Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
17.01.2023
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (20.02.2015)
Piatok po Popolcovej strede, káže Mons. Jozef Haľko.
Piatok po Popolcovej strede, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
Čítanie z knihy proroka Izaiáša.
Toto hovorí Pán Boh:
Krič mocne, neutíchaj!
- Čítanie z knihy proroka Izaiáša.
- Toto hovorí Pán Boh:
- Krič mocne, neutíchaj!
- Rozozvuč svoj hlas ako poľnica
- a oznám môjmu ľudu jeho zločiny a
- Jakubovmu domu jeho hriechy.
- Áno,
- deň čo deň ma hľadajú. Chcú poznať moje
- cesty ako ľud, čo koná spravodlivo
- a práva svojho Boha sa nespúšťa.
- Žiadajú odo mňa spravodlivé súdy.
- Túžia po Božej blízkosti.
- Prečo sa postíme, keď to nevidíš?
- Ponižujeme sa a ty si nevšímaš.
- A hľa, v deň vášho pôstu obchodujete
- a utláčate všetkých svojich robotníkov.
- Postite sa, no pritom sa škriepite a
- hádate a bijete päsťou zločinne.
- Nepostíte sa už ako dnes. A váš hlas
- bude počuť na výsostiach.
- Azda som si takýto pôst vyvolil v deň, v
- ktorý sa človek uponižuje?
- Vykrúcať si hlavu ako sýtie
- vrecovinou a popolom si ustielať.
- Toto voláš pôstom a dňom milým Bohu?
- A nie, toto je pôst, aký som si vyvolil.
- Rozviazať putá nespravodlivé,
- uvoľniť povrazy otroctva,
- zlomených prepustiť na slobodu a rozlámať
- všetky okovy,
- lámať hladnému svoj chlieb, bedárov bez
- prístrešia zaviesť do svojho domu.
- Ak uvidíš nahého, zaodej ho
- a pred svojím blížnym sa neskrývaj.
- Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo
- a rana sa ti rýchlo zahojí.
- Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť a
- Pánova sláva za tebou.
- Vtedy budeš volať a Pán ti odpovie.
- Budeš kričať o pomoc a on ti povie:
- Tu som.
- Počuli sme Božie slovo. Budu vďaka.
- Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým.
- Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným
- a poníženým. Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje
- milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju
- neprávosť. Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od
- hriechu. Bože, ty nepohŕdaš
- srdcom skrúšeným a poníženým.
- Vedomý som si svoje neprávosti a svoj hriech mám stále pred
- sebou. Proti tebe, proti tebe samému som sa
- prehrešil a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé.
- Bože, ty nepohŕdaš srdcom
- skrúšeným a poníženým. Veď ty nemáš
- záľubu v obete ani žrtvu neprijmeš odo mňa.
- Obetou Bohu milou je duch skrúšený.
- Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým.
- Bože, ty nepohŕdaš srdcom
- skrúšeným a poníženým. Chvála ti,
- Kriste, kráľ večnej slávy. Chvála ti,
- Kriste, kráľ večnej slávy. Milujte
- dobro a nie zlo. Budete žiť a Pán bude s vami.
- Chvála ti, Kriste, kráľ večnej
- slávy.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- K Ježišovi prišli Jánovi učeníci a hovorili:
- Prečo sa my a farizeji často postíme a
- tvoji učeníci sa nepostia?
- Ježiš im povedal:
- Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích
- s nimi?
- No prídu dni, keď im ženícha vezmú.
- Potom sa budú postiť.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Drahí bratia a sestry,
- ako som
- povedal na začiatok tejto svätej omše
- pred dvomi dňami, v stredu po Popolcovú stredu sme
- vstúpili
- do veľkopostného obdobia.
- Je pred nami štyridsaťdňová púť,
- počas ktorej chceme
- hlbšie precitnúť do osobného, hlbokého,
- úprimného
- a najmä a predovšetkým láskyplného vzťahu
- k Ježišovi Kristovi.
- Je dôležité hneď na úvod tohto obdobia si
- uvedomiť, si zvnútorniť, prijať,
- že to veľkopostné obdobie nie je
- časový úsek, ktorý sme si jednoducho len my ľudia
- stanovili.
- Toto obdobie vychádza z biblických
- inšpirácií. Tých štyridsať dní v
- najrôznejších miestach Svätého písma znamená
- dobu zásadného vnútorného prerodu
- alebo jednotlivca, alebo celého
- spoločenstva.
- My sme na túto štyridsaťdňovú cestu nastúpili tiež preto, aby
- sme sa vnútorne obrátili.
- A Boh vidí túto našu snahu. Boh vidí, že sme
- najrôznejším spôsobom, aj symbolmi
- naznačili, že putujeme týchto
- štyridsať dní. Putujeme a chceme sa
- vnútorne zmeniť.
