej menom Gamaliel, učiteľ
- zákona, ktorého si vážil všetok ľud.
- Rozkázal apoštolov vyviesť na chvíľu von a im povedal:
- „Mužovia, Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo chcete
- urobiť s týmito ľuďmi.
- Lebo pred nedávnom povstal Teudas a hovoril, že on je
- niekým a pridalo sa k nemu okolo štyristo mužov.
- No zabili ho a všetci, čo mu verili, boli
- rozprášení a zničení.
- Po ňom v deň súpisu povstal Júda Galilejský a strhol za
- sebou ľud. Aj on zahynul a všetci jeho stúpenci sa
- rozprchli.
- Preto vám teraz hovorím: Nechajte týchto ľudí a
- prepustite ich. Lebo ak je tento zámer alebo toto
- dielo od ľudí, rozpadne sa. Ale ak je od Boha,
- nebudete ich môcť rozvrátiť, aby ste sa neocitli v boji
- proti Bohu.“ I súhlasili s ním. Zavolali
- apoštolov, dali ich zbičovať, prikázali im, že nesmú
- hovoriť v Ježišovom mene a prepustili ich.
- A oni odchádzali z veľrady natešení, že boli uznaní za
- hodných znášať potupu pre toto meno.
- A neprestávali deň čo deň učiť v chráme i po
- domoch a zvestovať Krista Ježiša.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Pán je moje svetlo a moja spása. Pán je
- moje svetlo a moja spása. Pán je
- moje svetlo a moja spása. Koho sa mám báť?
- Pán je ochranca môjho života. Pred kým sa mám
- strachovať? Pán je moje svetlo a moja
- spása.
- O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som
- mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho
- života,
- aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho
- chrám.
- Pán je moje svetlo a moja spása.
- Verím, že uvidím dobrodenia, Pánove, v krajine
- žijúcich. Očakávaj Pána a buď
- statočný. Srdce maj silné a drž sa
- Pána. Pán je moje svetlo a moja
- spása. Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja. Nielen z chleba žije človek,
- ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského, čiže Tiberiadského
- mora.
- Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na
- chorých.
- Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi.
- Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci.
- Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo
- ľudí, povedal Filipovi:
- „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“
- Ale to povedal len preto, že ho skúšal, lebo sám vedel, čo
- urobí.
- Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude
- stačiť, aby, ak sa má každému ujsť, čo i len
- kúsok.“ Jeden z jeho učeníkov, Ondrej,
- brat Šimona Petra, mu povedal:
- „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve
- ryby.
- Ale čo je to pre toľkých?“ Ježiš povedal:
- „Usadťte ľudí.“ Na tom mieste bolo mnoho trávy
- a mužov si tam posadalo okolo päť tisíc.
- Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a
- rozdával sediacim. Podobne aj z rýb, koľko chceli.
- Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom:
- „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo
- nazmar.“ Pozbierali teda a odrobinami z
- piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli,
- naplnili dvanásť košov.
- Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto
- je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na
- svet.“ Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť
- zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa
- utiekol na vrch celkom sám.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Slova Sväté.
- Drahí bratia a sestry,
- čoho symbolom je tých dvanásť košov,
- ktoré boli naplnené po tomto zázraku,
- ktorý nespočíva len v tom, že päť tisíc ľudí sa
- naje z niekoľkých jačmenných chlebov.
- Tých dvanásť košov, ktoré nazbierajú
- na Ježišov príkaz,
- naznačuje, že tento príbeh sa neuzatvára do
- seba.
- Tých dvanásť košov je ako čiarka za vetou,
- ako pomlčka alebo dvojbodka za vetou tohto
- konkrétneho zázraku na brehu Galilejského
- mora.
- Tých dvanásť košov je
- symbolom budúcnosti
- a pre Židov slovo dvanásť malo ešte osobitný
- význam istej univerzality toho, čo
- sa stalo, pretože dvanásť kmeňov Izraela pre nich
- znamenalo celý národ, celé spoločenstvo
- vyvoleného národa.
- Ako keby Ježiš tým príkazom nazbierať
- tie, to, čo zostalo z toho chleba do tých košov,
- chcel povedať to, čo sa stalo tu, by sa malo
- diať počas celých dejín.
- Zázrak rozmnoženia
- a premenenia chleba. Niekedy sa teologicky
- hovorí, že tento zázrak, kde sa prízvukuje
- množstvo, kvantita chleba,
- má už v sebe zárodok ďalšieho
- zázraku, kde už ide aj o
- vnútornú kvalitu chleba.
