SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
20.08.2015
13:19 min.
Titulky od AI
Zobrazené 3741x

Z prameňa (20.08.2015)

Svätého Bernarda, opáta a učiteľa Cirkvi, káže dp. Félix Mária Žiška OFM.

Svätého Bernarda, opáta a učiteľa Cirkvi, káže dp. Félix Mária Žiška OFM.

Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.‘ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘ Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“ (Mt 22, 1-14)

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1409 slov

Čítanie z knihy sudcov.
Pánov duch zostúpil na Jeftého a on
prešiel cez Galád a


  • Čítanie z knihy sudcov.
  • Pánov duch zostúpil na Jeftého a on prešiel cez Galád a
  • Manasesa, prišiel do galádskej Masfy a odtiaľ k
  • Amončanom.
  • A urobil Pánovi takýto sľub:
  • „Ak vydáš Amončanov do mojich rúk, potom obetujem Pánovi ako
  • zápalnú obetu toho, kto mi prvý vyjde v ústrety z dverí
  • môjho domu, keď sa budem v pokoji vracať od
  • Amončanov.“ Jefté vytiahol proti
  • Amončanom, bojoval s nimi a Pán ich vydal do jeho
  • rúk.
  • Bil ich od Aroera až ako sa ide do Monita,
  • dvadsať miest a až po Abel-Charmín.
  • Bola to veľká porážka. Takto synovia Izraela pokorili
  • Amončanov. A keď sa Jefté vracal domov do Masfy,
  • vyšla mu v ústrety s bubienkami a tancom jediná dcéra.
  • Iné deti ani nemal. Keď ju zbadal, roztrhol si šaty a
  • zvolal: „Ach, dcéra moja, ty si ma zničila.
  • Práve ty ma musíš priviesť do nešťastia.
  • Ja som dal slovo Pánovi a porušiť ho
  • nemôžem.“ Ona mu odpovedala:
  • „Otče môj, keď si dal Pánovi slovo, splň, čo si sľúbil,
  • lebo Pán ti doprial pomstu, pomstu a víťazstvo nad tvojimi
  • nepriateľmi Amončanmi.“ Potom poprosila otca:
  • „Len jedno mi, prosím, dovoľ. Nechaj mi ešte dva mesiace.
  • Pôjdem do hory a opláčem so svojimi priateľkami svoje
  • panenstvo.“ On jej odvetil:
  • „Choď.“ A prepustil ju na dva mesiace.
  • Potom so svojimi priateľkami odišla a na horách oplakávala
  • svoje panenstvo.
  • O dva mesiace sa vrátila k svojmu otcovi a on splnil svoj
  • sľub.
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Bohu vďaka.
  • Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu.
  • Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu.
  • Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru a nevšíma si
  • pyšných ani náchylných klamať.
  • Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu.
  • Obety a dary si nepraješ, lež uši si mi otvoril.
  • Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia.
  • Preto som povedal: „Hľa, prichádzam.„ Hľa,
  • prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu.
  • Vo zbytku knihy je napísané o mne, že mám plniť tvoju
  • vôľu. A to chcem, Bože môj. Hlboko v srdci mám tvoj
  • zákon. Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť
  • tvoju vôľu. Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom
  • zhromaždení. Svojim perám hovoriť nebránim.
  • Pane, ty to vieš. Hľa, prichádzam, Pane,
  • chcem plniť tvoju vôľu.
  • Aleluja, aleluja.
  • Aleluja, aleluja.
  • Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia, ale počúvajte Pánov hlas.
  • Aleluja,
  • aleluja.
  • Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo
  • Svätého evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe,
  • Pane.
  • Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v
  • podobenstvách:
  • „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil
  • svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov,
  • aby zavolali pozvaných na svadbu,
  • ale oni nechceli ísť.
  • Znova poslal iných sluhov s odkazom: Povedzte
  • pozvaným: Hostinu som už prichystal.
  • Voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané
  • a všetko je pripravené.
  • Poďte na svadbu.
  • A ol-- ale oni na to nedbali a odišli.
  • Jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom.
  • Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.
  • Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov
  • zahubil a ich mesto podpálil.
  • Potom povedal svojim sluhom:
  • Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní.
  • Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete,
  • zavolajte na svadbu.
  • Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili
  • všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých.
  • A svadobná sieň sa naplnila hosťami.
  • Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam
  • človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu.
  • Povedal mu: „Priateľu, ako si sem mohol vojsť
  • bez svadobného odevu?“ On onemel.
  • Tu kráľ povedal sluhom: „Zviažte mu nohy i
  • ruky a vyhoďte ho von do tmy. Tam bude plač
  • a škrípanie zubami.
  • Lebo mnoho je povolaných, ale málo
  • vyvolených.“
  • Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe,
  • Kriste.
  • Drahé sestry a bratia.
  • Každý z nás zaiste bol raz na svadbe a
  • teší sa z toho, že môže ísť Sa tešiť a
  • veseliť s tými mladými, ktorí sa rozhodnú začať
  • svoj spoločný život. Častokrát sú to naši
  • najbližší, či už priamo rodinní príslušníci alebo
  • veľmi dobrí priatelia. O to viac v tejto dobe, kedy už
  • mnohí mladí dobre zvažujú, že koho pozývajú
  • na svadobnú hostinu, keďže aj tie finančné
  • prostriedky nie sú vždy až tak dostupné.
  • A preto každý z nás si veľmi váži aj toto pozvanie
  • a dobre zvažuje, že či sa zúčastní tohoto slávenia,
  • tejto oslavy. A keď už tam ideme, tak sa aj k tomu patrične
  • pripravíme, či už naším odevom,
  • ale zaisťe aj nejaký ten drobný skromný
  • darček, možno aj niečo väčšie zoberieme, aby sme ich
  • obdarovali. Dnešné evanjelium hovorí tiež o svadobnej
  • hostine, ktorá je trošku taká netradičná a trošku
  • taká zaujímavá.
  • Čítame tam o tom, ako
  • kráľ prichystal svadbu. Čiže bol to niekto,
  • kto si mohol dovoliť pripraviť niečo veľkolepé, niečo
  • slávnostné a, a pozeráme a pozorujeme,
  • že mnohí si toto nevážili. Mnohí neprijali toto pozvanie.
  • Kráľ
  • urobil potom ešte aj taký krok, že pozval ich druhý raz
  • dvoraznejšie, akoby, akoby naozaj dal
  • najavo, že, že veľmi mu záleží na tých hosťoch,
  • ani nie tak na tom jeho synovi, na tom jeho, na tej jeho
  • sláve, ale na tých ľuďoch.
  • A títo znovu odmietajú túto jeho lásku,
  • odmietajú túto jeho pozornosť, dokonca až takým
  • spôsobom, že zabíjajú týchto jeho poslov.
  • Mohli by sme si položiť otázku, čo sa stalo medzi týmto kráľom a
  • medzi týmito hosťami? Prečo títo hostia
  • nedokázali prijať jeho pozvanie?
  • Bol to nejaký zlý kráľ? Bol to nejaký
  • nespravodlivý kráľ? Bol to niekto, kto si vyžadoval
  • nejakú pozornosť? Alebo kto to bol?
  • Lebo ak by sme naozaj sa tak zamysleli,
  • prečo človek odmieta pozornosť blízkeho človeka?
  • Ja osobne si myslím, že nebol to až tak zlý kráľ, pretože
