Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (17.03.2015)
Utorok po štvrtej pôstnej nedeli, káže dp. Juraj Drobný.
Utorok po štvrtej pôstnej nedeli, káže dp. Juraj Drobný.
Prepis videa
Čítanie z knihy proroka Ezechiela.
Anjel ma obrátil k bráne chrámu a hľa,
spod prahu chrámu vyvierala voda smerom na
- Čítanie z knihy proroka Ezechiela.
- Anjel ma obrátil k bráne chrámu a hľa,
- spod prahu chrámu vyvierala voda smerom na východ.
- Na východ bolo totiž obrátené chrámové priečelie
- a tiekla z pravej strany chrámu
- južne od oltára.
- Potom ma vyviedol severnou bránou von
- a obrátil ma smerom k vonkajšej bráne obrátenej
- na východ.
- A hľa, voda vytekala z pravej strany.
- Vtom vyšiel smerom na východ muž s meradlom v ruke.
- Odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu.
- Bola po členky.
- Zasa odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez
- vodu. Bola po kolená.
- Znova odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez
- vodu. Bola po pás.
- Odmeral ešte tisíc lakťov a bola to rieka,
- cez ktorú som nemohol prejsť, lebo voda sa tak zdvihla,
- že bolo po nej treba plávať. Bola to rieka,
- ktorú nemožno prebrodiť.
- A povedal mi:
- „Videl si, syn človeka?"
- Potom ma zaviedol na breh rieky a obrátil.
- Keď som sa obrátil, videl som na oboch brehoch
- rieky veľké množstvo stromov.
- A povedal mi: „Táto voda prúdi do východnej krajiny,
- preteká cez Arábiu,
- vleje sa do mora, do slaných vôd a vody sa
- uzdravia.
- A všade, kam sa rieka dostane, bude žiť
- všetko, čo sa hýbe. Bude veľmi mnoho rýb všade,
- kam sa dostane táto voda.
- Ozdravie a žiť bude všetko, k čomu sa rieka
- dostane.
- Pri rieke na oboch jej brehoch budú rásť rozličné
- ovocné stromy.
- Listie z nich neopadne a nikdy nebudú bez ovocia.
- Každý mesiac prinesú čerstvé plody, lebo jej
- voda vyteká zo svätyne.
- Ich ovocie bude pokrmom a ich lístie liekom."
- Počuli sme Božie slovo.
- [spoločne]
- Bohu vďaka.
- S nami je Pán zástupov. Naším útočišťom je Pán, náš
- Boh.
- [spoločne] S nami je Pán zástupov.
- Naším útočišťom je Pán, náš Boh.
- Boh je naše útočište a sila, aj najistejšia pomoc v súžení.
- Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem a vrchy na dno
- morské
- padali.
- [spoločne] S nami je Pán zástupov.
- Naším útočišťom je Pán, náš Boh.
- Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, posvätný stánok
- Najvyššieho. Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede.
- Už od úsvitu mu Boh pomáha.
- [spoločne] S nami je Pán zástupov.
- Naším útočišťom je Pán, náš Boh.
- S nami je Pán zástupov. Naším útočišťom je Boh Jakubov.
- Poďte a pozrite na diela, Pánove, aké úžasné veci
- vykonal na zemi.
- [spoločne] S nami je Pán zástupov.
- Naším útočišťom je Pán, náš Boh.
- Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
- [spoločne] Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
- Bože, stvor vo mne srdce čisté. Navráť mi radosť z tvojej
- spásy.
- [spoločne] Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema.
- V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník hebrejsky zvaný
- Becata a pri ňom päť stĺporadí. V nich ležalo
- množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých.
- Bol tam aj istý človek, ktorý už tridsaťosem, chorý už tridsaťosem
- rokov. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel,
- že je už
- dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?" Chorý mu
- odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď
- sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma
- predíde."
- Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď." A
- ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil.
- No v ten deň bola sobota, preto Židia hovorili uzdravenému:
- „Je sobota,
- nesmieš nosiť lôžko."
- Ale on im odvetil: „Ten, čo me, čo ma uzdravil, mi povedal: Vezmi
- si lôžko a choď." Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo
- ti povedal Vezmi a choď?" Ale uzdravený nevedel, kto je to,
- lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom
- mieste. Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal
- mu: „Hľa, ozdravel si. Už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo
- horšie."
- A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil.
- A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v
- sobotu.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Drahí moji, keď
- čítate alebo počúvate tento príbeh, nenapadne vám niekedy, že-
- Nebolo by to oveľa účinnejšie v tom Ježišovom
- poslaní, keby jak tam prišiel k tomu rybníku a vidí
- tam všetkých tých chorých, keby
- teraz všetkých uzdravil?
- Nebolo by to fantastické?
- Prečo si vyberá len jedného a ešte aj tak to spraví, že v podstate o tom
- skoro nikto nevie, že ho uzdravil.
- A keby nebola sobota, tak by si aj nikto nevšimol, že niekoho
- uzdravil. Lebo však keď nosí sobot-- mimo sobotu posteľ, tak však to
- je v poriadku, veď si prenášam lôžko niekde ale niekam.
- V sobotu sa nesmelo konať akákoľvek činnosť.
- Ono to bolo potom presne vymedzené, že ktorá sa mohla a ktorá nemohla a prečo
- áno,
- prečo nie. Takže keby toto nebolo, tak si to nikto ani nevšimne.
- Ježiš veľmi dobre vie, čo robí.
- A
- na to by sme nemali zabúdať.
- V situáciách, keď máme pocit, že
- nám Pán Boh celkom nerozumie, alebo že to nejaká jeho
- požiadavka z evanjelia, že to on nežil dneska, on
- žil vtedy a to vtedy ľudia inak videli, ale dneska taká doba
- nie je. Dneska je iný svet, dneska sa to inak robí.
- Nemýľme sa.
- Ježiš rozumel
- a veľmi presne vedel, čo robí a prečo to
- robí. A týka sa to aj nás dnes. A skúsme
- nezabúdať na to, že ak sa nám zdá niektoré z
- Ježišových
- požiadaviek, niektorá z Ježišových požiadaviek,
- že je nemoderná alebo že sa nás
- netýka, alebo ja neviem čo.
- Týka sa, akurát že tomu teraz nerozumieme.
- Taký malý príbeh, čo som v tejto súvislosti čítal,
- myslím včera som, ale už som ho čítal aj dávnejšie.
- Klasická električka. Poznáte to Bratislavčania,
- Košičania takisto.
- Neviem ešte, kde sú električky. Štvorika v električke,
- aj to už dneska býva, v
- niektorých električkách to tak je.
- Sedel pán, distingvovaný pán,
- krásne oblečený v obleku. Oproti nemu si sadla mamička s
- dieťatkom.
- Dieťatko trošku väčšie už ale tak sedelo na kolenách mamičke, lebo
- veď nebolo kde. Električka plná.
- Bratislavčania poznáte. No a dieťatko neposedné a
- hýbalo, kopalo nožičkami a kopávalo toho pána,
- ktorý
- tam sedel. Takže keď ho koplo prvýkrát, tak ten pán tak
- akože hmm, nič sa nedeje. Oprášil si
- nohavicu. Keď ho kopol druhýkrát, tak nič sa
- nedeje. Oprášil si nohavicu, ale keď sa to opakovalo už
- pričasto, tak ten pán hovorí mamičke: „Mamička, prosím
- vás, mohli by ste tomu synčekovi niečo povedať?
- Viete ako,
- aj mám čistý oblek, aj idem na dôležité stretnutie.
- Z čistiarne som ho vzal. Budem okopaný.
- Ako tam budem vyzerať?“ A mamička hovorí tomu
- distingvovanému pánovi: „Pane,
- ja nechávam svojmu dieťaťu slobodu.
- Rešpektujte to.“ Ten pán zostal zarazený,
- postavil sa radšej, nebude sa ďalej okopávať.
- Blížila sa zástavka.
- Odrazu mladý muž, ktorý tam stál neďaleko, vytiahol
- slúchatká z uší,
- prišiel k tej mamičke, vytiahol si žuvačku z úst a
- prilepil jej ju na čelo.
- A mladá mamička: „Čo si to dovoľujete?“ A mladý pán hovorí:
- „No viete,
- aj mne nechávali moji rodičia slobodu, keď som bol
- malý.“ Viete, o čom to je?
- My
- kresťania
- pobirmovaní, ja už som dvadsaťpäť rokov kňaz,
- každý niečo.
- My si myslíme, že my už rozumieme, že my už vieme a že
- jednoducho Pán Ježiš, my ti ako, my to vieme niekedy lepšie ako
- ty, pane Ježišu. Nevieme.
- My sme
- väčšinu nášho života, ak nie celý život, v pozícii
- toho nezbedného dieťaťa,
- ktoré ide treba sem tam napomenúť,
- upozorniť, ako sa má správať. A Kristus to robí s
- obrovskou láskou a s obrovskou trpezlivosťou.
- Nechajme sa ním poučať a zvlášť v tejto
- dobe. Počuli sme, čo povedal na záver tomu
- pánovi s posteľou, ktorý chodil v sobotu a vláčil lôžko,
- teda tomu chorému, ktorý už nebol chorý.
- „Viac nehreš.“ A dnes sa človek
- pýta: „Ale čo je to hriešiť?“ Veď
- a toto, toto, to sa mi stalo, že veď nikoho som nezabil.
- Rodinu vediem dobre.
- Však načo by som chodil na spoveď?
- Drahí moji,
- sami už cítite, že takéto vnímanie,
- hm, o niečom svedčí. Ak človek takto vníma svoj vzťah k Bohu,
- tak to o niečom svedčí, že naozaj je od toho Boha dosť ďaleko,
- že ak
- takto vnímam svoj vzťah k Bohu, tak by to malo byť pre mňa
- varovaním. Je to taký vztýčený prst.
- Pozor, s tvojim vzťahom k Bohu skutočne niečo nie
- je v poriadku.
- Rob s tým niečo,
- lebo ak som blízko Bohu, tak neriešim, že nikoho som
- nezabil, pretože vidím kopec iných vecí,
- ktoré sú v rozpore s tým,
- čo Kristus vo svojej dobrej zvesti priniesol nám
- všetkým.
- A taká jedna malá prosba k nám všetkým
- na záver.
- A zase poviem príbeh. Vyčítajú mi niektorí
- moji
- kamaráti,
- ktorí nie sú veriaci, že
- nedoprajem človeku lásku.
- Veď človek bez lásky nemôže existovať. To všetci vieme.
- My to vieme, veď sme boli Bohom, ktorý je láska stvorený pre vzťah,
- ktorý je postavený na láske, ktorého princípom je láska. To sa nedá.
- A ja jednoducho nedoprajem človeku lásku, lebo
- hovorím, že mladí pred manželstvom-
- Nemôžu spolu žiť. Lebo hovorím, že muž a muž, žena
- a žena nemôžu spolu žiť. Nedoprajem im lásku.
- Toto takto mi vyčítajú ľudia.
- A ja keď vysvetlím, že ale ľudia, ak ja milujem svoju vlasť,
- maminku,
- čo to tu aké porovnania dávaš? Veď to porovnávaš neporovnateľne!
- Tak to, tak to dostanem v zápätí.
- Drahí moji, slovo láska
- médiami prezentované,
- umením prezentované, filmovou tvorbou prezentované,
- slovo láska Kristom prezentované sú diametrálne
- odlišné veci.
- A my žiaľ tým, že toho mediálneho a umeleckého neviem
- akého je strašne veľa, tak nás to často prevalcuje aj nás
- veriacich,
- že prijmeme a ešte k tomu aj problémy so slovenčinou
- trošičku, že prijmeme, že láska je najvznešenejší cit.
- Trošku nepresný preklad, žiaľ, ale slovenčina je taká.
- Nemáme iné slová. Nie láska je, o čom hovorí Kristus.
- Ako máme milovať Boha?
- Iba citom? Nie. Z celej svojej mysle, z
- celej svojej sily,
- celým svojím bytím. To je láska. Takže drahí moji, nie z
- médií, nie z filmov
- sa učme, čo znamená milovať Boha, milovať blížneho,
- milovať manžela, milovať manželku, milovať svoje deti, ale od
- Krista.
- Od Krista sa učme, čo je pravý význam
- slov.
- A nielenže sa to učme, ale aj to prijímajme do svojho
- života, do svojho najvlastnejšieho, najhlbšieho srdca a podľa toho aj
- žime. Pochválený buď Ježiš Kristus.
- [hudba]