- Tuto Ježiš ukazuje, že má nad chlebom
- moc.
- A tí, ktorí hlboko duchovne, teologicky
- vysvetľujú zázrak
- premenenia chleba na poslednej
- a svojím spôsobom prvej večeri,
- hovoria, že aj týmto zázrakom Ježiš postupne ako
- skvelý, geniálny pedagóg pripravuje svojich
- učeníkov a svoj národ na prijatie toho, že
- jeho moc, jeho kompetencia nad
- kvantitou chleba má viesť jeho
- učeníkov k prijatiu toho, že má aj
- moc nad
- vnútornou povahou toho chleba, pretože on na
- poslednej prvej večeri svojho druhu povie
- s chlebom v ruke:
- „Toto je
- moje telo.
- Spomeňte si na to, že som nasýtil
- zástup päťtisíc mužov plus ich rodiny.
- Spomeňte si na to, že sa všetci najedli a ešte
- zostalo dvanásť košov chleba.“ Ako keby
- teraz z tohto koša vyberal chlieb na to,
- aby slovami
- mocného, zvrchovaného Pána,
- vládcu, Spasiteľa, Vykupiteľa, ktorý vládne láskou,
- povedal:
- „Som dobrý ako chlieb.
- Budem medzi vami prítomný pod spôsobom
- chleba.“ Akosi hlbšie a
- viac si uvedomujeme, že aj táto svätá omša,
- na ktorej máme práve účasť, ktorá prebieha v reálnom čase,
- aj vy, ktorí ju sledujete prostredníctvom médií,
- ju prežívate v reálnom čase. Uvedomujete si, že ona sa práve
- odohráva
- a v tom zázraku premenenia chleba na oltári
- pokračuje
- zázrak s chlebom.
- Zázrak, kde Ježiš, skrze ktorého bolo všetko
- stvorené a cez ktorého je všetko pretvárané,
- prichádza, aby povedal: „Ja aj vás chcem usadiť na
- trávu.
- Ja aj vás chcem nasýtiť
- chlebom,
- ktorým som ja.“ Ten
- rozmer obety je tu jasne
- naznačené. V gréckom origináli to
- slovo chlapec, ktorý má tých päť jačmenných
- chlebov, je vyjadrené
- paidairon, ani nie paidon, chlapček,
- ale paidairon, čo by sme mohli preložiť ako chlapčiatko,
- ktorý sa zrieka tých niekoľkých chlebíkov,
- ktoré mu azda dala jeho mama alebo rodičia,
- keď išiel počúvať Ježiša alebo tam bol so svojimi rodičmi.
- To nevieme, ale jednoducho musel tam byť niekto,
- kto sa zriekne.
- A preto aj pri
- svätej omši sme pozvaní, aby sme sa zriekali, aby sme
- vystúpili zo seba, aby sme sa vnútorne
- očisťovali, aby zásah tým chlebom priniesol v nás,
- eh, dobré ovocie.
- V týchto dňoch veľmi silno rezonuje slovo
- slušný.
- A etymológia tohto slova nie je
- uzavretá do seba, ale otvára sa pre dialóg, pretože slovo
- slušný je zo staroslovenského koreňa
- slúšaťi,
- slúchať,
- počúvať a poslúchať. Čiže
- slušnosť vychádzajúca
- z
- dialógu s niekým, kto je normou tejto
- slušnosti,
- ktorá v súvislosti s Ježišom Kristom, ktorý k nám hovorí
- a o ktorom sme v žalme čítali Pán je moje
- svetlo a moja spása. Počúvajúc jeho
- vieme, že slušnosť a láska dokopy spolu
- vytvárajú tú plnú kvalitu Božej vôle
- v našom živote. Čiže ak
- chceme byť slušní, ak chceme, aby naše spoločenstvo bolo
- slušné, musíme sa pýtať, koho máme počúvať,
- slušati, koho máme poslúchať, podľa koho
- normy sa máme správať.
- A zdvihneme za chvíľu rozlomený chlieb
- a povieme: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma
- hriechy sveta.“ Ten rozlomený chlieb naznačuje, že
- ten baránok sníma hriechy sveta tým, že láme,
- obetuje a dáva seba. Teda prijmime Ježiša
- ako normu našej slušnosti, ktorá je plná až
- vtedy, keď je normou našej lásky, našej ochoty
- byť pre druhých podľa vôle Božej, podľa toho, ako to koniec
- koncov hovoríme v každom Otče náš.
- Buď vôľa tvoja. Nech je pochválený Pán Ježiš
- Kristus.
- Amen.
- [hudba]






