Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
SVÄTÉ OMŠE
PÚŤ K MATKE BOŽEJ, NITRA - KALVÁRIA
16.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (16.5.2019)
Svätého Jána Nepomuckého, kňaza a mučeníka, káže dp. Anton Ziolkovský.
Svätého Jána Nepomuckého, kňaza a mučeníka, káže dp. Anton Ziolkovský.
Prepis videa
Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
Ježišu Kriste, ty si verný svedok,
prvorodený z mŕtvych. Ty nás miluješ a
- Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
- Ježišu Kriste, ty si verný svedok,
- prvorodený z mŕtvych. Ty nás miluješ a
- svojou krvou si nás oslobodil od hriechov.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Keď Ježiš umyl učeníkom nohy, povedal im: „Veru, veru,
- hovorím vám, sluha nie je väčší ako jeho Pán.
- Ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal.
- Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte.
- Nehovorím o vás všetkých. Ja viem, koho som si vyvolil,
- ale má sa splniť Písmo. Ten, ktorý je môj chlieb,
- zdvihol proti mne pätu.
- Hovorím vám to už teraz, skôr ako sa to stane, aby
- ste uverili, keď sa to stane, že ja
- som. Veru, veru, hovorím vám, kto prijíma
- toho, koho ja pošlem, mňa prijíma.
- A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milovaní bratia a sestry.
- Keď počúvame dnešné evanjelium, ako aj mnohé iné pasáže z
- Jánovho evanjelia,
- tak niekedy môžeme mať taký pocit, ako keby svätý evanjelista Ján sa tak
- trocha
- hral so slovami.
- To znamená, že, že
- hovorí vlastne o, o niektorých veciach.
- A keď to človek počúva, tak sa mu to zdá také,
- také veľmi komplikované, ako
- keby tie, ako keby sa jednalo o, o veľa
- veľmi hodnotných úvah, myšlienok, viet,
- ktoré ale na seba úplne nenadväzujú alebo je niekedy ťažké sa v
- tom nájsť a objaviť, objaviť nejaký súvis.
- Tak skúsme sa pozrieť na toto Božie slovo, ktoré nás v podstate
- vla-vracia do Veľkej noci, lebo hovorí o tom,
- že
- to, čo sa tam deje, sa vlastne odohráva po období alebo v
- okamihu, keď Pán Ježiš
- umyl učeníkom nohy. Nám, my vieme, že to umývanie nôh
- sa vlastne odohralo v súvislosti s poslednou večerou.
- Ono to už je taká prvá zaujímavosť, keď si uvedomíme,
- že zvyčajne, keď hovoríme o poslednej večeri a keď
- čítame iné
- evanjeliá okrem Jánovho, tak zistíme, že stredobodom toho
- opisu poslednej večere je slávenie Eucharistie, teda svätá
- omša.
- A tu v tomto prípade vidíme, že, že to nie je celkom tak, lebo
- evanjelista Ján,
- keby sme si prečítali to evanjelium celé, hlavne tú druhú časť, tak zistíme,
- že on kladie veľký dôraz na obrad umývania nôh.
- Na tento úkon, ktorý Pán Ježiš urobil.
- A ako sme dnes počuli potom, keď umyje nohy, tak
- vlastne on sám hovorí učeníkom: „Sluha nie je
- väčší ako jeho Pán a ani posol nie je väčší ako ten, ktorý ho
- poslal."
- Ako vôbec tomu rozumieť?
- Zdá sa, že na to, aby sme porozumeli tomu dnešnému
- evanjeliu, je
- dobré vrátiť sa k tej prvej vete. To znamená k tomu, keď Ježiš
- hovorí alebo teda evanjelista píše o tom, že Pán Ježiš najskôr
- umyl svojim učeníkom nohy.
- A to umývanie nôh sa dá vlastne chápať takým dvojakým
- spôsobom. Lebo na prvom mieste v tom vidíme,
- dá sa povedať také, také zhrnutie
- celého Ježišovho života.
- Obrad umývania nôh, umývanie nôh, to je veľké gesto.
- V staroveku nohy vlastne umývali iba otroci.
- To bežní ľudia nerobili. A tu zrazu vidíme alebo
- vieme, že Pán Ježiš tie nohy tým učeníkom umyl.