- A pretože túto ľudskú snahu, toto
- ľudské rozhodnutie, ktoré nie je možné urobiť bez
- Božej milosti, toto ľudské rozhodnutie je
- sprevádzané ponukou veľkých Božích
- darov a impulzov. Teda
- majme na pamäti, že toto je to obdobie, keď nám Pán
- ponúka, pretože je to veľkopostné obdobie, Pán nám
- ponúka osobitné dary, osobitné milosti,
- osobitné vnútorné impulzy na to, aby sme
- duchovne napredovali, aby sme sa duchovne
- prehĺbili.
- Áno, hovoríme o veľkopostnom období, to znamená, je
- to čas, keď sa postíme.
- Len si musíme položiť otázku a samozrejme po tejto otázke
- aj odpoveď, čo to v skutočnosti tento pôst je?
- Niekedy panuje taká predstava, že postiť sa znamená
- jednoducho nejesť mäso
- alebo postiť sa znamená nejesť
- vôbec.
- No je to pôst. Len ak by sme zostali pri
- tejto definícii, tak by sa mohlo stať, že si
- zameníme pôst s diétou, že jednoducho
- nejesť niečo alebo nejesť vôbec, alebo jesť
- málo. S tým si vystačíme a povieme si,
- odfajkneme si, že sme to dnes vydržali.
- Dokonca sme schopní byť ešte aj pyšní na to, akí sme
- dnes boli pokorní.
- Ale ako to čítame vo Svätom písme, ako to čítame u mnohých
- svätcov a ako to zdôrazňuje aj náš Svätý otec pápež
- František, pokiaľ náš pôst nie je
- orientovaný na druhého človeka,
- pokiaľ naše postenie nie je zamerané
- vždy a zásadne na Ježiša Krista, ktorý hovorí, že je v
- každom chudobnom,
- tak potom je to naozaj len diéta zameraná na
- telo a nie pôst zameraný na dušu, na
- vzťahy, na Boha, na Krista.
- Čiže to prvé obrátenie,
- to prvé precitnutie, ktoré sa od nás očakáva, je uvedomiť si
- skutočný zmysel tohto veľkopostného
- obdobia. Ono má svoju vertikálu a horizontálu.
- Tá vertikála,
- viackrát som ju už naznačil, je o tom, že máme
- hlbšie precitnúť, uvedomiť si, uveriť, že
- Boh je prítomný,
- že naše kráčanie isteže je kráčanie do cieľa
- plnosti s Bohom po našej smrti. Ale naše
- kráčanie je aj plnosť Božej
- prítomnosti v našej každodennej konkrétnej
- realite,
- že tu a teraz je Boh prítomný. Tu a teraz mi
- Boh chce pomôcť. Tu a teraz som pred Bohom
- zodpovedný za to, nakoľko sa pre túto jeho
- pomoc otváram.
- A ako je to zjavné z dnešného veľmi
- radikálne, veľmi očistne formulovaného
- prvého čítania,
- Boh nechce pôsty, ktoré sú zamerané na seba.
- Pôst nie je cieľ, pôst je prostriedok.
- Pôst nie je cieľ, na konci ktorého by sme si mohli
- povedať, že sme zase niečo vydržali, zase niečo dokázali, že sme
- vydržali viac ako tí druhí, že sme sa postili v úvodzovkách
- lepšie ako mnohí iní, ktorí sa ani nepostia.
- S takouto duchovnosťou, s takouto spiritualitou
- by sme boli pyšní a nie pokorní.
- A tak to prvé čítanie jasne hovorí: „Ja nechcem také
- pôsty, ja nechcem také diéty," hovorí Pán,
- „ktoré vás obrácajú ešte viac na vás
- samých.
- Ja chcem pôsty,
- cez ktoré sa otvoríte pre Boha a
- pre človeka."
- „Toto voláš pôstom a dňom milým Bohu?"
- pýta sa prorok Izaiáš.
- „Ani toto je pôst, aký som si vyvolil?" A tu Pán
- hovorí, ako si predstavuje ten pôst, čo podľa neho je
- skutočný pôst.
- Rozviazať putá nespravodlivé,
- uvoľniť povrazy otroctva, zlomených prepustiť na
- slobodu a rozlámať všetky okovy, čiže putá,
- povrazy, okovy.
- To, čo nás zväzuje.
- To, čo druhých zväzuje.
- To, čo nás zväzuje, náš egoizmus, naša
- zahľadenosť do seba, naša
- referenčná identita, ako sa hovorí, keď sa posudzujeme
- podľa toho, čo si o nás myslia tí druhí.
- Toto je to, čo nás zväzuje, keď nemyslíme predovšetkým
- na to, čo si o nás myslí Boh.
