Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
TÝŽDEŇ S...
TÝŽDEŇ S... GRÉCKOKATOLÍCKOU FARNOSŤOU SULÍN
05.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (18.03.2015)
Streda po štvrtej pôstnej nedeli, káže dp. Martin Šafárik.
Streda po štvrtej pôstnej nedeli, káže dp. Martin Šafárik.
Prepis videa
Pán
s vami. I s duchom tvojim.
Čítanie zo Svätého
- Pán
- s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
- evanjelia podľa Jána. Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal Židom: "Môj otec pracuje doteraz
- a ja pracujem."
- Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže
- porušoval sobotu,
- ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.
- Ježiš im vravel: "Veru, veru, hovorím vám, Syn nemôže nič
- robiť sám od seba, lebo to, čo vidí, robí Otca.
- Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn.
- Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí.
- A ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, a-aby ste sa
- čudovali.
- Lebo ako Otec vzkriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn
- oživuje, koho chce.
- A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd
- odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si
- ctia Otca.
- Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho
- poslal. Veru, veru, hovorím vám, kto počúva
- slovo a verí tomu, kto ma poslal, má večný život
- a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života.
- Veru, veru, hovorím vám, prichádza hodina, ba už je tu,
- keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť.
- Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj
- Synovi, aby mal život sám v sebe.
- A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka.
- Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch
- počujú jeho hlas a vyjdu.
- Tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a
- tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.
- Ja nemôžem nič robiť sám od seba.
- Súdim, ako počujem.
- A môj súd je spravodlivý,
- lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma
- poslal."
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe, Kriste.
- Drahí bratia a sestry.
- Aj keď pokračujeme, ale ešte stále máme pôstne obdobie.
- Aj v tomto období
- sa človek snaží hľadať, to je ten
- proces, a nájsť, to je ten cieľ,
- šťastie.
- A tak kľudne, keby sme
- človeku, ale teda aj kresťanovi dali titul
- hľadač šťastia, tak myslím, že každý budeme
- súhlasiť.
- Niekedy
- v tomto hľadaní šťastia
- by sme každého jedného z nás mohli pripodobniť
- buď, eh, to občanovi alebo
- emigrantovi.
- Vieme, že občan je človek nejakého štátu,
- ktorý,
- ktorý mu zabezpečuje nejakú
- starostlivosť, nejakú ochranu, má zázemie,
- rozpráva v ňom svojou materinskou rečou,
- má svoj domov a cíti sa aj byť doma.
- Emigrant je človek, ktorý opúšťa svoju krajinu,
- zanecháva vo svojom verbálnom prejave svoju materinskú
- reč
- a v cudzej krajine si osvojuje druhú,
- pretože prišiel do iného prostredia.
- A aby mu rozumeli, musí sa naučiť ďalšiu reč a
- skrze ňu sa vyjadrovať, skrze ňu sa realizovať
- a možno aj skrze ňu si nachádzať nový domov.
- Často vo svojich spomienkach sa vraciam k svojmu pobytu v
- Austrálii, kde som stretol mnoho našich emigrantov zo
- Slovenska. Niektorí opustili svoju krajinu,
- pretože si mysleli, že budú zarábať viacej.
- Niektorí museli opustiť za socializmu našu krajinu,
- pretože boli politicky nepohodlní.
- Hrozila im báseň, teda väzenie a možno niektorým
- až smrť pre ich názory, ktoré si dokázali,
- eh, a dovolili verejne prezentovať.
- A tak, eh, všetkých by sme mohli v podstate označiť
- ako ľudí, ktorí
- znovu opustili svoje šťast-- opustili svoje domovy,
- opustili svoju krajinu, stali sa
- emigrantami,
- pretože chceli nájsť svoje šťastie, svoje životné
- šťastie.
- Putovali
- za svojou víziou šťastného života.
- Celkom emigranta by som nestotožňoval s vyhnancom.
- Jeden z mojich
- najobľúbenejších slovenských výtvarníkov, Vincenc Hložník,
- práve v štyridsiatych rokoch tvoril,
- eh,
- rôzne témy, ale tou nosnou témou alebo jednou z tých
- najnosnejších, najdominantnejších tém jeho výtvarných
- prác
- bola práve téma vyhnancov.
- A nielen teda ja, ale aj široká odbornosť, konzistorici, výtvarníci,
- zberatelia považujú práve tieto obrazy, eh,
- medzi, eh,
- jeho najlepšie, pretože práve v nich je zachytený
- naozaj mimoriadne sugestívne ten
- exist-existencializmus každého jedného z nás-
- V tých tvárach ľudí, ktorí opúšťajú, ale
- nútene svoju rodnú zem.
