Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
MEDZI RIADKAMI
ČO BOH ŠEPKÁ MAMIČKÁM
13.10.2026
RUŽENEC
RUŽENEC ZA ZDRAVIE PÁPEŽA LEVA XIV.
záznam z kaplnky Nemocnice Gemelli
13.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (22.01.2016)
Piatok v 2. týždni obdobia cez rok, káže Mons. Jozef Haľko.
Piatok v 2. týždni obdobia cez rok, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
Aleluja,
aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja,
aleluja.
- Aleluja,
- aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja,
- aleluja. V Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nám
- odovzdal slovo zmierenia. Aleluja, aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Marka.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám
- chcel, a oni prišli k nemu. Vtedy ustanovil
- dvanástich, aby boli s ním a aby ich
- posielal kázať s mocou vyháňať zlých duchov.
- Šimona, ktorému dal meno Peter, Jakuba Zebedejovho
- a Jakubovho brata Jána im dal meno Boanerges, čo
- značí synovia hromu. Ďalej Ondreja, Filipa,
- Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba
- Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského
- a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom
- zradil.
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe,
- Kriste.
- Drahí bratia a sestry,
- keby sme dostali za úlohu
- namaľovať evanjelium, ktoré sme práve
- prečítali,
- pravdepodobne by sme mali tendenciu namaľovať
- apoštolov v takom poradí, ako boli
- vymenovaní.
- A preto by prvý apoštol a posledný
- spomenutý apoštol sedeli od seba veľmi
- ďaleko.
- Prvý je svätý Peter, ktorý dostal
- meno Peter - skala
- a posledný je Judáš Iškariotský, ktorý Ježiša
- zradil.
- A predsa najslávnejší obraz, ktorý zobrazuje dvanástich
- apoštolov
- od Leonarda da Vinciego, je namaľovaný celkom
- iným spôsobom.
- Peter a Judáš sú namaľovaní tak,
- že keď ich vidíme, tak ich vidíme v
- jednom zornom poli. Toto je
- obrázok z poslednej večere, kópie
- poslednej večere v Dóme svätého Martina.
- Judáš sedí za stolom,
- lakťom opretý o stôl a v ruke má mešec s
- peniazmi.
- Za ním je svätý Peter. Jeho tvár sa prakticky ako keby
- dotýkala Judášovej tváre a Peter má
- vzadu za chrbtom nôž, ktorým sa bude snažiť
- alebo meč, ktorým sa bude snažiť, snažiť brániť
- Ježiša Krista.
- Prečo Leonardo da Vinci vo svojom najslávnejšom obraze videl
- ako dobré zobraziť prvého a posledného
- v dnešnom evanjeliu menovaného apoštola takto blízko
- seba?
- Máme tu jeden detail. Detail, ktorý my nazvime, že je
- to skutočný Da Vinciego kód. Kód,
- cez ktorý sa dostaneme k interpretácii tejto
- scény a tohto detailu zo scény poslednej
- večere. Totiž
- pri lakti Judáša je
- prevrhnutá solnička.
- Je to malý detail, takmer neviditeľný, ale
- predsa aj vy ho na tomto obrázku môžete vidieť.
- Prevrhnutá solnička,
- prevrhnutá solnička nie je náhoda.
- Je to symbol.
- Ježiš povedal: „Buďte soľou zeme.“ A tiež
- povedal, že ak soľ stratí chuť, tak
- ju vyhodia a ľudia ju pošliapu.
- Prečo Judáš rukou, v ktorej drží mešec,
- prevrháva solničku,
- ktorá okrem toho je aj symbolom tej zóny stola,
- ktorá je najbližšie k vrcholu stola, k tomu, ktorý predsedá.
- Prečo pr-prevrháva solničku, ktorá je
- symbolom chuti, symbolom sily a symbolom
- zmluvy? Niektoré slovníky symbolov hovoria, že
- vysypať soľ, prevrhnúť solničku je ako keby
- prerušiť dohodu, prerušiť zmluvu, prerušiť vzťah,
- prerušiť zväzok.
- Tá solnička vyjadruje pokušenie
- Petra aj Judáša.
- Obidvaja mali pokušenie soli, ktorý stráca
- chuť. Veď koniec koncov, za niekoľko hodín po tejto
- scéne Peter povie o Ježišovi, ku
- ktorému je tak blízko a na ktorého sa tak uprene na tomto obraze
- pozerá: „Ja neviem, kto to je, ja ho
- nepoznám.“ A na tej istej poslednej večeri
- sa v Judášovej duši rozhostí tma a ona,
- on pôjde zradiť svojho majstra.
- Áno, dve postavy, dve osoby menovaní jeden na
- prvom a jeden na poslednom mieste.
- A predsa obidvaja vyjadrujú určitú tendenciu, sklon a
- pokušenie-
- V každom jednom človeku. Totiž
- rozhodnúť sa, či budeme soľou zeme, ktorá stojí,
- ktorá nestráca chuť alebo soľou, ktorá je
- vysypaná a padá na zem.
- Totiž či budeme kresťanmi, či budeme Ježišovými
- učeníkmi, či budeme
- členmi,
- súčasťami jeho mystického tela, ktorí
- sa neboja nestratiť chuť.
- Lebo sa nám dnes podsúva, že vtedy je kresťanstvo
- správne, vtedy je kresťanstvo láskavé, keď
- má mnoho chutí, nielen jednu chuť, ale mnoho chutí.
- Vtedy je kresťanstvo láskavé, keď upúšťa od svojej
- pravej a skutočnej chuti. Toto sa nám podsúva, že vtedy je
- kresťansko, kresťanstvo pravé, keď brána jeho
- milosrdenstva je bez akýchkoľvek kritérií otvorená
- doširoka.
- Áno, Božie srdce je otvorené doširoka,
- ale tá úzka brána je brána, v ktorej sa Pán
- pýta: „Si soľou zeme? Alebo strácaš chuť,
- lebo chceš chutiť každému.
- Strácaš chuť, aby každý povedal, že chutíš."
- Ale v konečnom dôsledku každý bude musieť povedať:
- „Toto nemá chuť. Toto nie je soľ. Toto nie je
- obsah, ktorý by mohol formovať náš život."
- Paradoxné je,
- že Leonardo da Vinci, keď maľoval obraz Poslednej večere,
- nebol praktizujúcim katolíkom.
- Sám musel prejsť prerodom, kde sa musel
- rozhodnúť, či bude tou prevrhnutou solničkou,
- ktorá nemá chuť, nemá kontúry, nemá jasné obsahy,
- alebo či bude tým Petrom, ktorý dokáže
- zaplakať a uznať, že to, čo robil,
- nebolo správne a že sa treba zmeniť.
- Rozdiel medzi Judášom a Petrom nie je ten, že
- nezradil a zradil svojho Majstra Ježiša Krista.
- Obidvaja ho zradili, ale Peter vedel zaplakať a zmeniť
- sa. Judáš nie, a preto si siahol sám na
- život.
- Na smrteľnej posteli sa Leonardo da Vinci
- rozhodol, že prijme vieru katolíckej
- cirkvi v plnosti.
- A dokonca, keď mal prijať sväté prijímanie napriek
- tomu, že bol chorý
- a slabý, požiadal, aby ho zdvihli z
- postele a aby mohol takýmto spôsobom vyjadriť
- úctu voči Eucharistii, ktorú mal práve
- prijať.
- Tak aj my buďme bdelí. Aj my
- vstaňme z našej pohodlnosti, z našich slabostí,
- z našej nevládnosti, lebo Ježiš prichádza, aby nám
- povedal: „Ja ti odpúšťam nie sedem, ale
- sedemdesiatsedemkrát." V tomto Roku
- milosrdenstva chcem, aby si
- nadobudol chuť pravej soli Ježiša Krista,
- pred ktorým každý cíti, že vieš, o čom je život, odkiaľ
- kam ideš a prečo. A nebojíš sa to so všetkou
- láskou a rešpektom voči názoru druhých ľudí
- aj povedať a vyjadriť. Ako soľ, ktorá má
- chuť. Ako soľ, ktorá sa nebojí
- soliť.
- Tak, ako Leonardo da Vinci na konci svojho
- života prijal Eucharistiu,
- i my sa teraz tešme na to, že prichádza Ježiš, aby
- nám povedal: „Bezo mňa nemôžete mať chuť soli.
- Som to ja, ktorý vám ju dodávam. Som to ja, ktorý vás
- posilňuje v každom, v každodennom živote, aby ste
- uprostred činností všedného dňa i tých
- najprofánnejších nezabúdali. Ja som s vami, aby
- ste boli soľou zeme, soľou sveta, soľou
- spoločnosti, soľou každodenných kontaktov."
- S veľkou bázňou, a pritom s veľkou radosťou teraz
- vstúpme do slávenia a privítajme toho,
- ktorý chce zavítať do nášho srdca.
- Nie ako hosť, ale ako ten, ktorý tam chce zostať doma.
- Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
- Pochválený.
- [hudba]
