SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
19.01.2017
14:39 min.
Titulky od AI
Zobrazené 1574x

Z PRAMEŇA (19.01.2017)

Štvrtok v 2. týždni obdobia cez rok, káže dp. Radoslav Šaškovič.

Štvrtok v 2. týždni obdobia cez rok, káže dp. Radoslav Šaškovič.

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1696 slov

Pán
s vami. I s dušou tou
tvojou.


  • Pán
  • s vami. I s dušou tou
  • tvojou. Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Marka.
  • Sláva tebe Kriste.
  • Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiekol k moru.
  • Šiel za ním veľký zástup z Galilei a Judey,
  • i z Jeruzalema a z Idumej.
  • Ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a
  • Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo
  • počuli, čo robí.
  • Tu povedal svojim učeníkom, že mu majú pristaviť loďku,
  • aby ho zástup netlačil,
  • lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú
  • chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli.
  • Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a
  • kričali: „Ty si Boží Syn.“ Ale on im
  • prísne pohrozil, aby sa ho, aby, aby ho
  • neprezrádzali.
  • Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe, Kriste.
  • Taký, é, krátky úryvok z evanjelia
  • a plný toľkých paradoxov.
  • Môžem povedať niekedy ako náš
  • život. Tiež zažívame množstvo rôznych
  • paradoxných situácií. Stáva sa nám množstvo takých
  • udalostí, ktoré
  • možno niekedy
  • inak vyzerajú z nášho pohľadu, inak z
  • pohľadu tých druhých.
  • Keď si len všimneme, čo všetko sa deje v tom
  • dnešnom krátkom evanjeliovom úryvku.
  • Ono na prvý pohľad sa toho tak veľa nedeje,
  • ale všimnime si tie paradoxy. Ježiš,
  • Boží Syn,
  • ten, ktorý prišiel na tento svet, sa
  • ide skryť pred ľuďmi, ktorí
  • idú za ním. Potom je tam zástup, ohromný
  • zástup ľudí z celého okolia a my
  • čítame, že sa
  • tlačia na neho,
  • ale nie preto, že by tým chceli vyjadriť nejaký
  • blízky vzťah alebo nejaké očakávania,
  • ktoré má človek zvyčajne od Boha, ale
  • preto, pretože v ich správaní vidno akúsi
  • poverčivosť. A potom nečistí duchovia,
  • o ktorých by sme čakali, že sa tam budú Ježišovi vysmievať, a
  • oni tam kričia: „Ty si Boží
  • Syn.“ Áno, keď sa na to pozrieme, možno
  • také, takým prvým pohľadom alebo také prvé
  • počutie,
  • zdá sa nám to plné paradoxov, ale v skutočnosti,
  • keď sa trošku zamyslíme nad tým, že čo sa tam deje a aká je
  • taká tá skutočná hĺbka toho textu,
  • tak ho môžeme vidieť v takom, v takom novom, plnšom
  • zmysle.
  • Tak najskôr, ako to je s tým Ježišovým únikom.
  • My by sme mohli mať na prvý pocit
  • taký, taký dojem z Ježiša, že je to človek, ktorý je
  • unavený zo svojej práce.
  • Aj nám sa niekedy stáva, že máme toho príliš veľa.
  • Potom sme unavení, snažíme sa uniknúť.
  • Ono
  • jednou z takou, takou diagnózou možno dnešnej doby je
  • diagnóza, ktorú nazývame workoholizmus, že človek si
  • toho toľko na seba naberie a všetko chce stihnúť, všetko chce zvládnuť čo
  • najlepšie,
  • ale pritom v tom strese a v tej nervozite možno aj urobí
  • zbytočne veľa chýb a celá takáto práca, celé takéto
  • úsilie vyjde nazmar.
  • Práve preto je veľmi dôležité, aby sme dokázali v našom
  • živote, v našom pracovnom tempe alebo
  • pri všetkom, čo robíme, dokázali oddychovať.
  • Oddych je veľmi dôležitá prevencia, či už voči
  • vyhoreniu, či už voči tej diagnóze workoholizmu,
  • alebo aj voči takému bežnému stresu, ktorý zažívame najmä
  • vtedy, keď konáme, pracujeme pod nejakým tlakom.
  • Čiže Ježiš nám tým, že
  • čítame, že utiahol sa k moru so svojimi učeníkmi,
  • odišiel k moru, chcel sa vzdialiť od toho zástupu,
  • to neznamená, že by pred
  • tými ľuďmi z nejakého dôvodu utekal, ale preto, že
  • možnože práve im chce dať príklad toho, aký
  • dôležitý je oddych v tom našom každodennom živote.
  • Potom si všimnime ten zástup. Evanjelista
  • zámerne nám tam vkladá množstvo takých
  • geografických údajov, aby zdôraznil, že to
  • povedomie o Ježišovi sa naozaj rozšírilo,
  • povedali by sme až, až za hranice toho územia,
  • ktoré, o ktorom hovoríme, že to je, že to je svätá zem, teda to
  • územie, ktoré obývali, obývajú členovia vyvoleného
  • národa. Čiže nielen Galilea, Judea, ale aj
  • Idumea, čo bolo kdesi južne od, južne
  • od Judska, od Jeruzalema, Zajordánsko, Týr,
  • Sidon. To už sú vyslovene tie pohanské, pohanské oblasti a
  • zo všetkých týchto častí, kútov zeme prichádzajú
  • ľudia za Ježišom, veľké množstvo ľudí a tlačia sa naňho.
  • Preto, lebo mnohých uzdravil a oni o tom
  • počuli a chcú sa nechať uzdraviť tiež.
  • Na jednej strane by sme mohli mať radosť a možno aj Ježiš by mohol mať radosť, že
  • toľko ľudí prichádza za ním, ale
  • to, že za ním prichádzajú, nie je, é,
  • primárne prejavom ich viery v Ježiša ako takého.
  • Prichádzajú čisto,
  • no, zo zištných dôvodov, hej? Prichádzajú tí, ktorí majú
  • nejaký problém, é,
  • ktorý súvisí s nejakou tou telesnou chorobou alebo teda
  • chorobou ako takou a,
  • é, chcú, aby ich Ježiš uzdravil.
  • S tým, že tak potom si budú ďalej žiť taký svoj
  • bežný normálny život
  • s tým rozdielom teda, že už budú zdraví.
  • Čiže ako keby nerátali s tým, že to stretnutie s Ježišom
  • môže mať na ich život aj iný dopad než len to
  • uzdravenie z telesnej choroby.
  • A navyše my čítame, že tísli sa k nemu, aby sa ho
  • dotkli.
  • É,
  • no my vieme, že Ježišov dotyk je čosi, čo prináša uzdravenie.
  • Ale
  • v tomto kontexte tohto textu
  • ono to všetko vyznieva tak z ich strany ako také veľmi
  • až poverčivé správanie, hej, že oni majú v sebe kdesi tak
  • zakódované na základe tých informácií, ktoré majú o Ježišovi,
  • že prídeme k nemu, dotkneme sa ho
  • a čáry máry fuk, zázrak je na svete.
  • É,
  • ako keby to išlo tak nejako automaticky.
  • No aj my si niekedy myslíme, že vo vzťahu k Bohu alebo teda vo vzťahu s
  • Bohom
  • by veľa vecí malo ísť tak nejak automaticky.
  • Hej, že mám nejaký problém, poviem tú svoju modlitbičku
  • a automaticky Boh je povinný mi pomôcť
  • ideálne takým spôsobom, ako si to ja predstavujem.
  • Nedaj Bože, aby mi Boh pomáhal nejako inak.
  • É, môžem povedať, že toto, é, poverčivé správanie týchto
  • zástupov, ktoré prichádzajú za Ježišom a tá ich
  • túžba,
  • é, dostať to, čo chcú
  • a tá ich pomýlená istota, že to dostanú tak, ako si to oni
  • predstavujú, je zase v úplnom rozpore so správaním tých
  • nečistých duchov v závere toho textu.
  • My o nich čítame, že,
  • a to sú veľmi dôležité slovesá,
  • že nečistí duchovia, keď ho zbadali,
  • padali pred ním a kričali.
  • Čiže sú tu nejakí predstavitelia toho zlého
  • duchovného sveta, ktorí
  • hľadia na Ježiša, padajú pred ním, čo je teda
  • naozaj veľký paradox, keď si uvedomíme, že teda zlí duchovia
  • padajú pred Ježišom na kolená a kričia: „Ty si Boží
  • syn.“ My by sme sa mohli domnievať, že teda
  • to akože o čom je? To je o tom, že teraz tí zlí duchovia
  • akože zažili nejakú vnútornú konverziu, rozhodli sa,
  • že teda odteraz už nebudú zlí duchovia, ale že budú
  • dobrí duchovia a padnú pred Ježišom na kolená a povedia: „Ty si
  • Boží syn a odteraz budeme kamaráti.“ No
  • určite nie. É, ono keď si tak
  • všimneme to vyjadrenie „Ty si Boží syn“,
  • ono z ich úst to vyznieva tak veľmi, veľmi chladne, veľmi
  • neosobne. Je to vyznanie toho, že,
  • é, oni vedia alebo teda majú isté
  • poznanie, kto je Ježiš. Nevedia to úplne,
  • ale isté poznanie majú
  • a to im naháňa hrôzu.
  • Čiže
  • to ich klaňanie sa a to ich kričanie „Ty si Boží syn“
  • nie je prejavom, é, nejakej tej posvätnnej bázne
  • alebo nejakej úcty,
  • ale strachu a povedali by sme,
  • povedali by sme, že až pohŕdania. Pretože ten ich výrok „Ty si Boží
  • syn“ je, é, keď si ho porovnáme s iným
  • výrokom, ktorý zaznel, é, o dve kapitoly skôr,
  • kde sme počuli, že vo chvíli, keď Ježiš
  • prijal krst od Jána Krstiteľa
  • v Jordáne, tak z neba zaznel hlas: „Ty si
  • môj milovaný Syn.“
  • Boh hovorí Ježišovi: „Ty si môj milovaný
  • Syn.“ Je to čosi veľmi osobné, veľmi
  • láskavé,
  • veľmi, povedali by sme až pozývajúce nás k
  • tomu, aby sme podobným spôsobom pozerali na
  • Ježiša
  • ako na niekoho, s kým máme osobný vzťah,
  • ako na niekoho, kto nás miluje a kým sme my
  • milovaní. Je to obrovský rozdiel oproti tomu
  • chladnému a neosobnému výkriku tých zlých duchov:
  • „Ty si Boží
  • syn.“ No a ono,
  • ako by to malo byť v tom našom živote?
  • Tak iste, že my by sme sa mali nachádzať
  • určite nie na pozícii tých zlých nečistých duchov.
  • To znamená, že nemali by sme mať k Ježišovi vzťah,
  • ktorý by bol
  • neosobný, ktorý by bol chladný. Koniec koncov je iné
  • uznávať, že, é, Ježiš je reálna
  • historická osoba,
  • pretože vieme, že veľa ľudí s tým má trošku problém.
  • Považujú Ježiša za bytosť rozprávkovú alebo vymyslenú.
  • Je iné, é,
  • uznávať áno, dobre, Ježiš je Boh, je
  • Boží syn, a teda budeme mať spolu taký vzťah,
  • že budeme sa
  • rešpektovať. Hej, ja rešpektujem teba, ty rešpektuj mňa, ja sa ti
  • občas, é,
  • zdôverím s niečím, občas sa k tebe pomodlím, é, ale ty
  • veľmi nezasahuj do môjho života odtiaľ potiaľ ja ťa vykolíkujem.
  • Uzemie, že teda odtiaľ potiaľ, ale viacej nie.
  • A je iné prijať Ježiša ako skutočného,
  • eh, milovaného
  • Boha,
  • ktorému dovolíme každý deň,
  • aby
  • riadil, usmerňoval náš život podľa svojej
  • vôle.
  • Čiže my sme pozvaní naozaj k veľmi hlbokému,
  • osobnému, intímnemu vzťahu s Bohom,
  • s Ježišom, jeho synom.
  • Ale takýto hlboký, intímny a osobný vzťah s
  • ním nemôžeme dosiahnuť vlastnými
  • silami, ale zase len s jeho pomocou, s pomocou Ducha
  • Svätého, ktorého máme neustále prosiť, aby v nás nanovo
  • a nanovo prebúdzal
  • dôveru
  • a lásku k nemu.
  • Aby sme naozaj k nemu nepristupovali iba vtedy, keď
  • čosi potrebujeme, iba keď máme nejaký problém.
  • Aby sme mu vo svojej pýche a nadutosti nediktovali riešenie toho
  • problému. Tak ako tie zástupy z celého širokého
  • ďalekého okolia. Hej, dotknem sa ho, budem
  • zdravý.
  • Ak nie, kašlem na neho, lebo nie je ten, za ktorého som ho
  • pokladal.
  • Čiže otvorenosť, eh, otvorenosť voči Božej vôli
  • pre náš život, naozaj hlboký, láskyplný vzťah, to je to, k čomu
  • nás pozýva, eh, to dnešné evanjelium.
  • A tak či už máme dnes pred sebou deň plný povinností
  • alebo deň plný oddychu, nezabúdajme, že aj jedno,
  • aj druhé dáva nášmu životu hlboký zmysel, hlboký
  • význam. Všetko, čo robíme, či oddychujeme, či pracujeme,
  • robme s ním, s jeho pomocou a s jeho požehnaním a
  • hlavne v
  • otvorenosti voči tomu, čo má on pre nás pripravené.
  • Začíname nový deň. Nevieme, čo nás čaká, ale vieme,
  • že
  • s jeho pomocou a v jeho prítomnosti všetko to, čo
  • dnes zažijeme, bude ním požehnané a pre našu
  • spásu určite dobre. Pochválen buď Ježiš Kristus.
  • Navždy amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z PRAMEŇA (19.01.2017) - Archív

Reklamní partneri