- Alebo ak teda ešte nie na tejto širšej úrovni, v tej
- užšej minimálne svoj domov.
- A dokázali im to
- ťahmi štetca a farebnosťou naozaj vpísať do
- tvári.
- Vyhnanec, ktorý nechcel byť vyhnancom, je
- smutný človek. Človek, ktorý uteká možno
- kvôli záchrane svojho života.
- A tak ak by sme rozlíšili tých pozemských vyhnancov,
- alebo teda v tom ľudskom bežnom slova zmysle od tých
- duchovných,
- tak zase by sme sa mohli trošku posunúť v tom vnímaní
- toho termínu
- duchovný emigrant. Kedy sa stávame alebo kto sa
- vlastne stáva duchovným emigrantom?
- Toho duchovného emigranta by som tiež rozlíšil, či je stály
- alebo dočasný.
- Stály duchovný emigrant je človek ateista, teda
- ten, ktorý
- nepočul o Bohu vôbec, čo má menšiu zodpovednosť,
- alebo aj počul o Ježišovi Kristovi, ale ho neprijal.
- To je stály emigrant v duchovnom slova zmysle.
- Stály emigrant v duchovnom slova zmysle podľa našej náuky samozrejme, pretože
- svätý apoštol Pavol v liste Filipanom povedal, že naša
- vlasť nie je tu, ale na zemi. Naša vlasť je v nebi.
- Odtiaľ prichádza Spasiteľ Ježiš Kristus.
- A potom aj každý jeden z nás, teda Božie dieťa, je takým
- dočasným emigrantom, a to vtedy, keď
- uteká od svojho nebeského Otca.
- Každý teológ, každý kňaz má nejakú obľúbenú tému,
- alebo teda viacero
- obľúbených tém, na základe ktorých
- vysvetľuje, á,
- celú tú šírku záberu duchovného života.
- A teda jednou z toho mojich obľúbených schém, na ktorej sa
- snažím ilustrovať tie najzákladnejšie
- zásady nášho kresťanského života je, že naozaj
- začalo to tým utekaním v tej rajskej záhrade, kedy Adam s
- Evou utekali pred svojím Stvoriteľom
- po spáchání prvého hriechu, kedy sa hanbili za to, že sú
- nahí. Tam
- môžeme hovoriť o počiatku tejto duchovnej emigrácie,
- o tom, až by som povedal vyhnanstve, lebo oni nakoniec potom boli Bohom
- vyhnaní z raja, pretože ho neboli hodní, nezaslúžili si ho.
- Respektíve sami sa ho zriekli.
- Dočasným emigrantom sa stáva aj každé Boží dieťa, ktoré
- pácha hriech.
- Na ten čas,
- na ktorý je v tom hriechu alebo na ten čas,
- v ktorom
- sa akoby nechce držať Božej, Božej
- pravice a byť práve v tom aktuálnom
- stave milosti posväcujúcej, či už pre svoju slabosť,
- alebo možno aj pre nejakú krátkodobú tvrdošíjnosť srdca.
- Je veľmi dôležité
- hovoriť v pôste aj o tichu práve preto, aby sme
- si uvedomili v tichu to, že častokrát aj my sme
- takýmito emigrantami.
- Vieme, že čas,
- á, môže byť posvetný a čas môže byť všedný.
- V tom všednom tie veci idú akosi veľmi rýchlo,
- sú bežné a tie nás častokrát pohlcujú a odvádzajú
- v tomto všednom čase práve od tej večnosti.
- Ale sviatočný čas je práve časom, ktorý nás z tej
- svätosti vracia späť.
- Len si to uvedomme v úvode svätej omše, keď máme vyšetrovanie
- svedomia. Kňaz a celý veriaci Boží ľud sa stíši,
- ponorí sa do ticha,
- aby sa vrátil k počiatku svojich
- skutkov. To znamená, pri vyšetrovaní svedomia nastáva
- ticho,
- aby mohol prehovoriť hlas nášho, nášho svedomia.
- Už Čuangc,
- známy čínsky filozof, ktorý žil štyristo rokov
- pred Ježišom Kristom, vyslovil tú nádhernú myšlienku,
- že nehovoriť
- a nemlčať.
- My si niekedy myslíme, že
- treba stále hovoriť.
- Ale
- absolútne ticho neexistuje.
