SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
18.11.2016
13:05 min.
Titulky od AI
Zobrazené 1722x

Z PRAMEŇA (18.11.2016)

Piatok 33. týždňa v Cezročnom období, káže Mons. Jozef Haľko.

Prepis videa

cca 7 min čítania • 1350 slov

Čítanie z knihy Zjavenia svätého apoštola
Jána.
Ja, Ján videl z--


  • Čítanie z knihy Zjavenia svätého apoštola Jána.
  • Ja, Ján videl z--
  • ja, Ján, som videl z neba zostupovať anjela,
  • čo mal kľúč od
  • priepasti a v ruke veľkú reťaz.
  • Chytil draka, toho starého hada, ktorý je diabol a satan,
  • a sputnal ho na tisíc rokov.
  • Hodil ho do priepasti, zavrel ju a zapečatil nad
  • ním,
  • aby už nezvádzal národy, kým sa nedovŕši tisíc rokov.
  • Potom musí byť na krátky čas uvoľnený.
  • Ďalej som videl tróny.
  • Sadli si na ne tí, čo dostali moc súdiť.
  • Videl som aj duše tých, čo boli sťatí pre Ježišovo svedectvo
  • a pre Božie slovo,
  • aj tých, čo sa nekláňali šelme ani jej obrazu a
  • neprijali jej znak na čelo a na ruky.
  • Tí ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov.
  • Potom som videl veľký biely trón a toho, čo na ňom sedel.
  • Pred jeho pohľadom utiekla zem i nebo a už pre ne nebolo
  • miesta.
  • Videl som mŕtvych veľkých i malých.
  • Stáli pred trónom a otvorili sa knihy.
  • Otvorila sa aj iná kniha. Kniha života.
  • A mŕtvi boli súdení z toho, čo bolo zapísané v knihách podľa ich
  • skutkov.
  • More vydalo mŕtvych, čo boli v ňom.
  • Aj smrť, aj podsvetie vydali mŕtvych, čo boli v nich,
  • a každý bol súdený podľa svojich skutkov.
  • Potom boli smrť a podsvetie zvrhnuté do ohnivého jazera.
  • Toto je druhá smrť. Ohnivé jazero.
  • Ako ho nenašli zapísané v knihe života, bol zvrhnutý do
  • ohnivého jazera.
  • Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a
  • prvá zem sa pominuli a ani mora už niet.
  • A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto,
  • nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta
  • ozdobená pre svojho ženícha.
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Z Bohu vďaka.
  • Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi.
  • Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi.
  • Túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.
  • Moje srdce i moje telo vznášajú sa k Bohu
  • živému.
  • Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi.
  • Veď aj vrabec si nájde príbytok a lastovička hniezdo,
  • keď vkladá svoje mláďatá. Tvoje oltáre,
  • Pane zástupov, môj kráľ a môj Boh.
  • Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi.
  • Blážení tí, čo bývajú v tvojom dome a bez
  • prestania ťa velebia. Blážený človek,
  • ktorému ty pomáhaš. Stúpajú a síl im
  • stále pribúda.
  • Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi.
  • Aleluja, aleluja.
  • Aleluja, aleluja.
  • Spriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa
  • blíži vaše vykúpenie. Aleluja,
  • aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš povedal svojim učeníkom podobenstvo:
  • „Pozrite na figovník a na ostatné stromy.
  • Keď vidíte, že pučia, sami viete, že je už blízko
  • leto.
  • Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je
  • blízko Božie kráľovstvo.
  • Veru, hovorím vám, nepomíňa sa toto pokolenie, kým sa toto
  • všetko nestane.
  • Nebo a zem pominú, ale moje slová sa
  • nepominú."
  • Počuli sme slovo Pánove.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Drahí bratia a sestry,
  • celá Cirkev si v týchto dňoch pripomína a
  • konkrétne aj tento deň vysviacku
  • Svätopeterskej baziliky v Ríme,
  • pri ktorom
  • slávení si uvedomujeme, aké vzácne je
  • mať chrám, mať kostol,
  • mať miesto, na ktorom to Božie slovo, ktoré sa
  • nepomíňa a ktoré vstupuje ako
  • zásadná Božia výzva do našich dní.
  • Aké vzácne je, že môžeme vstúpiť do chrámu a
  • modliť sa.
  • V tejto súvislosti by som
  • rád hovoril o jednom prekvapujúcom
  • artefakte, ktorý sa nachádza
  • vo vatikánskych záhradách
  • a je to takýto kus betónového
  • múru, ktorý-
  • Daroval Jánovi Pavlovi II. v roku
  • 1994 istý
  • taliansky podnikateľ.
  • Ako vznikol nápad darovať
  • betónový plát vysoký tri metre
  • pápežovi Jánovi Pavlovi II.?
  • Akú to má ideovú súvislosť?
  • Prvé, čo treba povedať je, že tento múr súvisí s tým, čo sme
  • si istým spôsobom pripomínali aj 17.
  • novembra,
  • lebo je to časť Berlínskeho múru.
  • A keďže Ján Pavol II. sa významným spôsobom
  • podieľal na tom, že padla železná opona a v tom
  • symbolickom zmysle slova padol aj Berlínsky múr,
  • zdalo sa tomuto podnikateľovi príznačné a príhodné
  • darovať kus tohto múru, ktorý kúpil v Monaku, vydražil ho