- Okovy, povrazy,
- putá. To je to, čo potrebujeme zhodiť a byť
- slobodní pre lásku.
- A uvoľňovať tieto okovy, povrazy a putá u tých druhých.
- Možno, že ich zväzuje náš hnev, naše
- strašné ticho v tichej domácnosti.
- Možno ich zväzuje naša ohováračka, naše osočenie, ktorým sme
- ich uväznili pred pohľadmi druhých ľudí.
- Toto treba uvoľniť. Toto treba odpustiť.
- Toto treba rozťať, rozviazať.
- Keby sa niekto aj celý deň postil a nič nejedol,
- ale hneval by sa na druhého bez ochoty sa zmieriť,
- ten pôst by mal aký zmysel? To by bola
- fasáda. To by bolo pokrytectvo. To by bol pokus presvedčiť
- seba samého, že ak toto robím, už druhé robiť nemusím.
- Prorok Izaiáš a cez proroka Boh hovorí nie.
- Pokiaľ nie ste láskaví k človeku láskou, ktorú
- inšpiruje Boh, vaše pôsty sú márne a
- prázdne. A preto v ďalších riadkoch je dvakrát
- slovo
- svoj.
- Lámať hladnému svoj chlieb,
- bedárov bez prístrešia zaviesť do svojho domu,
- otvoriť sa pre druhého, vykročiť k druhému, dať
- z toho, čo je moje.
- To svoje dať druhému.
- Lámať hladnému chlieb. Tu sme pri
- jadre problému.
- Keď sa postíme, keď sa zriekame pokrmu,
- tak je to ten pokrm, ktorý by sme mali v akejkoľvek podobe,
- ale predsa dať tomu, ktorý hladuje.
- Postiť sa a nevšímať si hladujúceho.
- Obliekať sa do vrecoviny a nevšímať si, že druhý nemá si čo
- obliecť, je formalita, ktorá k
- ničomu nevedie.
- Ak uvidíš nahého, zaodej ho
- a pred svojím blízkym sa neskrývaj.
- Nahota
- je symbolom, biblickým symbolom
- opustenosti.
- Keď Adam a Eva
- spáchali prvotný hriech a boli vyhnaní z raja, zbadali, že sú
- nahí.
- Zaodiať nahého znamená povedať niekomu:
- "Odpušťam ti, odpusť. Reštartujme náš
- vzťah. Začnime znovu komunikovať.
- Vysvetlime si, čo sa stalo medzi nami." Povedať niekomu
- odpušťam ti znamená, ako ho zaodiať.
- Tak ako, ako milosrdný otec zaodial
- plášťom svojho marnotratného syna, ktorý sa
- vrátil a on znovu našiel domov a našiel ho ešte hlbšie, lebo
- našiel a spoznal, aký milosrdný je
- jeho otec.
- Tak skúmajme tento prvý piatok veľkopostného obdobia,
- či v našom zornom poli nie je niekto, koho radšej obídeme,
- komu by sme mali zavolať a mu nezavoláme, koho by sme mali
- osloviť, ale ho neoslovíme. A možno nie mesiace, ale
- roky.
- A rozviažme putá,
- rozviažme, rozláme okovy hnevu a predsudkov
- a začnime žiť vzťahy.
- Lebo cez tieto vzťahy chce Ježiš
- povedať, že sme bratia a sestry a
- len ako bratia a sestry budeme vedieť spolu
- kráčať na tejto veľkopostnej ceste.
- Je nepredstaviteľné kráčať na tejto ceste
- individualisticky. Musíme kráčať ako spoločenstvo,
- kde si jeho členovia jeden druhého navzájom
- všímajú.
- Preto budeme prijímať nalámaný chlieb.
- Je to Ježiš, ktorý sa láme. Je to Ježiš, ktorý nám
- láme svoj chlieb, o ktorom povedal: "Toto
- je moje telo." Hoci ste rôzni, hoci ste
- rozliční, hoci pochádzate z rôznych prostredí a máte
- rôzne
- východiská, to, čo vás zjednocuje, som ja, ktorý sa za
- vás lámem ako chlieb.
- Tak vstúpme do slávenia eucharistickej slávnosti,
- lebo cez ňu nás Pán chce urobiť bratmi a
- sestrami. A keď budeme hovoriť Otče náš,
- tak si uvedomme, že keď to vieme povedať spolu,
- vlastne jeden druhému navzájom vyznávame.
- Ty si môj brat, ty si moja sestra, ktorej chcem
- lámať svoj chlieb, ktorého chcem prijať do príbytku
- mojich vzťahov, ktorému chcem pomôcť uvoľniť sa z
- povrazov,
- okov a lán,
- ktorému chcem povedať
- poďme spolu s Ježišom
- a za Ježišom.
- Nech je pochválené jeho najsvätejšie meno. Amen.
- [hudba]