- Keď sa ponoríme aj do ticha, teda do absencie
- zvukov,
- tak zistíme, že sa stretneme so sebou samými,
- tým pádom so samotným Bohom, pretože prehovorí naše srdce, prehovorí
- naše vnútro, prehovorí naše svedomie, a to je práve stvorené
- na obraz Boha.
- Už kamaldulskí mnísi majú vo svojich stanovách, alebo teda mali
- vo svojich stanovách tú nádhernú múdrosť,
- že my sami sa častokrát vyvrhujeme zo svojho
- srdca, podobne ako more vyvrhuje mŕtvolu.
- Najskôr som nepochopil tomuto prirovnaniu a potom som sa nad tým zamyslel.
- A naozaj,
- ak je niečo živé v mori,
- tak to more nevyvrhuje, ale naopak to živé, napríklad
- ryba, využíva krásu a hĺbku tejto,
- tejto vody, tejto nádhery, á,
- vodného života, vodného sveta.
- Ale akonáhle
- zomrie,
- tak vlastne stráca opodstatnenosť
- toho, aby bolo prítomný práve v tomto, v tejto čistej
- vode a more ho vyvrhuje, aby sa zachovalo čisté
- na breh, kde potom úplne zhnije a stratí sa.
- Akonáhle opustíme aj my svoje ticho srdca,
- začíname umierať.
- Pretože zvuk a hluk tohto sveta
- nás úplne strávi.
- Teda naozaj nehovoriť neznamená mlčať,
- ale naopak nehovoriť znamená
- počúvať. To znamená počúvať niečo oveľa
- dôležitejšie.
- Spravte si niekedy takú skúšku správnosti tejto
- myšlienky tohto čínskeho filozofa
- a choďte niekedy uprostred dňa
- a si sadnúť na námestie
- alebo do nejakého väčšieho podniku, alebo možno do nejakej
- reštaurácie, kde sa práve podáva denné menu.
- Choďte sami
- v úplnej tichosti do toho hluku
- a počúvajte rozhovory ostatných.
- Všimnite si,
- že keď sedia a diskutujú pri stole možno piati, šiesti,
- tak ten najtichší,
- najmenej ubravený, keď niečo povie, väčšinou je to obsahovo
- najhodnotnejšie.
- A naopak ten, ktorý stále rozpráva, keď to počúvate, niekedy sa až musíte
- otočiť.
- Čo sú to za myšlienky? Čo sú to za bludy?
- Čo sú to za plytké myšlienky?
- Tak isto aj moderátorov, keď počúvate v televízii alebo rozhlase.
- Dovolím si povedať, že súčasne sa razí takýto moderátorský
- trend,
- že treba veľa rozprávať, zahraňať, zahraňať. A prečo?
- To má svoju, svoje pozadie. Aby človek sa nestihol
- zamyslieť nad tým, že čo to vlastne ten moderátor rozpráva a
- ja strácam
- čas. Myslím si, že počúvam, ale ja vlastne vôbec nepočúvam,
- pretože ani nestíham nasávať a rozlišovať dobro
- a tak, dobro od zlého a zmysluplné od
- nezmysluplného.
- Tak sýtim svoje vnútro všetkým, čo do mňa ide vedome alebo
- podvedome.
- Toto je veľké nebezpečie súčasnej doby.
- Preto pre zlého ducha, ktorý práve alebo teda aj
- cez toto pôsobí na nás, aby nás vyvrhol ako
- mŕtvoly z toho Božieho mora milosti,
- chce nás voviesť do hluku.
- Všimnite si, že nespokojní, nešťastní ľudia
- vyhľadávajú hlučnú spoločnosť.
- Boháči
- a-alebo teda boháči, ktorí, ktorí prepadli mamone
- a možno až do takej zvrhlosti, v ktorej sa opájajú
- krásami tohto sveta a požitkami tohto sveta, sú
- neustále v hluku,
- pretože v tichu by zošaleli. Buď by museli zmeniť svoj
- život,
- alebo
- by znovu museli
- ten hlas svojho svedomia prehlušiť nejakým hlukom.
- A tak naozaj doprajme si v každom jednom dni
- ten posvetný moment ticha, v ktorom sa
- môžeme vrátiť na počiatok našich skutkov, našich
- rozmýšľaní,
- našich uvažovaní, aby sme tak mohli vyhodnotiť,
- á, správnosť a tú morálnu povahu nášho
- života.
- A tak zakončím slovami samotného Ježiša Krista, ktoré zazneli v dnešnom
- evanjeliu.
- „Kto počúva
- a verí tomu, má v sebe večný život."
- Amen.
- [hudba]
