Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
17.01.2023
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (21.04.2016)
Štvrtok po 4. veľkonočnej nedeli, káže dp. Radoslav Šaškovič.
Štvrtok po 4. veľkonočnej nedeli, káže dp. Radoslav Šaškovič.
Prepis videa
Čítanie zo Skutkov apoštolov.
Pavol a jeho spoločníci sa z
Pafu odplavili a prišli do Perge v
- Čítanie zo Skutkov apoštolov. Pavol a jeho spoločníci sa z
- Pafu odplavili a prišli do Perge v Pamfýlii.
- Ján od nich odišiel a vrátil sa do Jeruzalema.
- Ostatní šli ďalej a z Perge došli do Antiochie v Pizídii.
- V sobotu vošli do synagógy a sadli si.
- Po čítaní zo Zákona a Prorokov im predstavení synagógy odkázali:
- „Bratia, ak máte nejaké povzbudivé slovo pre ľud,
- hovorte.“ Tu Pavol vstal, rukou dal znamenie, aby bolo
- ticho, a povedal: „Mužovia, Izraeliti a vy všetci, čo
- sa bojíte Boha, počúvajte.
- Boh tohoto izraelského ľudu si vyvolil našich otcov a povýšil tento
- ľud, keď býval v cudzine v egyptskej krajine.
- Potom ho z nej vyviedol zdvihnutým ramenom a asi štyridsať rokov
- znášal ich správanie na púšti. Vyhubil sedem národov v
- kanaánskej krajine a lósom rozdelil ich krajinu asi
- na štyristopäťdesiat rokov.
- Potom im dával sudcov až po proroka Samuela.
- Vtedy si žiadali kráľa a Boh im dal Chyšovho syna Saula, muža z
- benjamínovho kmeňa na štyridsať rokov.
- Keď ho odstránil, povolal im za kráľa Dávida a vydal mu
- svedectvo:
- „Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa môjho srdca,
- ktorý bude plniť moju vôľu celú.“ Z jeho
- potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa,
- Ježiša. Pred jeho príchodom Ján hlásal všetkému
- izraelskému
- ľudu krst pokánia.
- Keď Ján skončil, eh, ja, keď Ján končil svoj beh, hovoril:
- „Ja nie som ten, za koho ma pokladáte.
- Ale hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na
- nohách.“ Počuli sme Božie slovo.
- Ďakujeme.
- Tvoje milosrdenstvo, Pane, ospevovať budem naveky.
- Tvoje milosrdenstvo, Pane, ospevovať
- budem naveky. Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať
- naveky, po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami
- tvoju
- vernosť. Veď ty si povedal: „Moje milosrdenstvo je
- ustanovené naveky. Tvoja vernosť je upevnená v
- nebesiach.“ Tvoje milosrdenstvo, Pane,
- ospevovať budem naveky. „Našiel som svojho
- služobníka Dávida, pomazal som ho svojím svätým olejom.
- Pevne ho bude držať moja ruka a posilňovať moje
- rameno.“ Tvoje milosrdenstvo, Pane,
- ospevovať budem naveky. „S ním bude moja
- vernosť a milosť a v mojom mene povznesie sa jeho moc.
- On bude volať ku mne: Ty si môj otec, môj Boh a
- útočisko mojej spásy.“
- Tvoje milosrdenstvo, Pane, ospevovať budem
- naveky. Aleluja, aleluja. Aleluja,
- aleluja. Ježišu Kriste, ty si verný svedok
- prvorodený z mŕtvych. Miloval si nás a svojou krvou si
- nás oslobodil od hriechov. Aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Keď Ježiš umyl učeníkom nohy, povedal im:
- „Veru, veru, hovorím vám,
- sluha nie je väčší ako jeho Pán.
- Ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal.
- Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj
- konáte.
- Nehovorím o vás všetkých. Ja viem, koho som si vyvolil,
- ale má sa splniť Písmo: Ten, ktorý je môj chlieb,
- zdvihol proti mne pätu.
- Hovorím vám to už teraz, skôr, ako sa to stane, aby
- ste uverili, keď sa to stane, že ja som.
- Veru, veru, hovorím vám, kto prijíma toho, koho ja pošlem, mňa
- prijíma.
- A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma
- poslal.“
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Nachádzame sa
- niekde približne v strede veľkonočného obdobia
- a
- zaznelo evanjelium,
- ktoré si veľmi dobre pamätáme,
- že je spojené so slávením
- večernej omše na Zelený štvrtok.
- Ježiš umýva svojim učeníkom nohy.
- Boh sa skláňa k človeku,
- aby mu preukázal službu lásky.
- Boh koná čosi, čo podľa vtedajších
- zvyklostí bolo
- úlohou tých najposlednejších otrokov.
- Človek sa stáva hoden prijať
- Boha. Človek sa stáva hoden
- prijať Božie poníženie.
- No a v dnešnom prvom čítaní
- na jeho konci sme počuli vetu, v
- ktorej človek vyjadruje, že
- nie je hoden
- urobiť čosi podobné.
- Ján Krstiteľ hovorí: „Ja nie som hoden
- tomu, ktorý prichádza po mne-
- Čiže Ježišovi
- rozviazať obu na nohách.
- Človek sa necíti hoden preukázať
- otrockú službu,
- službu lásky
- svojmu Bohu.
- A môžeme povedať, že v týchto
- dvoch príkladoch je nádherne vidieť
- vzťah medzi
- Bohom a človekom tak, ako ho my prežívame v tej našej
- každodennej skúsenosti.
- Na jednej strane,
- z tej našej strany je tu čosi, čo nám veľakrát
- akosi tak prirodzene bráni
- siahnuť k Bohu.
- Prijať možno to, čo nám Boh ponúka preto, pretože
- cítime svoju nehodnosť, svoju
- nečistotu.
- My vieme, že
- tá večera, pri ktorej Ježiš umýva
- svojim učeníkom nohy,
- tak vieme, že jednou z tých tém,
- ktorá, ktoré tam zaznievajú počas toho rozhovoru,
- ktorý
- vedie Ježiš so svojimi učeníkmi, keď im umýva nohy, je
- práve tá téma:
- „Musím vás očistiť,
- aby ste boli čistí, aby ste mohli
- sláviť so mnou túto večeru, aby ste boli hodní
- Boha.“ Ono samozrejme, treba
- sa možno oslobodiť od takého klasického vnímania, že keď sa povie
- čistota, tak že máme na mysli veci, ktoré súvisia so šiestym
- prikázaním. To vôbec teraz nechceme o tom hovoriť,
- pretože tento pojem je oveľa širší a
- vzťahuje sa na celý rozmer ľudskej
- osobnosti, nielen na tú jednu časť.
- A my vieme, že veľakrát v tom našom živote máme tú
- skúsenosť, že
- keď cítime, že
- čosi nás akoby znečistilo,
- tak už sa
- bojíme predstúpiť pred Božiu tvár.
- Povieme si
- teraz v tejto situácii nie som hodný toho, aby som sa
- vôbec pomodlil a nieto ešte toho,
- aby som možno od Boha čosi očakával.
- Našťastie vieme, že
- čokoľvek, čo nás poškvrňuje, čokoľvek, čo nás vzďaluje od Pána
- Boha, nie je pre nás trvalý stav. Vždy máme
- možnosť znova
- pomocou tej Božej milosti, pomocou tej, toho Božieho
- pôsobenia
- očistiť sa vo vzťahu k nemu.
- A naozaj, nemali by sme váhať ani minútu, keď cítime, že je
- tu čosi, čo je akousi prekážkou
- toho naozaj
- pekného, čistého vzťahu medzi nami a Bohom,
- aby sme
- s jeho pomocou alebo možno inak, aby sme jemu
- dovolili, aby túto prekážku odstránil.
- Keď teda sme počuli v prvom čítaní o tom, ako Ján
- tvrdí: „Ja nie som hoden Boha, nie som
- hoden toho, aby som
- Bohu oplatil jeho starostlivosť,
- jeho lásku, jeho záujem.“ Môžeme to
- vnímať v tomto kontexte,
- že teda uvedomuje si svoju, svoju malosť, svoju nízko, svoju
- nečistotu,
- ale zároveň si uvedomuje aj tú vznešenosť Boha.
- Uvedomuje si, že Boh je niekto, pred kým aj keď
- stojí
- čistý, predsa len ho svojou vznešenosťou, svojou
- dokonalosťou, svojou čistotou nekonečne prevyšuje.
- A to je
- takisto naša duchovná skúsenosť, že aj keď
- si uvedomujeme, že možno v tejto chvíli neťaží ma
- žiaden nejaký ťažký hriech, nemám nejakú
- zvláštnu prekážku k tomu, aby som predstúpil pred Boha,
- aby som s ním
- komunikoval v modlitbe. A predsa len cítim, že
- ako keby ten Boh bol nejako príliš vysoko.
- A práve preto, že túto skúsenosť máme,
- tak Boh sa znižuje na našu úroveň.
- Prichádza medzi nás, aby sme sa nebáli tej
- výšky, v ktorej sa nachádza.
- Prichádza, zostupuje,
- aby sme my mohli byť jeho milosťou povýšení.
- A to je to, čo sa odohralo počas slávenia
- poslednej večere.
- Ježiš zostúpil na tú najnižšiu možnú úroveň.
- Ako píše veľmi pekne Benedikt XVI., Jozef
- Ratzinger vo svojom, vo svojom diele Ježiš Nazaretský:
- „Toto umývanie nôh musíme vnímať
- v kontexte
- kríža.
- Nemôžme jedno od druhého
- oddeliť.“ Áno, kríž je vrcholom
- Kristovej vykupiteľskej obety,
- ale kríž zároveň predstavuje Ježišovo
- zostúpenie, vrchol jeho zostúpenia.
- A vlastne toto umývanie nôh, o ktorom sme počuli aj v tom
- dnešnom evanjeliu, predstavuje
- takú konkrétnu praktickú realizáciu
- tohto Ježišovho zostúpenia
- a zároveň nám týmto dáva príklad,
- že aj my máme vo svojom živote
- dokázať mať tú schopnosť zostúpiť z
- nejakého takého piedestálu, na ktorý sa niekedy tak s
- úľubou ráčime postaviť-
- A ono je to niekedy aj takým veľkým pokušením stáť na
- nejakom piedestáli. Vedomý si možno
- nejakého svojho úspechu, možno nejakého svojho talentu, nejakej
- svojej schopnosti.
- A máme mať vždy takéto pokorné a ponížené srdce vo
- vedomí toho, že všetko to, čo mám, mám od Boha a mám to preto,
- aby som tým nie sebe, ale v prvom rade druhým robil
- radosť a druhým slúžil.
- A preto Ježiš hovorí:
- „To, čo som urobil ja vám, to máte robiť aj vy jeden
- druhému.“ Tá služba lásky, to
- otrocké a ponížené umývanie nôh je pre
- nás inšpiráciou k tomu, aby sme sa
- aj my nebáli
- našim bratom a sestrám preukázať tú službu
- a tú starostlivosť, ktorú Boh preukazuje
- nám.
- Nebojme sa naozaj
- robiť aj to, čo je nám možno nepríjemné, čo
- považujeme z nejakého dôvodu za
- možno až odporné
- a nečakajme na to, že niekto to urobí za nás.
- My sme tí, ktorých Boh pozýva k tomu, aby sme
- chodili po tomto svete medzi našimi bratmi a sestrami
- s otvorenými očami,
- aby sme videli
- a aby sme zároveň mali odvahu to, čo
- vidíme, aj premeniť na konkrétnu službu.
- Ježiš umyl svojim učeníkom nohy,
- aby mohli správne kráčať.
- Každý z nás, ak sme živí a zdraví,
- máme nohy a každý z nás sme pozvaní
- kráčať na týchto našich nohách,
- týmto našim životom.
- Nech nás teda naše nohy očistené Božou láskou a
- Božím milosrdenstvom dennodenne privádzajú k
- našim bratom a sestrám, ktorí našu pomoc potrebujú.
- Pochválený buď Ježiš Kristus. Viac než amén.
- [hudba]
