SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
20.11.2015
13:00 min.
Titulky od AI
Zobrazené 3743x

Z prameňa (20.11.2015)

Piatok v 33. týždni obdobia cez rok, káže Mosn. Jozef Haľko.

Piatok v 33. týždni obdobia cez rok, káže Mosn. Jozef Haľko.

Keď Ježiš vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a povedal im: „Napísané je: ‚Môj dom bude domom modlitby.‘ A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.“ A denne učil v chráme. Ale veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho. Ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom visel a počúval ho. (Lk 19, 45-48)

Prepis videa

cca 7 min čítania • 1355 slov

Čítanie z prvej knihy Machabejcov.
V tých dňoch s-
si Júda a jeho bratia povedali: „Naši


  • Čítanie z prvej knihy Machabejcov.
  • V tých dňoch s- si Júda a jeho bratia povedali: „Naši
  • nepriatelia sú rozdrvení. Poďme, očistíme a
  • obnovíme svätyňu." Zhromaždilo sa všetko vojsko
  • a vystúpili na vrch Sion.
  • Dvadsiateho piateho dňa deviateho mesiaca, to je mesiac
  • Casleu, stoštyridsiateho ôsmeho roku vstali pred
  • svitaním a priniesli obetu podľa zákona na
  • novopostavenom oltári, ktorý zhotovili na zápalné obety.
  • Práve v tom istom čase, v ten istý deň, keď ho pohania
  • znesvätili, bol znova posvätený za spevu a hry na
  • citary, harfy a cimbaly.
  • Všetok ľud padol na tvár, klaniali sa a do neba velebili toho,
  • ktorý im doprial víťazstvo.
  • Osem dní slávili posviacku oltára, s radosťou prinášali
  • zápalné žrtvy a obety chvály a vďaky.
  • Priečelie chrámu vyzdobili zlatými vencami a malými
  • štítmi, obnovili brány a priľahlé miestnosti
  • a porobili na ne dvere.
  • V ľude zavládla mimoriadna radosť, lebo bola odstránená
  • potupa spôsobená pohanmi.
  • Júda, jeho bratia a celá izraelská pospolitosť
  • stanovili,
  • že sa má rok čo rok od dvadsiateho piateho dňa mesiaca
  • Casleu osem dní s jasotom a radosťou slávi
  • deň posvätenia oltára.
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Bohu ďakujeme.
  • Velebíme slávu tvojho mena, Pane Bože náš.
  • Velebíme slávu tvojho mena, Pane Bože náš.
  • Zvelebený buď, Pane Bože náš, nášho otca
  • Izraela od vekov naveky.
  • Velebíme slávu tvojho mena, Pane Bože náš.
  • Tvoja je, Pane, vznešenosť i moc, sláva, jas a
  • veleba, lebo tvoje je všetko na nebi i na zemi.
  • Velebíme slávu tvojho mena, Pane Bože náš.
  • Tvoje je, Pane, kráľovstvo. Ty si vyvýšený ako hlava nad
  • všetkým. Od teba pochádza bohatstvo i sláva.
  • Velebíme slávu tvojho mena, Pane Bože
  • náš. Ty panuješ nad všetkými. V tvojej ruke je
  • moc a sila. Tvoja ruka robí všetko veľkým a
  • mocným.
  • Velebíme slávu tvojho mena, Pane Bože náš.
  • Aleluja, aleluja, aleluja.
  • Aleluja, aleluja, aleluja.
  • Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán.
  • Ja ich poznám a ony idú za mnou. Aleluja.
  • Aleluja,
  • aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša.
  • Sláva tebe Pán.
  • Keď Ježiš vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a
  • povedal im: „Napísané je: Môj dom bude
  • domom modlitby.
  • A vy ste z neho urobili lotrovský pelech."
  • A denne učil v chráme. Ale veľkňazi,
  • zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho.
  • Ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom
  • visel a počúval ho. Počuli sme
  • slovo Pánovo.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Drahí bratia a sestry.
  • Pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli éru
  • neslobody,
  • éru komunistického režimu, ktorého ambíciou bolo
  • vymazať náboženstvo, vymazať Boha zo sŕdc
  • ľudí.
  • Jedna zo zapísaných spomienok na päťdesiate roky hovorí o skupine
  • väznených kňazov,
  • ktorým v určitom momente prikázali, aby čakanmi,
  • kladivami
  • začali búrať jeden múr.
  • Keď začali padať z tohto múru prvé tehly,
  • kňazi si uvedomili, že to, čo búrajú,
  • je kostol. Uvideli interiér kostola.
  • Bol to jeden zo spôsobov psychologického teroru.
  • Dať kňazom, väzneným a prenasledovaným kňazom,
  • ktorí sú určení, aby stáli v chráme pri Božom oltári,
  • nútiť týchto kňazov, aby chrám
  • rúcali, aby ho ničili.
  • Samozrejme, že tí, ktorí s tým takto kalkulovali,
  • že kňazov nútili robiť niečo takéto, ich
  • chceli zlomiť, ale mnohí z nich
  • vytrvali hrdinsky a napriek takýmto a podobným
  • spôsobom teroru vytrvali a zostali verní Bohu a
  • zostali verní cirkvi.
  • Ježiš aj dnes hovorí o búraní,
  • pokusoch búrať chrám.
  • Hovorí totiž o tých, ktorí z chrámu robia
  • lotrovskú peleš. Teda v istom zmysle slova
  • hovorí o tých, ktorí v chráme
  • robia to, čo sa v chráme robiť nesmie, a
  • tým ho istým spôsobom ako keby eliminujú, ako
  • keby búrajú.
  • Ale chrám v skutočnosti búrať,
  • zbúrať nemožno. Možno to urobiť fyzicky, ale
  • ten duchovný chrám, z ktorého potom vyplýva stavba
  • chrámov
  • ako budov, v ktorých sa môžeme modliť, sa zbúrať
  • nedá, lebo to všetko nestojí na ľuďoch, ale stojí to
  • na Bohu, na Ježišovi, ktorý, opakujem aj v
  • dnešnom evanjeliu
  • nám zdôrazňuje: „Môj dom bude domom
  • modlitby.“ My vieme, aké radikálne gesto Pán Ježiš
  • urobil, keď vyhnal z chrámu peniazomencov
  • a kupcov. Tí, ktorí v chráme kupčili.
  • A nám by sa naozaj mohlo zdať, že je to čiste
  • historická záležitosť. Kto by už dnes mohol kupčiť v
  • chráme?
  • Ale keď sa ponoríme do hĺbky tohto problému,
  • čo to v podstate znamená kupčiť v chráme?
  • Čo to znamená robiť z chrámu, povedzme tie radikálne
  • slová, lotrovský pelech, tak zistíme, že
  • áno, aj v dnešnej modernej dobe je možné, že niekto
  • kupčí v chráme.
  • Spomeňme na tie päťdesiate roky, keď niekto vošiel do chrámu, ale
  • nie preto, aby sa tam modlil, ale preto, aby si všímal,
  • zapisoval a udával tých, ktorí sa tam
  • naozaj prišli modliť. Alebo spomeňme
  • tých, ktorí do chrámu prídu nie preto, aby sa tam modlili, ale
  • preto, aby sa tam ukázali v priamom prenose
  • na svätej omši, že sú tam prítomní, ale nie preto, aby sa modlili,
  • ale preto, aby ich videli.
  • Kupčí v chráme aj ten, ktorý tam prichádza len a výlučne preto,
  • aby nadobudol nejaký dobrý pocit, nejaký,
  • nejaké psychologické zadosťučinenie.
  • Nie preto, aby sa modlil a rozprával s Bohom,
  • ale preto, aby
  • seba uspokojil.
  • A povedzme to aj veľmi tvrdo. Kupčí v chráme aj
  • duchovná osoba,
  • ktorá káže kázeň alebo príhovor prednáša
  • nie preto, aby ľudí povznesol k Bohu, ale preto,
  • aby pritiahol pozornosť na seba.
  • Takéto a podobné môžu byť spôsoby
