Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
30.04.2025
15:53 min.
Titulky od AI
Zobrazené 93x

Z PRAMEŇA

káže dp. Peter Sykora (Jn 3, 16-21)

streda po 2. veľkonočnej nedeli

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1408 slov

(hravé intro)
Čítanie zo Skutkov apoštolov.
Vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s ním,


  • (hravé intro)
  • Čítanie zo Skutkov apoštolov.
  • Vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s ním, teda sekta
  • saducejov, a plní žiarlivosti položili na
  • apoštolov ruky a vrhli ich do mestského
  • väzenia.
  • Ale Pánov anjel otvoril v noci dvere
  • väzenia, vyviedol ich a povedal:
  • "Choďte, staňte si v chráme a hlásajte ľudu
  • všetky slová tohoto života".
  • Oni počúvali, zavčas rána vošli do chrámu a
  • učili.
  • Keď prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali
  • veľradu a všetkých starších zo synov Izraela a poslali
  • do väzenia, aby ich priviedli. Ale keď
  • tá sluhovia prišli, vo väzení ich nenašli.
  • Vrátili sa teda a hlásili:
  • "Väznenie sme našli dôkladne zatvorené a strážnici stáli
  • pri dverách.
  • No, keď sme otvorili, vnútri sme nenašli
  • nikoho." Keď veliteľ
  • chrámovej stráže a veľkňazi počuli tieto slová, boli v
  • pomykove, čo sa to vlastne stalo.
  • Tu ktosi prišiel a oznámil im:
  • "Muži, ktorých ste vrhli do žalára, stoja v chráme a
  • učia ľud."
  • Veliteľ stráže hneď odišiel so sluhami a priviedol
  • ich, ale nie násilne, lebo sa báli
  • ľudu, aby ich neukameňoval.
  • Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
  • (hravý instrumentál s spevom)
  • (verš 1) Úbožiak zavolal
  • a Pán ho
  • vyslyšal.
  • Úbožiak zavolal
  • a Pán ho
  • vyslyšal.
  • Pána chcem velebiť v každom
  • čase, moje ústa
  • budú ho vždy
  • chváliť. V
  • Pánovi sa bude chváliť moja
  • duša.
  • Nechže to počujú pokorní a
  • nech sa tešia.
  • Úbožiak
  • zavolal a
  • Pán ho vyslyšal.
  • Velebte so mnou
  • Pána
  • a oslavujme jeho meno
  • spoločne.
  • Hľadal som Pána a on ma
  • vyslyšal
  • a vytrhol ma zo všetkej
  • hrôzy.
  • Úbožiak zavolal
  • a Pán ho
  • vyslyšal.
  • Na neho hľaďte a budete
  • žiariť
  • a tvár vám neščervenie
  • hanbou.
  • Úbožiak zavolal a Pán ho
  • vyslyšal
  • a vyslobodil ho zo všetkých
  • tiesní.
  • Úbožiak zavolal
  • a Pán ho
  • vyslyšal.
  • Ako strážca sa utáborí anjel
  • Pánov okolo
  • Bohabojných
  • a vyslobodí
  • ich. Skúste a
  • presvedčte sa, aký dobrý je
  • Pán.
  • Šťastný človek, čo sa
  • utieka k nemu.
  • Úbožiak
  • zavolal a
  • Pán ho
  • vyslyšal.
  • Aleluja!
  • Aleluja,
  • aleluja!
  • Aleluja,
  • aleluja,
  • aleluja!
  • Boh
  • tak miloval svet, že dal svojho
  • jednorodeného Syna.
  • Každý, kto v neho verí, má
  • večný
  • život.
  • (Hymna)
  • Alleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojím.
  • Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Jána.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného
  • Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby
  • mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na
  • svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet
  • spasil. Kto v neho verí, nie je
  • súdený, ale kto neverí, už je odsúdený,
  • pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho
  • Syna. A súd je v tomto: Svetlo
  • prišlo na svet a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich
  • skutky boli zlé.
  • Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na
  • svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené.
  • Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť,
  • že svoje skutky koná v Bohu.
  • (čteň) Počuli sme slovo Pánovo.
  • Chápeme.
  • Milovaní bratia a sestry! Či si to
  • priznáme alebo nie, ale v srdci každého
  • jedného z nás a tu v tomto sme absolútne bez
  • výnimky, je jedna hlboká túžba, mnohí hovoria,
  • že taká najzákladnejšia, a to je túžba
  • milovať
  • a byť milovaný. A ono to tak možno trošku
  • sladko znie, ale pravdou to je naozaj o každom
  • človeku, aj o tom, kto by si povedal, že chce byť
  • absolútne nezávislý od ostatných alebo nejakokoľvek
  • tvrďas v tejto dobe. Každý v srdci
  • kdesi tú túžbu má. Ale ja som našiel ešte jednu
  • hlbšiu túžbu, ktorá je ešte pod tým kdesi
  • hlbšie a to je
  • byť milovaný, ale byť milovaný napriek
  • tomu, že som poznaný v pravde.
  • Každý z nás má túžbu, aby ho niekto mal rád
  • takého, aký je, nielen podľa masiek,
  • ktoré máme, nie podľa toho, ako sa zdáme
  • byť. Ale s chybami,
  • s minulosťou, s pádmi, s
  • hriechmi, s povahou, akú máme, jednoducho
  • takí, akí sme. Tá túžba v nás kdesi
  • hlboko zakorenená je.
  • Neviem, či máme naplnenú, ale pravdou zostáva tiež,
  • ľudský život, všetky slová, ktoré povieme, všetky skutky, ktoré
  • vykonáme, všetky naše snahy vzťahové aj nevzťahové,
  • každej jednej oblasti života sú presne o napĺňanie tejto
  • túžby: milovať a byť
  • milovaný.
  • A do tohto nášho vnútorného pocitu a tejto túžby
  • vstupujú slová dnešného evanjelia, že Boh tak
  • miloval svet.
  • Nie svet
  • ideálny, všimnite si, ale taký, aký
  • naozaj je. Boh ho naozaj
  • miluje. S vojnami, so
  • zúfalstvom, s klamstvom, so
  • zlobou, s
  • pýchou, so všetkým tým, čo si len na
  • svete vieme predstaviť. Boh takýto svet
  • miluje.
  • A teda
  • ako miluje Boh?
  • Bezvýhradne, úplne
  • až tak, že dal svojho Syna, lebo on v
  • tento svet, môj milovaný, verí.
  • A my sme súčasťou tohto sveta nedokonalého,
  • častokrát zlého.
  • A teda platí to aj o nás. Boh nás miluje takých,
  • akí sme, lebo v nás
  • verí.
  • Jeden mladý muž, Tomáš sa volal, spáchal veľmi veľa
  • zločinov, dokonca aj vraždu mal na Rováši a
  • tak ho odsúdili. Sedel v base. Dlho sa
  • nevedel nijakým spôsobom zmeniť a ani zmieriť so svojou
  • situáciou. A viac ho ako to väzenie
  • štátne mrzelo to, že ho odsúdili jeho
  • najbližší, že ho každý odsúdil. Každý ho mal za
  • vraha, za niekoho, kto zlyhal v
  • živote. Ale
  • chodievala pod jeho okno na lavičku modlievať sa každý
  • týždeň jedna žena. Pravidelne.
  • Sedela tam ticho, až molila svoj
  • ruženec. Raz sa toho Tomáša
  • spýtal spolovezeň: "Kto je tá žena?" Tento Tomáš
  • sa rozplakal a povedal: "To je moja
  • mama."
  • A prečo tu chodí? Spýtal sa ten väzeň
  • a on hovorí: "Ja netuším, ale