  • to, čo vykonal,
  • bolo spravodlivé.
  • Potrestal aj tých, ktorí potupili tých jeho poslov
  • a potom sa rozhodol, že pozve iných.
  • Mohol si urobiť sám svoju zábavu. Mohol si, mohol si
  • povedať, že keď teda nikto nechce so mnou
  • oslavovať, tak si
  • urobím svoju vlastnú oslavu. Ale on pozval
  • všetkých. Všetkých, ktorí, ktorí už síce
  • nepatrili do tej vybranej skupiny, ale
  • pozval všetkých z rád cestí, z ciest.
  • Takže bolo vidieť na ňom, že chce sa podeliť o
  • svoju radosť.
  • Aj my ľudia dostávame od Boha
  • jedno veľké srdečné pozvanie prežiť s ním spoločenstvo v
  • nebi, prežiť s ním spoločenstvo už aj tu na
  • zemi.
  • Božie kráľovstvo je kráľovstvo spoločenstva.
  • Božie kráľovstvo,
  • ako hovorí Ježiš, je už tu medzi nami.
  • A možno aj pri nás je to taká otázka, do akej
  • miery sme ochotní prežívať toto spoločenstvo tu jeden s druhým?
  • Do akej miery sme ochotní a pripravení
  • byť
  • súci tohoto stretnutia?
  • V dnešnej dobe často pozorujeme,
  • že človek ani tak už nepotrebuje druhého
  • človeka. Vieme si zadovážiť, zabezpečiť
  • všetko, čo potrebujeme pre našu domácnosť, niekedy až
  • na úkor toho, že sa zaväzujeme k mnohým
  • hypotékam, mnohým pôžičkám, aby sme mali všetko
  • svoje, všetko vlastné a, a už si nevieme predstaviť
  • možno ani to, že ideme zaklopať na susedný dom a
  • poprosiť
  • o nejakú vec.
  • Poprosiť o nejakú drobnosť, že si ju potrebujem požičať.
  • Potrebujem niečo mať spoločné s tým susedom.
  • Ale určite je aj krásne všimnúť si a pozorovať,
  • ako mnohí, mnohí ľudia dokážu ešte takto žiť,
  • že majú spoločné veci, vedia sa podeliť, vedia sa
  • zdieľať, vedia, vedia aj na druhého myslieť
  • napriek tomu, že sami nemajú dostatok.
  • A toto je veľmi krásne a veľmi povzbudzujúce,
  • aby sme sa naučili byť chudobní duchom,
  • pretože takým patrí nebeské kráľovstvo.
  • Byť chudobní, to znamená byť odkázaní na
  • niekoho druhého. A možno aj vy, milované sestry a bratia, ktorí
  • ste častokrát pripútaní na lôžko, ktorí prežívate
  • možno celý deň o samote,
  • ste takým vzácnym pokladom, s ktorým sa môžeme
  • podeliť. Pretože častokrát už nemyslíte na
  • seba, ale myslíte na tých vašich blízkych, ktorí
  • možno vás nenavštívia, možno na vás zabúdajú, nemajú
  • čas, ale vy sa modlíte za nich. Vy im chcete darovať to,
  • čo, to, čo máte, a to je vaša obeta,
  • vaša bolesť, vaša modlitba. A je to pozvanie aj pre nás
  • ostatných, ktorí
  • nemáme hneď tento taký ťažký kríž, aby sme si tak
  • uvedomili, že potrebujeme otvoriť naše srdcia.
  • Potrebujeme byť naozaj nie pre seba nejakí
  • individualisti, nejakí indiferentní voči tomuto svetu,
  • ale byť otvorení, byť, byť dávajúci
  • tak ako ten kráľ v tom dnešnom
  • evanjeliu. A dávajme pozor, aby sme aj my nezahodili
  • ten odev milosti, ktorý nám Boh dáva.
  • To je ten prípad toho človeka, ktorý prichádza
  • na hostinu a ten odev, ktorý mu bol poskytnutý,
  • nepoužil k tomu, aby si ho obliekol.
  • Aj nám Boh ponúka odev milosti, odev
  • odpustenia, odev Eucharistie, ktorý nás
  • má ošatiť, ktorý nás má pripraviť na slávnosť, ktorú
  • budeme prežívať už tu na zemi, ale aj vo večnosti.
  • Prosme pri tejto svätej omši, aby sme boli otvorení pre túto Božiu
  • milosť. Amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (20.08.2015) - Archív

Reklamní partneri