  • súčasného moderného kupčenia v chráme.
  • Je to problém, ktorý sa
  • vinie, tiahne celými dejinami a my stále sme
  • pozvaní k tomu, aby sme medzi týmito dvomi polohami si
  • stále očisťovali naše úmysly. Pretože tak ako kukor
  • rastie so pšenicou, aj v našej duši môže vyraziť kukol
  • márnivosti, že do chrámu ideme preto,
  • aby sme sa orientovali viac na seba ako na Boha, viac
  • na to materiálne, ako na to duchovné.
  • Mať chrámy je veľmi vzácna vec. Chrám, keď to
  • chceme tak vyjadriť, sú čističkami nášho
  • prostredia. Lebo ľudia, ktorí do chrámu vojdu, aby sa tam
  • modlili, aby vytvorili spoločenstvo, aby prijímali Eucharistiu a
  • ešte predtým sa sýtili Božím slovom, by mali z
  • kostola, z chrámu vyjsť o čosi lepší, o čosi
  • posvätenejší.
  • Čo je základnou podmienkou toho, aby sme v
  • chráme nekupčili, ale aby sme sa tam
  • posvätili, aby sme tam boli a zopakujeme to,
  • ako v dome modlitby. Je to Ježišova výzva.
  • Tento dom, tento chrám, tento kostol je domom,
  • je chrámom modlitby.
  • Tou úplne najzákladnejšou podmienkou je vytvoriť si
  • priestor na intenzívne prežívanie
  • Božej prítomnosti.
  • Keď sa niekto pýta, čo má robiť preto, aby sa lepšie
  • sústredil na modlitbu,
  • tak mu nedajme radu nejakého technického alebo
  • psychotechnického charakteru. Tak a tak,
  • takým spôsobom. Ale je tu jedna základná podmienka,
  • ktorá keď sa splní a o ktorú keď sa snažíme, hneď sa nám lepšie
  • sústrediť na modlitbu. Z toho jednoduchého dôvodu, že sa
  • modlíme vo vedomí, že nás niekto počúva.
  • Naše modlitby nie sú maily, ktoré ktovie či prídu k adresátovi.
  • Naše
  • maily, naše modlitby nie sú meškajúce esemesky
  • alebo neprijaté hovory.
  • Keďže sme pokrstení, naštepení na Krista,
  • sme stále v jeho prítomnosti a on je stále v našej
  • prítomnosti. A keď vyslovujeme modlitbu, on,
  • milujúci, počúvajúci, empatický, láskavý
  • Vykupiteľ a Spasiteľ počúva v tej sekunde,
  • čo mu hovoríme.
  • A keď si v dome modlitby v chráme, ktorý je uspôsobený na
  • to, aby sme sa čo najviac zosústredili na
  • modlitbu,
  • ak si toto uvedomíme,
  • tak už potom neriešime podružné záležitosti, ale
  • vstupujeme do chrámu modlitby na to, aby sme zažili Božiu
  • prítomnosť, vydali sa Božej prítomnosti a otvorili
  • sa jej posväcujúcej sile, v sile prítomného
  • okamihu, v sile Božej prítomnosti.
  • Aj my sme dnes vlastne v Božom dome, v tejto kaplnke
  • televízie Lux. Aj my tu dnes spolu s
  • celým spoločenstvom, ktoré sa vytvorilo pri televíznych
  • obrazovkách,
  • vytvárame jedno veľké spoločenstvo, ktoré aj v
  • nasledujúcich prosbách, modlitbách, gestách, symboloch
  • nechce nič viac, nič iné a nič menej
  • ako stretnúť Boha, ako stretnúť Ježiša, ako sa mu
  • otvoriť, ako prijať jeho milosť, jeho svetlo, jeho
  • posväcujúcu silu. Takže
  • to, čo nám Ježiš hovorí v dnešnom evanjeliu,
  • sa teraz hneď
  • pokúsime uskutočniť a uplatniť. Modliť
  • sa ako v dome modlitby, nekupčiť,
  • nekupčiť s tým, čo nás rozptyľuje, ale úplne sa sústrediť
  • na toho, ktorý jediný nám môže dať to, po
  • čom ušľachtilo túžime, ktorý nám jediný môže dať to, čo je
  • naozaj dobré. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (20.11.2015) - Archív

Reklamní partneri