  • verím, že tieto jej tiché modlitby
  • raz spôsobia, že mi Boh odpustí.
  • Ja neviem, ale verím, že tieto jej tiché modlitby
  • spôsobia, že mi Boh raz
  • odpustí." Práve bratia a
  • sestry, tento muž potom naozaj zobral jedného dňa
  • Bibliu do ruky, začal uvažovať o tom, čo
  • spravil a o tom, aký je Boh
  • a absolútne sa zmenil. Až tak, že keď vyšiel z
  • väzenia, stal sa jedným z najväčších
  • charitatívnych pracovníkov vo svojej oblasti, kde
  • žil.Netuším,
  • hovorí. Ale viem, že táto tichá prítomnosť
  • raz spôsobí, že mi Boh odpustí. DOROTVA ČIERNOVÉ: (vraví) Pre,
  • táto tichá prítomnosť mamy,
  • prítomnosť svetla, nazvime to podľa dnešného Evanjelia,
  • spôsobila zmenu. To, že tma odišla zo života toho
  • Tomáša, lebo v neho verila. Ona vedela,
  • že spravil tie zločiny,
  • ale verila, že kdesi tam v hĺbke toho zlého srdca je
  • srdce, že kdesi tam je dobrý Tomáš.
  • Verila v neho. Rovnako ako v nás, milovaní, verí
  • Boh, že kdesi tam v hĺbke našich sŕdc
  • je dobrý človek, niekto, kto dokáže
  • prijať jeho lásku aj milovať. Ale musíme tomu uveriť spätne
  • aj my
  • a prijať tú lásku, že Boh tak miloval svet, aby
  • nezahynul nik. Ale čo je ešte krajšie, nielen je to taká všeobecná
  • fráza, ale Boh miloval svet, že dal svojho
  • syna, aby si ty nezahynul, aby
  • si ty nezahynula. A to je evanjelium v jednej vete.
  • Tu by sme mohli skončiť, sadnúť si a iba
  • uvažovať. Boh tak miloval svet,
  • že dal svojho syna. To nie je poézia, drahí bratia a
  • sestry. To je krv, to je výkrik z
  • kríža, to je pot, to je bolesť, lebo aj taká je láska.
  • Ale Boh v nás až takýmto spôsobom verí.
  • Boh takýmto spôsobom miluje
  • človeka. Opakujem, takého, aký
  • je. Lebo Boh tu neprišiel s ukazovákom, ktorý ide
  • odsúdiť. Ale viete, ako prišiel? S otvoreným náručím.
  • Vidíte to?
  • S otvoreným náručím. Neprišiel nás odsudzovať.
  • Prišiel nás milovať v pravde
  • a vo svetle. To sme my tí, ktorí odmietame svetlo
  • a odmietame pravdu, lebo odhaliť všetko je pre nás
  • bolestivé, lebo sme zvyknutí, že keď odhalíme všetko, čo urobia ostatní?
  • Odsúdia nás. Ale Boh je v takej situácii ako lekár,
  • ktorý sa pozrie na odhalenú ranu, nie aby sa
  • vysmial. Aby nás ešte viac mučil.
  • Ale aby to všetko zacelil a uzdravil.
  • To znamená to, čo Evanjelist Ján zapísal v
  • slovách: Byť v pravde, byť vo
  • svetle, to znamená byť takto otvorený pred Božou
  • tvárou
  • a takto prijať, že som milovaný taký, aký
  • som. Tá túžba má dve
  • zložky, všimli ste si? Milovať a byť
  • milovaný. A tu je domáca úloha pre nás
  • všetkých. Keď takto prežijeme Božiu lásku,
  • sme pozvaní aj my takouto láskou milovať ostatných.
  • Nie s ukazovákom, ale s otvorenou
  • náručou. Tá túžba totiž vyžaduje od
  • nás, aby sme nielen si ju nechávali napĺňať,
  • pomohli ju napĺňať aj ostatným. Milovať
  • a byť milovaný. DOROTVA ČIERNOVÉ: (vraví) Preto, bratia a sestry, prajem nám
  • všetkým, aby sme v dnešný deň
  • o tom vedeli nielen uvažovať, ale tešiť sa z toho,
  • že sme milované Božie deti
  • takí, akí sme.
  • (hra na cieľovej hudbe)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO