Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (24.1.2019)
Svätého Františka Saleského, káže dp. Jozef Luscoň SDB.
Svätého Františka Saleského, káže dp. Jozef Luscoň SDB.
Prepis videa
Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
Nové prikázanie vám dávam, hovorí Pán,
aby ste
- Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
- Nové prikázanie vám dávam, hovorí Pán, aby ste
- sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- Ježiš Kristov.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa
- Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ako mňa miluje
- Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v
- mojej láske.
- Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v
- mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho
- Otca a ostávam v jeho láske.
- Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby
- vaša radosť bola úplná.
- Toto je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom,
- ako som ja miloval vás.
- Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj
- život za svojich priateľov.
- Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem.
- Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo
- robí jeho pán.
- Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko,
- čo som počul od svojho Otca.
- Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil
- vás a ustanovil som vás, aby ste
- išli a prinášali ovocie
- a aby vaše ovocie zostalo,
- aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v
- mojom mene.
- Toto vám prikazujem, aby ste sa milovali
- navzájom."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Tak drahí bratia a sestry, máme slávnosť,
- sviatok svätého Františka Saleského a je dobré
- asi ho aj tak priblížiť, pretože to je jeden veľký
- svätec, ktorý zanechal v cirkvi takú trvalú stopu.
- Je aj učiteľ cirkvi a to je veľmi veľký titul, pretože
- mal nám čo povedať. Narodil sa v roku tisíc päťsto
- šesťdesiat sedem. Jeho otec
- bol veľký vojvoda v Savojskom
- kráľovstve, ktoré už nie je. To bolo kráľovstvo,
- kniežatstvo po obidvoch stranách Álp, aj vo Francúzsku,
- aj v Taliansku. A
- ten ich palác, ten kaštieľ, hrad bol práve na takom
- mieste, kde sa odbočovalo aj do Talianska alebo do
- Švajčiarska alebo do Francúzska.
- Takže vyberali mýto a otec to vedel.
- Mal vojenskú kariéru. No a
- predstavte si, keď mal štyridsať päť rokov,
- tak si zobral pätnásťročnú
- dievčinu
- a František bol prvorodený z trinástich
- detí.
- Takže František mal bližšie k mame ako k
- otcovi vekovo.
- Ale bolo to šťastné manželstvo a jednoducho
- mama bola teda veľmi zbožná, aj keď ho porodila v šiestom
- mesiaci a nevedelo sa, či prežije to dieťatko, ale vraj
- našli silnú dojku a jednak tak sa František
- zotavil. Ale ako najstarší mal ísť v stopách otca,
- tak ten ho dával na štúdia.
- Chcel mať z neho právnika a potom, aby sa postaral
- o teda ich majetok, lebo otec sa
- vypracoval na ministerského predsedu, čiže vlastne po
- kráľovi bol prvý. Takže to bola taká veľká
- rodina a veľmi mocná.
- František študuje v Paríži. Spoznal sa s jezuitmi,
- ale spoločnosť bola taká v tom čase, že
- prenikal taký názor,
- predestinácia.
- Protestanti a jednoducho Kalvín a títo všetci tam šírili,
- že človek je dopredu určený buď pre nebo
- alebo pre peklo. Že je vlastne ako keby už
- zadefinované, kde pôjdeš a v podstate je jedno,
- ako žiješ a
- tak ďalej. A z toho vznikali rôzne ťažkosti v duši a
- takisto prepukol takýto problém aj v
- duši Františka. Veľmi sa bál, že pôjde do pekla.
- No a nevedel sa toho zbaviť. Ako devätnásťročný v
- Paríži, keď kľačal pred oltárom
- Panny Márie, tak zrazu prišla mu taká
- myšlienka, taká modlitba: „Dobrotivý Bože,
- aj keď budem v pekle, budem ťa tam nadovšetko milovať."
- A to ho tak oslobodilo
- a poznačený vlastne tým prerodom a proste tým
- všetkým, tou radosťou, že bude milovať Pána, nech už
- kdekoľvek bude,
- tak to dalo takú sprchu jeho duchovnému
- životu a túži byť kňazom.
- No, ako na jednej strane vznikali také
- myšlienky ťažké,
- pochmúrne o skazenosti ľudskej prirodzenosti, tak Pán Boh si
- lieči rany ľudu tak, že vzbudzuje protipól, že
- vzbudzuje ľudí, ktorí zase hovoria o jeho láske, o jeho
- dobrote. A to je tá správna cesta. Študuje v Padove.
- Životopisci hovoria, že keď tak sa začalo hovoriť o srdci
- a on to tak vedel ospevovať, tak išiel aj na
- pitvu, aby videl, čo vlastne to srdce je a kde
- sídli tá láska.
- Doštudoval a dal sa vysvätiť za kňaza proti vôli otca,
- ale jednoducho nastúpil na tú cestu
- duchovnú.
- A ten kraj, kde on vlastne aj žil a kde bol potom aj
- poslaný, bol veľmi poznačený kalvinizmom
- a štyridsať rokov niekde už nebolo kňaza, ani sa svätá omša
- neslúžila.
- A keď sa pýtal biskup, kto by išiel, tak František sa
- prihlásil
- a okolo Ženevy po tých kopcoch navštívil okolo
- štyristopäťdesiat farností. Ľudia ho
- nepočúvali. Práve len okolo pätnásť katolíkov tam
- bolo,
- ktorým, s ktorými mohol tak počítať.
- Tak sa rozhodol písať letáčiky a tam, kde ho
- neprijali, dal ich pod dvere. Aj preto je patrón
- žurnalistov, pretože našiel takýto spôsob.
- Ale tá jeho dobrota, tá jeho miernosť urobila v ľuďoch to, že
- začali ho vnímať.
- Komunikoval veľmi s nimi v jemnosti, v láskavosti.
- Zbadali to aj teda predstavení,
- vysvätili ho za biskupa
- a hovorí sa, že okolo stotisíc
- ľudí prinavrátil naspäť do katolíckej viery.
- No a práve z týchto lístkov a potom dopisoval
- s mnohými, pretože chceli radu od neho.
- Hovorí sa, že napísal okolo dvadsaťtisíc listov.
- Tak potom urobil taký úvod do duchovného života,
- ktorý sa nazýva aj Filotea, tak pomenoval dušu,
- priateľka, kde ju vedie a
- priniesol jednak radosť
- ako také posolstvo, že v radosti sa dobre žije, že
- treba do srdca pustiť Pána Ježiša a nielen napodobňovať, ale
- úplne mu odovzdať to srdce. A vtedy človek dostane aj
- pokoj a hovorí, že pokoj je po
- hriechu najväčšie zlo, pretože vtedy diabol zmutí
- to vnútro a vtedy sa mu dobre loví tak ako niekde v
- rieke, keď je zmutená, tak niekomu sa dobre loví, tak
- hovorí: „Nepokoj je strašná vec.“ A tam
- priniesol aj to, že svätosť je pre každého,
- pretože dovtedy sa myslelo tak neprávom zase pod tými
- rôznymi prúdmi teologickými, že
- svätosť, svätý človek môže vzniknúť len v kláštore.
- A on zrazu priniesol takú revolučnú myšlienku, že
- svätosť môže dosiahnuť každý človek, ale musí sa
- pýtať na Božiu vôľu. A samozrejme, roľník nemôže žiť tak
- ako mních, biskup tak ako trapista, matka tak ako
- rehoľníčka a rehoľníčka tak ako nejaká gazdina,
- ktorá je úplne v nejakom pohybe a je
- jednoducho nespojená s Bohom. Takže dal to všetko tak krásne
- dokopy.
- No a mal veľkú túžbu založiť aj rehoľu.
- Lenže tie časy po Trientskom koncile boli taký, také
- dosť vážne, pretože predtým iste bol problém aj v
- cirkvi, aj v klere. Takže prišli pokyny,
- prísna formácia nezakladať rehole, ktoré by boli aktívne.
- A on mal takú víziu, že aby boli vlastne tie sestry
- na noc a v určitom čase v kláštore, ale potom aby šli pomáhať.
- Nebolo to možné. Tak spolu s jednou, s Františkou de
- Chantals, ktorú videl tak vo sne,
- založili rehoľu Navštívenia Panny Márie,
- ale bola to taká kontemplatívna rehoľa.