  • vlastne na burze práve pápežovi, ktorý sa
  • významným spôsobom podieľal na
  • slobode ľudí.
  • Ale konkrétne tento múr, keby sme sa naňho zadívali ešte
  • podrobnejšie, videli by sme na ňom kontúry
  • zvyšku kostola.
  • Lebo tento kus múru stál v strednom Berlíne na Waldemar
  • Strasse a preťal farnosť svätého
  • Michala. Čiže bola farnosť, kostol svätého Michala.
  • Ale jedného pekného dňa alebo jednej škaredej noci presnejšie
  • vznikol múr, ktorý farníkov oddelil od ich kostola.
  • Nemohli už na druhý deň ísť sa pomodliť tam,
  • kde sa hlása to večné Božie slovo.
  • Čiže tento múr nielenže rozdeľoval mesto,
  • rozdeľoval príbuzných, ale rozdeľoval a oddeľoval a
  • zneprístupňoval chrám veriacim.
  • Ale prečo na tom múre je namaľovaný kostol?
  • Pretože aby eliminovali
  • ten pocit tej bariéry, tak dostali taký nápad, že
  • to, čo nevideli za múrom, to na ten múr
  • namaľovali. Čiže kto sa z diaľky na ten múr
  • pozeral, tak mohol mať dojem, že splýva s
  • realitou. Ale kto by bol vykročil, bol by
  • narazil.
  • A tak tento múr, jeho kus stojí
  • vo vatikánskych záhradách ako artefakt spravovaný
  • vatikánskymi múzeami na znak toho, že už nie
  • je bariérou, už je len veľmi svojskou
  • ozdobou na znak toho, že v Berlíne
  • farníci katolíckej farnosti svätého Michala môžu voľne
  • ísť do chrámu a môžu sa tam modliť.
  • Ale my veľmi dobre vieme,
  • že
  • odstraňovať betónové múry je aj technická, aj
  • politická, aj duchovná záležitosť, ktorú si vieme predstaviť a
  • ktorú vieme uchopiť.
  • Ale oveľa hrubší duchovný betónový múr môže byť
  • v nás, keď sa
  • nedokážeme modliť, keď si nedokážeme,
  • a žiaľ, možno niekedy nechceme uvedomiť, že keď sa modlíme v
  • chráme,
  • keď sa modlíme tam,
  • kde je dom
  • Ježišovho Otca, nášho nebeského Otca, kde on hovorí:
  • „Nerobte z domu môjho Otca lotrovskú peleš,
  • lebo je to dom modlitby.“ Niekedy ten betónový múr je
  • v nás
  • a bojíme sa ho prekročiť. A niekedy si naozaj len tak maľujeme také
  • ilúzie, aby sa nám zdalo, že ideme do chrámu.
  • Ale je to len maľba, nie je to skutočnosť.
  • A tento múr rozdelenia medzi nami
  • a živým a prítomným a účinne pôsobiacim Bohom
  • môže prekročiť človek len pomocou Svätého
  • Ducha. Môže prekročiť človek len s Božou pomocou,
  • a pritom je nesmierne dôležité, aby to človek chcel, aby človek po tom
  • túžil.
  • A v duchovnom živote,
  • aj vtedy, keď po tom túžime, aj vtedy, keď sa snažíme vstupovať do Božej
  • prítomnosti, paradoxne,
  • čím bližšie sa snažíme kráčať k Bohu, tým viac si
  • uvedomujeme vzdialenosť aj blízkosť.
  • Blízkosť, akú k nám chce mať nekonečne milosrdný Boh
  • a vzdialenosť, akú my si niekedy vytvárame.
  • Aká dlhá je cesta, aby sme kráčali do Božej
  • blízkosti. Boh je aj blízko, aj ďaleko.
  • To je paradox nášho duchovného života.
  • Ale ak budeme stavať na tej blízkosti, ak medzi nami a Bohom nebude nijaký
  • betónový duchovný múr, tak sme na dobrej ceste.
  • Na každej svätej omši takýto múr vlastne padá, keď dvíhame hostiu
  • so slovami „Telo Kristovo“
  • a veriaci povedia „Amen“. Vtedy padá ten múr
  • a dochádza k stretnutiu. Je dôležité, aby to stretnutie,
  • to mystické stretnutie človeka, pozemského
  • človeka žijúceho v pozemskej realite s chlebom, ktorý zostupuje z
  • neba, lebo je to sám Ježiš Kristus.
  • Je dôležité, aby po bohoslužbe slova a bohoslužbe obety
  • aj v tom
  • každodennom živote nebol ten múr, že si ľudia povedia,
  • ako je možné, že medzi týmto človekom, medzi jeho slovami a jeho
  • vyznávaním a jeho skutkami je múr.
  • Ten treba zbúrať, lebo z múru medzi skutkami
  • a slovami je zdrojom najväčšieho pohoršenia.
  • Tak prosme Pána, ktorý hovorí: „Nepomine toto pokolenie,
  • kým sa to všetko nestane
  • a nebo a zem pominú, ale moje slová sa
  • nepominú.“ Verme, že tie slová sa nepominú,
  • nepominuli, sú prítomné, sú živé, sú
  • premieňajúce, sú pretvárajúce a my máme tú milosť
  • byť s nimi práve teraz v živom kontakte a
  • na prahu eucharistického prijímania.
  • Aj vy, ktorí ste doma pripútaní na lôžko alebo z
  • akéhokoľvek
  • iného dôvodu pozeráte,
  • vnímate a prežívate túto svätú omšu,
  • tak v tom duchovnom svätom prijímaní povedzte Pánu Ježišovi:
  • „Pane, ja nechcem žiaden múr medzi tebou a sebou.
  • Ja nechcem žiadny betónový múr, žiadnu bariéru medzi tebou a
  • sebou. Chcem ťa stretávať. Chcem ťa stretávať každý
  • deň.“ Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
  • Na veky amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z PRAMEŇA (18.11.2016) - Archív

Reklamní partneri