- To znamená, že on
- takpovediac urobil gesto, urobil niečo, čo za
- bežných okolností bežní ľudia nerobili.
- Robili to naozaj iba otroci.
- Ale toto gesto Pána Ježiša a potom tie slová, ktoré na to
- nadväzujú, akoby nám chceli
- povedať, pripomenúť, kým vlastne je on sám, že on je ten,
- ktorý sa obetuje naozaj do krajnosti.
- Veď aj Sväté písmo na jednom mieste hovorí, že Ježiš, Boží
- Syn neprišiel preto ale, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil, aby
- položil svoj život. A teda v tomto geste umývania
- nôh vlastne vidieť, kým on je, že on prichádza na
- svet preto, aby sa za nás obetoval.
- A to, že robí to gesto, ktoré robili vlastne iba otroci,
- tak vlastne dáva tým najavo, že to, že tá, že tá ochota
- obetovať sa, to, čo Boh chce urobiť pre nás, že naozaj
- ide až do samého konca, až do krajnosti.
- My vieme, že v tom čase, keď tie nohy umyl,
- tak vlastne učeníci tomu
- úplne nerozumeli.
- Až potom, keď tá jeho obeta sa naplnila na kríži,
- tak pochopili, že čo sa vlastne stalo.
- Teda to je tá prvá možnosť alebo prvá, prvá,
- prvý spôsob, ako vysvetliť
- to umývanie nôh. A potom je tu tá druhá
- interpretácia, ktorá na tú prvú, ale v podstate nadväzuje a hovorí
- o tom, že vlastne Pán Ježiš nás týmto gestom
- chce takpovediac podnietiť, povzbudiť ku vzájomnej
- láske.
- Veď aj počas, é, liturgie Veľkej noci
- sa-
- Aj, aj v kostole číta, hovorí sa o tom, že tak, ako
- Ježiš vlastne umyl nohy svojim učeníkom, aj my
- si máme navzájom nohy umývať.
- Inými slovami, tým sa chce povedať, že máme rovnakým
- spôsobom sa obetovať za druhých,
- ako on sa obetoval, ako on sa obetoval za nás.
- A teraz, keď skúsime dať do súvisu
- na jednej strane to, čo hovoria iné evanjeliá,
- Marek, Matúš a Lukáš, kde hovoria o slávení svätej omše
- ako o, ako o tom hlavnom momente pri poslednej
- večeri, o
- slávení Eucharistie. A keď to zosúladime s tým, čo
- hovorí evanjelista Ján, ktorý viac zdôrazňuje to
- umývanie nôh, tak zistíme, že tie evanjeliá do
- seba zapadajú a že nám chcú odovzdať jedno dôležité
- posolstvo. A to posolstvo hovorí o tom,
- že
- tú bratskú lásku alebo tú vzájomnú lásku medzi ľuďmi
- nemožno oddeliť od slávenia Eucharistie.
- Čiže inými slovami to, že nejakým spôsobom
- oslavujeme Boha,
- že prichádzame do kostola, že slávime svätú omšu,
- že prežívame liturgiu,
- nemôžeme oddeliť od toho, aby toto, čo slávime a
- to, čo veríme,
- nemalo potom prirodzený dôsledok aj v našom konkrétnom živote.
- Čiže z jednej strany oslava Boha, ale potom
- samozrejme aj láska k človeku.
- Lebo pri svätej omši si takpovediac pri tom
- premenení takpovediac môžeme vidieť aj to gesto umývania nôh.
- To znamená, že Boh sa naozaj znížil.
- Ježiš umýva nohy svojim učeníkom a tá obeta, ktorá je tam
- naznačená, sa potom na tom kríži vlastne udeje v
- plnosti.
- A teda my, keď slávime svätú omšu, tak si vlastne môžeme
- hlbšie uvedomiť
- to veľké dielo, ktoré Pán Ježiš za nás vykonal,
- keď sa za nás do
- krajnosti obetoval a ako to naznačil pri umývaní nôh.
- A zároveň vidíme, že on toto gesto
- umývania nôh alebo tú obetu robí za tých, ktorí
- toho nie sú hodní. Lebo učeníci naozaj neboli hodní toho,
- aby on sa za nich obetoval. A on vlastne, Boh na seba zobral
- tú, tú pozíciu v úvodzovkách otroka, aby sa
- natoľko znížil
- a týmto ľuďom poslúžil. A teda my, keď slávime svätú omšu,
- tak si vlastne musíme uvedomiť, že to, čo Boh urobil
- pre nás, je, je niečo veľmi, veľmi
- dôležité.
- Niečo veľmi silné, čo sa nás naozaj má v našom srdci hlboko
- osobne
- dotknúť. Lebo Boh sa naozaj veľmi hlboko k
- nám znižuje. Napriek tomu, že sme slabí, napriek tomu, že
- sme hriešni. A z toho, milovaní bratia a sestry,
- potom vyplýva aj taký dôsledok pre náš vlastný
- život. Lebo takpovediac sme povolaní,
- povzbudzovaní k tomu,
- aby sme rovnako ako Pán Ježiš, aby sme aj my
- takýmto spôsobom,
- é, slúžili, é, našim bratom a sestrám.
- Aby sme v nich videli
- Boží obraz. Aby sme rovnako ako Pán Ježiš v tej
- pozícii otroka aj my sa v úvodzovkách stávali otrokmi tých
- druhých. To znamená, aby sme boli ochotní sa
- znížiť,
- milovať, poslúžiť.
- A toto už je vec, ktorú keď si spojíme so svätou omšou,
- tak zistíme,
- že ona sa nás po prvé hlboko dotýka a po druhé
- zistujeme, ak sme sebekritickí,
- že nám sa naozaj nie vždy darí tie dve veci spájať.
- Sme ľudia z mäsa a kostí a poznačení dedičným hriechom.
- Sme slabí a teda nie vždy sme
- pripravení a máme dostatok dobrej vôle, aby sme
- našim bratom a sestrám vedeli poslúžiť v takej
- miere, ako to urobil Pán Ježiš. Veď vieme
- sami z vlastnej skúsenosti, že aké je niekedy ťažké
- vidieť v tom druhom človeku Boží obraz.
- Hlavne vtedy, ak máme pocit, že nám ten druhý človek nejako ublížil
- alebo, alebo nejakým spôsobom sa nás dotkol,
- alebo bol voči nám
- nespravodlivý,
- alebo niečo urobil, čo, é, vyhodnocujeme ako zlé.
- Čiže tá skúsenosť nám ako keby protirečí tomuto
- posolstvu. Ale práve to posolstvo dnešného evanjelia
- nás
- povzbudzuje k tomu, aby sme tento rozdiel, ktorý vo svojom
- vlastnom živote niekedy pociťujeme, aby sme ho s Božou pomocou
- prekonávali. A evanjelium nám zároveň hovorí o tom,
- že je to
- možné.
- Lebo tak, ako Ježiš, ktorý vlastne umyl svojim
- učeníkom nohy
- a vzal na seba túto úlohu, spravil toto veľké gesto
- a potom sa za nás teda v plnosti obetoval, tak aj my sme
- povolaní k tomu, aby sme na jednej strane mali účasť na
- tejto
- jeho veľkej obete, ale na druhej strane, aby sme túto
- obetu, na ktorej máme účasť pri liturgii pri
- svätej omši,
- aby sme ju takpovediac rozmieňali na drob-na drobné v našom, v
- našom konkrétnom živote. Milovaní bratia a sestry,
- teda to dnešné evanjelium, keď ho počúvame, nech nás na prvom
- mieste k tomu, aby sme si uvedomili, aké veľké gesto
- Pán Ježiš urobil a čo nám vlastne tým chcel povedať.
- Umyl učeníkom nohy a zároveň vlastne nás
- vyzval k tomu, aby my sme tiež voči druhým
- zaujali takúto pozíciu služby, videli v nich,
- videli v nich samého, samého Pána, a tak sa im snažili
- poslúžiť. A potom na druhom mieste, zoberme si aj možno
- to druhé také ponaučenie alebo také, taký odkaz toho dnešného
- evanjelia. Tak, ako Ježiš slúžil, tak nech aj
- toto Božie slovo nám pomôže k tomu, aby my sme sa rovnako usilovali
- tak isto, ako on poslúžiť našim bratom a sestrám.
- Amen.