- Ale zase pozdravujeme Vincentky, pretože
- jeden dom v Paríži zveril svätému Vincentovi
- de Paul a ten taký príkaz obišiel ten
- koncilový, pretože viedol tie
- sestry, ktoré boli v tom kláštore
- a dal im sľuby na jeden rok. Tak v podstate,
- keď ich pustil aj vonku, aby pomáhali ľuďom a vracali sa
- naspäť, že tá Františkova myšlienka sa
- realizovala.
- A keď Vincentovi hovorili, čo to robí, tak sa tak usmiala a hovorí,
- že ale to ani nie sú rehoľníčky, lebo majú sľuby na jeden
- rok. A teda tak akosi sa to stalo, že máme ďalšiu veľkú
- rodinu a je to veľmi dobré.
- Napísal ďalšie diela František a jednoducho
- ako biskup pôsobí a keď bol pozvaný, aby
- šiel ku francúzskemu kráľovi so savojským
- kniežaťom
- do Avignonu, aby teda na tejto ceste sprevádzal
- knieža. Dobre, už bol aj veľmi unavený, aj keď ešte
- mladý pomerne a cestou naspäť sa zastavil v jednom
- kláštore tých sestier svojich a hovorí: „Joj,
- taký som unavený, ale moje srdce vždy bude s vami„ a takéto
- vízie. A predstavte si zomrel.
- A tie sestričky zase také zbožné a keď jeho
- srdce tu chce byť s nami, tak
- zavolali felči-felčiara a to srdce si nechali v tom kláštore
- dodnes, takže je to taká perlička.
- Ale to podstatné, čo z neho teda žiť?
- Viete, on predbehol Druhý vatikánsky koncil
- o štyristopäťdesiat rokov,
- pretože jednoducho povedal, že svätosť je možné žiť.
- Priblížil nám Pána Ježiša ako priateľa,
- Boha, ako Otca, Ducha Svätého, tiež ako priateľa,
- ktorý inšpiruje.
- Povedal, že svätosť je na dosah.
- Dal takú radosť do cirkvi.
- A keď sa hovorí, že saleziánsky duch, to znamená tí, ktorí žijú z
- neho,
- majú možnosť a je to istota, lebo je učiteľ cirkvi,
- ako sa dopracovať s Božou pomocou k svätosti.
- A vidíme, že mnohí svätci aj z toho ducha vyrástli.
- Ján dvadsiaty tretí na pápežskom stolci, ale žil tohto
- ducha. Svätý Don Bosco, ktorý poznal a
- potom, keď sa to kráľovstvo savojské rozpadlo a v
- Piemonte
- pripadla časť jeho a v Turíne bola dokonca nejaká
- príbuzná zo,
- z rodu Saleských, tak on hľadal vzor pre tých chlapcov aj
- pre svojich saleziánov, aby nejakým spôsobom žili
- a v tej dobrote a v tej láskavosti tak zrazu
- prichádza. Poznal ho a dal ho za vzor svojim
- nasledovníkom tento svätý Don Bosco, a preto založil aj
- saleziánov a pomenoval ich podľa Františka Saleského.
- Keď sa robila exhumácia Františka, tak hľadalo sa, či
- alebo skúma sa to telo, však čo prežilo.
- A predstavte si, vraj mal žlčník ako kameň.
- Viete, lebo tá povaha,
- tam sú sladké údlia, takže jednak to bolo krásne,
- jemné, ale na druhej strane aj veľké štíty, takže
- musel pracovať tie výbuchy a tú prudkosť
- spracovať v sebe. Takže je nám aj vzorom, že sa to
- dá. No a na záver úplne jeho posledné také
- heslo, že na kvapku medu chytíš viacej
- duší ľudí než na sudok octu.
- Že dobrotou dokážeš omnoho viac. Keď sa mu opil
- sluha, tak ho zobral a doniesol do postele.
- A ľudia vraveli: „Aký musí byť Pán Boh, keď
- tento František je taký láskavý?" A jedna sestrička,
- keď prišla za ním, hovorí: „Chcela by som byť svätá.
- Čo robiť?" On jej hovorí: „Viete čo?
- Začnite tichším zatváraním dverí."
- Takže vidíte, bol to správny chlap na správnom mieste,
- nechal
- veľký odkaz a my sa tešme, že, že
- obohatil cirkev o taký zdravý prúd.
- Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Budť vďaka. Amen.
- [hudba]
