- 5. júla 2026
- Dnes: Sviatok sv. Cyrila a Metoda
- Svätých Cyrila, mnícha, a Metoda, biskup...
Podporte nás
Archív
Naživo
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA
káže dp. Juraj MIhály, OFM (Jn 5, 1-3. 5-16)utorok po 4. pôstnej nedeli
Prepis videa
(piano)
Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej
slávy. Chvála ti, Kriste, Kráľ
- (piano)
- Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej
- slávy. Chvála ti, Kriste, Kráľ
- večnej slávy. Bože, stvor vo mne
- srdce čisté, navráť mi radosť tvojej
- spásy. Chvála ti, Kriste,
- Kráľ večnej slávy.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do
- Jeruzalema. V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je
- rybník, hebrejsky zvaný Betsata a pri ňom
- päť stĺporadí. V nich ležalo množstvo
- chorých, slepých, chromých a ochrnutých.
- Bol tam aj istý človek, ktorý už tridsať osem rokov
- bol chorý. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel,
- už dlho chorý, povedal mu: "Chceš ozdravieť?"
- Chorý mu odpovedal: "Pane, nemám človeka, čo by ma
- spustil do rybníka, keď sa zvýri voda
- a kým sa tam sám dostanem, iný ma
- predíde." Ježiš mu vravel: "Vstaň,
- vezmi si lôžko a choď." A ten človek hneď
- ozdravel. Vzal si lôžko a chodil.
- No v ten deň bola sobota, preto Židia hovorili
- uzdravenému: "Je sobota, nesmieš nosiť
- lôžko." Ale on im odvetil: "Ten, čo ma
- uzdravil, mi povedal: Vezmi si lôžko a
- choď." Pýtali sa ho: "A kto je ten človek, čo ti
- povedal: Vezmi a choď?" Ale uzdravený nevedel, kto
- je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu,
- sa zišiel na tom mieste. Neskôr ho
- Ježiš našiel v chráme a povedal mu: "Hľa, ozdravel si už
- nehreš, aby ťa nepostihlo niečo
- horšie." A ten človek šiel povedať
- Židom, že ho to Ježiš uzdravil. A
- Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto
- veci v sobotu. Počuli sme
- slovo Pánovo.
- Chvála tebe,
- Kriste.
- (bratia a sestry, Pán Ježiš prichádza, aby oživil to, čo bolo mŕtve, aby našiel to, čo bolo stratené, aby rozprúdil život tam, kde sa zdá, že už žiadneho života niet. A tak to bolo aj v tom prípade tej udalosti, kedy Pán Ježiš vchádza do priestoru Jeruzalemského chrámu a tam vlastne pri tom stĺporadí ležali rôzni chorí a ochrnutí a mali takú vieru. Však niektoré rukopisy uvádzajú, že občas nejaký Boží anjel zostupoval do vody v rybníku a vtedy kto sa tam okúpal, tak bol uzdravený. Ale keďže ten človek bol paralyzovaný, nemohol sa hýbať. A keď Pán Ježiš sa ho pýta, či chce ozdravieť a on mu hovorí: "Ja nemám človeka, ktorý by ma zniesol dole do rybníka." A táto veta nemám človeka je veľmi vážna, pretože my potrebujeme mať človeka. Hovorí sa, že keď je muž mladý, tak jeho, mmm, ak má nejaký životný strach, tak je to strach z neúspechu. A ak je žena mladá a má nejaký svoj životný strach, tak je to väčšinou strach z toho, že zostane sama, že nebude mať žiadneho človeka. A to je naozaj aj veľká tragédia. Aj svätá matka Tereza to spomínala, že najväčším utrpením aj pre tých chudákov, ktorých zbierala alebo ktorých aj my občas stretávame v rôznych situáciách na uliciach, tak nie je ani ich materiálna bieda, ale najväčšia bieda je, ak nemajú nikoho, kto by sa o nich zajímal, kto by sa ich opýtal, ako sa majú, alebo kto by im povedal v dobrom úmysle nejakú výčitku alebo nejakú kritiku. Nemať človeka človeka deformuje. My sme bytostne na sebe závislí, aj preto sa Boh stal človekom, aby vlastne nám ukázal, že my Boha stretáme práve najčastejšie v tvári blížneho. Je veľmi potrebné si uvedomiť, že nielen človek, ktorý nejakým spôsobom trpí, ako v tomto konkrétnom prípade paralyzovaný človek, ktorý tam ležal a čakal, čo bude, čakal, či sa nad ním vôbec niekto zľutuje. Ale aj my potrebujeme ľudí a zvlášť tých, ktorí potrebujú nás. Alebo možno potrebujeme stretnúť toho človeka, ktorému sme či už chtiac alebo nechtiac ublížili.V tejto tvári je pre nás tvár samého Boha. My si spomíname na jeden starozákonnú-- na jednu starozákonnú epizódu, Keď Jakub, ktorý vlastne obral svojho brata Ezava o prvorodenstvo a už potom, keď sa mu podarilo nahonobiť majetok a mal viacero žien, mal veľa detí. A teraz najväčší strach, ktorý sa však určite miešal aj s nejakou vnútornou nádejou bolo, keď sa mal stretnúť práve so svojím bratom Ezavom, ktorého obral o prvorodenecké práva. A keď sa stretli, tak Jakub mu povedal: "Tvoja tvár je pre mňa ako tvár Boha." Drahí bratia a sestry, je to veľmi dôležité pamätať na to, že Boh k nám najčastejšie hovorí cez ústa našich blížnych. Najčastejšie môžeme hľadieť na jeho tvár, keď hľadíme na tvár tých, ktorí nás potrebujú. Na to nesmieme zabudnúť, lebo toto nás prebúdza z našej tej paralyzovanosti, šak, z tej našej sebestačnosti, keď sa obrníme a žijeme vo svojom sebectve, vtedy sme tí skutočne ochrnutí, ktorí potrebujú Ježišov dotyk. Tak nech aj toto pôstne obdobie nám pomôže k tomu, aby sme sa zmierili s tými, ktorí majú niečo proti nám alebo my niečo proti nim. Aby sme nenosili v srdce túto trpkosť a tvrdosť, ktorá z nás robí nehybných kresťanov. Prosíme Pána, aby nás jeho milosrdný dotyk oživil v láske voči našim bratom a sestrám. Amen. (pozostavovacia melódiu)
Mohlo by vás zaujímať:
VERTIKÁLY
KOMUNITA KRÁĽOVNEJ POKOJA
23.06.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
KTO SÚ NOVÍ BLAHOSLAVENÍ?
17.06.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
NA TANIERI
BEZ LEPKU, BEZ MLIEKA A BEZ CUKRU
20.06.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
záznam z púte do Ostrihomu
27.06.2026Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri
