SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
13.04.2018
12:48 min.
Titulky od AI
Zobrazené 3741x

Z PRAMEŇA (13.4.2018)

Piatok po 2. veľkonočnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.

Piatok po 2. veľkonočnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.

Prepis videa

cca 7 min čítania • 1252 slov

Čítanie zo skutkov apoštolov.
Vo veľrade vstal istý farizej menom
Gamaliel, učiteľ


  • Čítanie zo skutkov apoštolov.
  • Vo veľrade vstal istý farizej menom Gamaliel, učiteľ
  • zákona, ktorého si vážil všetok ľud.
  • Rozkázal apoštolov vyviesť na chvíľu von a im povedal:
  • „Mužovia, Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo chcete
  • urobiť s týmito ľuďmi.
  • Lebo pred nedávnom povstal Teudas a hovoril, že on je
  • niekým a pridalo sa k nemu okolo štyristo mužov.
  • No zabili ho a všetci, čo mu verili, boli
  • rozprášení a zničení.
  • Po ňom v deň súpisu povstal Júda Galilejský a strhol za
  • sebou ľud. Aj on zahynul a všetci jeho stúpenci sa
  • rozprchli.
  • Preto vám teraz hovorím: Nechajte týchto ľudí a
  • prepustite ich. Lebo ak je tento zámer alebo toto
  • dielo od ľudí, rozpadne sa. Ale ak je od Boha,
  • nebudete ich môcť rozvrátiť, aby ste sa neocitli v boji
  • proti Bohu.“ I súhlasili s ním. Zavolali
  • apoštolov, dali ich zbičovať, prikázali im, že nesmú
  • hovoriť v Ježišovom mene a prepustili ich.
  • A oni odchádzali z veľrady natešení, že boli uznaní za
  • hodných znášať potupu pre toto meno.
  • A neprestávali deň čo deň učiť v chráme i po
  • domoch a zvestovať Krista Ježiša.
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Bohu vďaka.
  • Pán je moje svetlo a moja spása. Pán je
  • moje svetlo a moja spása. Pán je
  • moje svetlo a moja spása. Koho sa mám báť?
  • Pán je ochranca môjho života. Pred kým sa mám
  • strachovať? Pán je moje svetlo a moja
  • spása.
  • O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som
  • mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho
  • života,
  • aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho
  • chrám.
  • Pán je moje svetlo a moja spása.
  • Verím, že uvidím dobrodenia, Pánove, v krajine
  • žijúcich. Očakávaj Pána a buď
  • statočný. Srdce maj silné a drž sa
  • Pána. Pán je moje svetlo a moja
  • spása. Aleluja, aleluja.
  • Aleluja, aleluja. Nielen z chleba žije človek,
  • ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.
  • Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského, čiže Tiberiadského
  • mora.
  • Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na
  • chorých.
  • Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi.
  • Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci.
  • Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo
  • ľudí, povedal Filipovi:
  • „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“
  • Ale to povedal len preto, že ho skúšal, lebo sám vedel, čo
  • urobí.
  • Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude
  • stačiť, aby, ak sa má každému ujsť, čo i len
  • kúsok.“ Jeden z jeho učeníkov, Ondrej,
  • brat Šimona Petra, mu povedal:
  • „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve
  • ryby.
  • Ale čo je to pre toľkých?“ Ježiš povedal:
  • „Usadťte ľudí.“ Na tom mieste bolo mnoho trávy
  • a mužov si tam posadalo okolo päť tisíc.
  • Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a
  • rozdával sediacim. Podobne aj z rýb, koľko chceli.
  • Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom:
  • „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo
  • nazmar.“ Pozbierali teda a odrobinami z
  • piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli,
  • naplnili dvanásť košov.
  • Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto
  • je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na
  • svet.“ Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť
  • zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa
  • utiekol na vrch celkom sám.
  • Počuli sme slovo Pánovo.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Slova Sväté.
  • Drahí bratia a sestry,
  • čoho symbolom je tých dvanásť košov,
  • ktoré boli naplnené po tomto zázraku,
  • ktorý nespočíva len v tom, že päť tisíc ľudí sa
  • naje z niekoľkých jačmenných chlebov.
  • Tých dvanásť košov, ktoré nazbierajú
  • na Ježišov príkaz,
  • naznačuje, že tento príbeh sa neuzatvára do
  • seba.
  • Tých dvanásť košov je ako čiarka za vetou,
  • ako pomlčka alebo dvojbodka za vetou tohto
  • konkrétneho zázraku na brehu Galilejského
  • mora.
  • Tých dvanásť košov je
  • symbolom budúcnosti
  • a pre Židov slovo dvanásť malo ešte osobitný
  • význam istej univerzality toho, čo
  • sa stalo, pretože dvanásť kmeňov Izraela pre nich
  • znamenalo celý národ, celé spoločenstvo
  • vyvoleného národa.
  • Ako keby Ježiš tým príkazom nazbierať
  • tie, to, čo zostalo z toho chleba do tých košov,
  • chcel povedať to, čo sa stalo tu, by sa malo
  • diať počas celých dejín.
  • Zázrak rozmnoženia
  • a premenenia chleba. Niekedy sa teologicky
  • hovorí, že tento zázrak, kde sa prízvukuje
  • množstvo, kvantita chleba,
  • má už v sebe zárodok ďalšieho
  • zázraku, kde už ide aj o
  • vnútornú kvalitu chleba.
  • Tuto Ježiš ukazuje, že má nad chlebom
  • moc.
  • A tí, ktorí hlboko duchovne, teologicky
  • vysvetľujú zázrak
  • premenenia chleba na poslednej
  • a svojím spôsobom prvej večeri,
  • hovoria, že aj týmto zázrakom Ježiš postupne ako
  • skvelý, geniálny pedagóg pripravuje svojich
  • učeníkov a svoj národ na prijatie toho, že
  • jeho moc, jeho kompetencia nad
  • kvantitou chleba má viesť jeho
  • učeníkov k prijatiu toho, že má aj
  • moc nad
  • vnútornou povahou toho chleba, pretože on na
  • poslednej prvej večeri svojho druhu povie
  • s chlebom v ruke:
  • „Toto je
  • moje telo.
  • Spomeňte si na to, že som nasýtil
  • zástup päťtisíc mužov plus ich rodiny.
  • Spomeňte si na to, že sa všetci najedli a ešte
  • zostalo dvanásť košov chleba.“ Ako keby
  • teraz z tohto koša vyberal chlieb na to,
  • aby slovami
  • mocného, zvrchovaného Pána,
  • vládcu, Spasiteľa, Vykupiteľa, ktorý vládne láskou,
  • povedal:
  • „Som dobrý ako chlieb.
  • Budem medzi vami prítomný pod spôsobom
  • chleba.“ Akosi hlbšie a
  • viac si uvedomujeme, že aj táto svätá omša,
  • na ktorej máme práve účasť, ktorá prebieha v reálnom čase,
  • aj vy, ktorí ju sledujete prostredníctvom médií,
  • ju prežívate v reálnom čase. Uvedomujete si, že ona sa práve
  • odohráva
  • a v tom zázraku premenenia chleba na oltári
  • pokračuje
  • zázrak s chlebom.
  • Zázrak, kde Ježiš, skrze ktorého bolo všetko
  • stvorené a cez ktorého je všetko pretvárané,
  • prichádza, aby povedal: „Ja aj vás chcem usadiť na
  • trávu.
  • Ja aj vás chcem nasýtiť
  • chlebom,
  • ktorým som ja.“ Ten
  • rozmer obety je tu jasne
  • naznačené. V gréckom origináli to
  • slovo chlapec, ktorý má tých päť jačmenných
  • chlebov, je vyjadrené
  • paidairon, ani nie paidon, chlapček,
  • ale paidairon, čo by sme mohli preložiť ako chlapčiatko,
  • ktorý sa zrieka tých niekoľkých chlebíkov,
  • ktoré mu azda dala jeho mama alebo rodičia,
  • keď išiel počúvať Ježiša alebo tam bol so svojimi rodičmi.
  • To nevieme, ale jednoducho musel tam byť niekto,
  • kto sa zriekne.
  • A preto aj pri
  • svätej omši sme pozvaní, aby sme sa zriekali, aby sme
  • vystúpili zo seba, aby sme sa vnútorne
  • očisťovali, aby zásah tým chlebom priniesol v nás,
  • eh, dobré ovocie.
  • V týchto dňoch veľmi silno rezonuje slovo
  • slušný.
  • A etymológia tohto slova nie je
  • uzavretá do seba, ale otvára sa pre dialóg, pretože slovo
  • slušný je zo staroslovenského koreňa
  • slúšaťi,
  • slúchať,
  • počúvať a poslúchať. Čiže
  • slušnosť vychádzajúca
  • z
  • dialógu s niekým, kto je normou tejto
  • slušnosti,
  • ktorá v súvislosti s Ježišom Kristom, ktorý k nám hovorí
  • a o ktorom sme v žalme čítali Pán je moje
  • svetlo a moja spása. Počúvajúc jeho
  • vieme, že slušnosť a láska dokopy spolu
  • vytvárajú tú plnú kvalitu Božej vôle
  • v našom živote. Čiže ak
  • chceme byť slušní, ak chceme, aby naše spoločenstvo bolo
  • slušné, musíme sa pýtať, koho máme počúvať,
  • slušati, koho máme poslúchať, podľa koho
  • normy sa máme správať.
  • A zdvihneme za chvíľu rozlomený chlieb
  • a povieme: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma
  • hriechy sveta.“ Ten rozlomený chlieb naznačuje, že
  • ten baránok sníma hriechy sveta tým, že láme,
  • obetuje a dáva seba. Teda prijmime Ježiša
  • ako normu našej slušnosti, ktorá je plná až
  • vtedy, keď je normou našej lásky, našej ochoty
  • byť pre druhých podľa vôle Božej, podľa toho, ako to koniec
  • koncov hovoríme v každom Otče náš.
  • Buď vôľa tvoja. Nech je pochválený Pán Ježiš
  • Kristus.
  • Amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri