Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
FATIMSKÉ SOBOTY
FATIMSKÁ SOBOTA
záznam modlitby svätého ruženca a svätej omše z Baziliky Navštívenia Panny Márie
03.10.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštornej kaplnky bratov minoritov v Bratislave
02.07.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
VEČER Z NÁDVORIA
VEČER Z NÁDVORIA (22)
Slávka Tkáčová
30.09.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (19.08.2015)
Streda v 20. týždni obdobia cez rok, káže dp. Jozef Luscoň SDB.
Streda v 20. týždni obdobia cez rok, káže dp. Jozef Luscoň SDB.
Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?‘ Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.‘ Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!‘ Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!‘ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.‘ Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?‘ Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“ (Mt 20, 1-16)
Prepis videa
Aleluja,
aleluja, aleluja. Živé a účinné je Božie
slovo.
- Aleluja,
- aleluja, aleluja. Živé a účinné je Božie
- slovo. Rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.
- Aleluja, aleluja, aleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo
- Svätého evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe,
- Pane.
- Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo:
- "Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi,
- ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej
- vinice.
- Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal
- ich do svojej vinice.
- Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako
- stoja zahalčivo na námestí.
- I povedal im: „Choďte aj vy do mojej vinice
- a dám vám, čo bude spravodlivé."
- A oni šli.
- Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej
- hodiny popoludní a urobil podobne.
- Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných
- postávať, povedal im:
- „Čo tu nečinne stojíte celý deň?"
- Vraveli mu: „Nik nás nenajal."
- Povedal im: „Choďte aj vy do mojej
- vinice."
- Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi:
- „Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu,
- počnúc poslednými až po prvých."
- Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny
- popoludní a každý dostal denár.
- Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac,
- ale aj oni dostali po denári.
- Vzali ho a šomrali na hospodára:
- „Títo poslední pracovali jedinú hodinu a ty si ich postavil
- narovene nám, čo sme znášali bremeno dňa a
- horúčosť."
- Ale on jednému z nich odpovedal:
- „Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so
- mnou za denár?
- Vezmi, čo je tvoje a choď.
- Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko
- tebe.
- Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem?
- Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?
- Tak budú poslední prvými a prví poslednými."
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe,
- Kriste.
- Tak drahí bratia a sestry, také veľmi zaujímavé
- evanjelium, ktoré môžeme vysvetliť vo viacerých
- rovinách
- a takisto aj veľa takých
- vývodov do života ide z neho. Tak si to skúsme tak
- rozobrať.
- Podobenstvo je také, ktoré bolo blízko tamtým ľuďom, pretože
- vedeli, ako to prebieha v tej ich ekonomike,
- aj v tom,
- v tej ich práci tam vtedy v Palestíne.
- Boli ľudia, ktorí nemali trvalé zamestnanie.
- Volali sa nádenníci, pretože pracovali na jeden deň, na
- denník.
- A ten hospodár potreboval niekoho, ktorý by išiel
- pracovať preň. Tak išiel.
- Dojedal, dojednal sa s tými prvými
- na
- platbe jeden denár. To platba v tých časoch,
- to dojednanie alebo tí ľudia sa zdržiavali väčšinou na tržnici alebo v
- bránach týchto miest, tohto mesta.
- Tak tam vždy našiel takýchto ľudí.
- Tak išiel tam, dojednal sa a tí začali robiť.
- Potom išiel o deviatej, čo teda o tretej hodine sa píše,
- ale prepočítame ten ich čas na náš čas, tak vieme,
- že je to o deviatej. Znovu najal ľudí, potom
- išiel na obed, potom o tretej, ba dokonca aj o
- sedemnástej hodine, čiže pred šestou a o
- šiestej padla šichta.
- No a je zaujímavé, že ide to vyplatiť, hovorí správcovi,
- aby každému, počnúc,
- to je také pekné, tými, čo prišli o sedemnástej, dal
- každému po denári.
- Tí, čo pracovali od rána, boli diváci a iste to
- napätie v nich tak rástlo a hovorili si: „A tak, keď príde k nám,
- my sme robili dvanásť hodín, to bude asi dvanásť denárov." A
- zrazu nič. Tiež dostali jeden denár.
- A začali šomrať. Ba dokonca sa tam píše, že
- takým krivým, závistlivým, až takým nenávistným
- okom zazerali na hospodára aj na tých ostatných.
- A tu všetko to vysvetľuje ten hospodár a hovorí: „Či sme sa
- nezjednali na jednom denári?
- Či hádam preto zazeráš na mňa, že som dobrý?
- A či nemôžem robiť so svojím majetkom, čo chcem?"
- Tak. Tu by sme mohli skončiť. Len je dobré to vysvetliť,
- pretože je to také, povedzme v prvej línii sme.
- Tá druhá línia je
- áno,
- Izrael je vinica. Tí, ktorí tam dodržiavali a
- pracovali v úvodzovkách od počiatku, tak to boli
- tí farizeji, zákonici. Tí, ako keby tak
- čakali teda, že iste to nebo príde a dostanú veľkú
- odmenu. Ale sú tam aj takí, čo na okraji sú z
- rôznych dôvodov
- a tých Pán pozýva až postupne a niekoho
- tesne až pred koncom.
- A zrazu vidíme, že každý dostal nebo.
- Pretože ten jeden denár v tej reči,
- však keď rozoberieme, dekódujeme podobenstvo, tak v
- podstate je jeden denár. Hospodár je Boh, vinica je
- Izrael.
- A vidíme, ako teda v tom texte
- Kristus veľmi vyvážil
- spravodlivosť a milosrdenstvo.
- Možno aj nám by sa tak zdalo, že
- keby sme robili veľa tých dvanásť hodín, tak predsa keby sme
- dostali viacej. A je to také, aj my sa musíme
- pokoriť a vojsť do toho Božieho zmýšľania, aby
- sme prijali tú jeho činnosť, pretože zdalo by sa, aha, tak my
- potrebujeme a sme viac. Alebo teda tí, čo robili viac, by
- mali viac dostať. Ale musíme pamätať na to, že
- ten jeden denár, to bola bohatá odmena.
- To je tá štedrosť Božia. To je to nebo, za
- ktoré ďakujme, že teda keď Pán Boh nám ho
- dá v pevnej nádeji a dôvere.
- Takto by sme troška rozobrali v tej druhej línii.
- No a tú tretiu líniu ešte musíme si uvedomiť, že
- kde to sa píše, kto to píše, pre koho to píše.
- A isté je, že evanjelista Matúš mal
- cirkevnú obec
- a do nej vchádzali takí,
- ktorí zrazu boli aj hriešnici. Alebo teda
- neskoršie prišli ako tí prví a bolo to treba poriešiť.
- A tu si spomína, rozspomína Matúš na to podobenstvo
- a vlastne káže aj pre tú svoju obec cirkevnú, pre tých
- veriacich, aj pre tých obrátencov zo židovstva,
- ktorí ako keby boli od začiatku a všetko dodržiavali, že
- Božie kráľovstvo, nebo je aj pre tých, ktorí prídu
- neskôr. Takže vidíme to poriešenie aj v tejto
- rovine.
- Čo teda
- zostalo by v nás z tohto textu? Krásne je
- vidno práve
- tú harmóniu a tú Božiu takú predvídavosť aj tú
- štedrosť, aj
- ten súvis medzi spravodlivosťou a milosrdenstvom.
- Pretože
- tí prví, tí sa zjednali za denár a aj ho dostali.
- Že tam je spravodlivosť. Tí poslední
- prišli o sedemnástej a šichta končila o osemnástej a
- dostali takisto. Čiže tam je zase
- úžasné milosrdenstvo, milosrdenstvo Božie.
- Boh si to môže dovoliť, veď je Boh, je Pán nad tým
- všetkým a každý, kto pracuje v jeho vinici,
- dostane takú veľkú odmenu. A Boh je štedrý.
- Ale ešte teda musíme tak povedať, je také príslovie, že kto
- nepraje druhému nebo, sám nie je ho hoden.
- Prichádza mi na um taká indická bájka,
- ktorá,
- berieme to teda nadnesene a nie je tam nejaký teologický základ, ale
- možno dobre si to tak ešte ukuť v sebe.
- Vraj jeden Ind prišiel do pekla
- a zrazu bol strašne nespokojný a chcel sa dostať do neba.
- A buntošil a vystrajal tam a kričal: „Hore,
- chcem ísť do neba. Ja som tu nespravodlivo.“
- No a teda Boh prikázal, aby sa pozreli do jeho
- záznamov, čo všetko urobil
- a nič tam nenašli. Ani zlé, ani dobré.
- No ale keďže neurobil nič dobré ani nič zlé, tak čo s ním?
- Tak bol tam v pekle. Ale on buntošil.
- Predsa len, pozrite, či niečo nemám dobre, veď ja som
- sa snažil a tak v jeho pohľade.
- A zrazu listovali a skutočne našli
- jeden záznam z jeho života, že keď išiel
- na prechádzku, tak prekročil pavučinu a že do nej
- nekopol, ale že ju prekročil.
- Tak mu ju pustili dolu
- a on zrazu sa šplhá po tej pavučine.
- Ale zbadali tí v pekle, že je tam nejaká šanca, tak všetci sa
- navesili na tú pavučinu a idú, idú.
- A ten Ind, keď už bol vysoko, zrazu zbadal, veď aj iní idú.
- Vinie, vinie a začal ich teda nohami dusiť a
- šlapať
- po rukách, po hlavách, a tak sa tam trhal, až spadol
- dole.
- Samozrejme, nemá to teologický základ.
- Z pekla sa nedá dostať, ale možno nám to poslúži
- na to, aby sme si uvedomili, že
- nesmieme nikomu želať peklo.
- Musíme každému želať nebo. A to už ako ten Boh to
- tam urobí, kto koľko si odtrpí, očistí.
- Ale naše srdce musí byť upriamené na dobro.
- Iste, to je jedno, možno také, jeden taký uzáver, ale ešte jeden
- si povedzme. Vďačnosť.
- Lebo tá prvá skupina pozerala takým nejakým
- nenávistným pohľadom a jednoducho závistlivo a
- nedopriala druhým dobre. Niežeby ďakovali, že dostali
- prácu, že dostali odmenu.
- To sa kdesi v ich srdci stratilo.
- A my si skontrolujme teda tie svoje srdcia, či vôbec ďakujeme,
- či neberieme všetko tak samozrejme.
- Veď, drahí bratia a sestry, toľko vecí ide k nám zadarmo.
- Od krásy prírody, od vzduchu, od pohybu, od zdravia,
- od rodiny, od priateľov, od všelijakých
- dobrých vecí, ktoré nás stretnú do života.
- A ďakujeme? Alebo to berieme samozrejme, že to tak musí byť,
- že moja šikovnosť to urobila, môj vúvtip.
- Takto to nefunguje.
- Sú ľudia, ktorí veľmi trpia, ktorí kdesi inak veci prežívajú.
- Dnešný deň by mal byť plný takej vďačnosti, pretože keď nie
- je vďačnosť, potom sa nerodí láska ani pocit
- priateľstva, ani závislosť na Pánu Bohu.
- Takže poučme sa tam z tých,
- ktorí to tak nenávistne pozerali.
- Ďakujme, majme otvorené oči, pozerajme, čím všetkým
- nás dobrotyvivý Boh obklopil. Aj za malé
- veci ďakujme, lebo tým meníme svoje srdce.
- A o to tu ide.
- Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Amen.
- [hudba]
