Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
12.06.2025
15:19 min.
Titulky od AI
Zobrazené 142x

SPOLOČENSTVO VERIACICH JE KŇAZSKÉ

káže dp. Ján Buc (Jn 17, 1-2. 9. 14-26)

Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza

Prepis videa

cca 11 min čítania • 2116 slov

(piano)
(Hrôza) Aleluja,
aleluja,


  • (piano)
  • (Hrôza) Aleluja,
  • aleluja,
  • aleluja.
  • Vylejem na vás čistú vodu.
  • Dám vám nové srdce a vložím do
  • vás nového ducha.
  • Aleluja,
  • aleluja,
  • aleluja.
  • Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo
  • Svätého evanjelia podľa Jána. Sláva tebe,
  • Pane.
  • Ježiš pozdvihol oči k nebu a hovoril:
  • "Otče, nadišla hodina. Osláv svojho
  • Syna, aby Syn oslávil Teba
  • tak, ako si mu dal moc nad každým telom,
  • aby všetko, čo si dal Ty jemu, im darovalo večný
  • život. Za nich prosím, neprosím za
  • svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji.
  • Dal som im tvoje slovo a svet ich
  • znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani
  • ja nie som zo sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo
  • sveta, ale aby si ich ochránil pred
  • zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja
  • nie som zo sveta. Posväť ich pravdou.
  • Tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa
  • poslal na svet, aj ja som ich poslal do
  • sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby
  • boli aj oni posvätení v pravde.
  • No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze
  • ich slovo uveria vo mňa. Aby všetci boli
  • jedno ako ty, Otče vo mne a ja v
  • tebe. Aby aj oni boli v nás, aby svet
  • uveril, že si ma ty poslal.
  • A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal
  • im, aby boli jedno, ako sme my
  • jedno. Ja v nich a ty vo
  • mne. Nech sú tak dokonale
  • jedno, aby svet spoznal, že si ma ty
  • poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ
  • mňa.
  • Otče,
  • chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so
  • mnou tam, kde som ja. Aby videli moju slávu,
  • ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením
  • sveta.
  • Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa
  • poznám.
  • I oni spoznali, že si ma ty poslal.
  • Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim,
  • aby láska, ktorou ma miluješ, bola v
  • nich a aby som v nich bol
  • ja." Počuli sme slovo
  • Pánovo. Chvála tebe,
  • Kriste.
  • Presne táto modlitba, ktorú Ježiš prináša v Jánovom
  • evanjeliu a hovorí k Otcovi z celého jeho srdca a
  • prosí za nás. A presne toto je tá jeho ako keby
  • služba kňaza, ktorý prínáša celé
  • svoje bytie, celé svoje srdce za každého jedného z nás.
  • A teraz je otázka, že či my si toto uvedomujeme,
  • prišiel tu na túto zem, zošiel, zostúpil z
  • neba, aby nás pozdvihol bližšie k nebu a bližšie
  • srdcu. A on to naozaj myslel vážne túto modlitbu.
  • A ja verím, že Pán Boh, že Otec počuje túto Ježišovú modlitbu
  • neustále a neustále, ako keby to, tá milosť
  • vypočutia prúdi do tejto, do zeme, do našich
  • sŕdc, do našich životov, aby nás priblížil k tomu, k čomu nás Ježiš
  • povoláva. Takže my máme zástancu, ktorý ako keby
  • neustále sa prihovára za nás, že, že aby sme žili tú plnosť života, ktorú
  • on videl. Viete, že keď on povie, že nech sme jedno, nech sú oni jedno v
  • nás, ako ty, Otec a ja sme spolu v jednote.
  • My si to ani nevieme uvedomiť alebo nevieme pochopiť tú jednotu,
  • volá, ale je to niečo, čo je veľmi také významné.
  • V Katechizme Katolíckej cirkvi je napísané, že Kristus
  • Veľkňaz je jediný prostredník a urobil z
  • cirkvi kráľovstvo kňazov svojmu Bohu a
  • Otcovi. A pokračuje ten bod, že celé
  • spoločenstvo veriacich ako také je kňazské.
  • Čiže my, keď máme hlavu cirkvi Ježiša Krista
  • ako najvyššieho a večného kňaza, tak aj my by sme sa mali stať
  • kňazmi. A my všetci, ktorí sme pokrstení, tak sme vlastne vstúpili do
  • toho povolania aj proroka, kňaza, aj
  • kráľa. Čiže máme na sebe kňazské povolanie,
  • kňazstvo. A teraz je otázka, že ako ho vykonávame.
  • Kdesi som čítal prednedávnom a veľmi to vstalo tak vo mne, že,
  • že každý kresťan, keď sa človek stane kresťanom, tak sa
  • stáva druhým Kristom. A teraz že keď sa pozrieme na
  • seba,
  • že je to v nás vidieť, že som kresťan, to
  • znamená, že ja som druhým Kristom, že som tým, ktorý
  • vo mne žije, Ježiš vo mne žije a vo mne, zo mňa by to malo byť
  • cítiť a chcem vás pozvať, aby sme si sa pozreli do
  • pár oblastí Ježiša ako toho, ktorý sa ukázal ako
  • kňaz. Prvá vec je to, že Ježiš ako kňaz priniesol
  • obetu seba samého.A my vieme, že v Starom
  • zákone kňazi prinášali do chrámu obety.
  • Zvierat, oleja, obilia. Jednoducho
  • prinášali tam niečo iné. Ale Ježiš zrazu vstupuje na
  • scénu. Nie s tým, že obetuje niečo iné, ale Ježiš prichádza,
  • aby obetoval seba samého. A vieme, že to nebola ľahká
  • obeta. Vieme, že toho stálo veľa
  • vnútorného úsilia, takého rozhodnutia plniť
  • Otcovu vôlu. Vieme, ako zápasil v getsemanskej záhrade.
  • Vieme, že, že on vedel o tom, že čo ho čaká.
  • Že preto to bolo také ťažké to utrpenie.
  • A predsa, akokeby zobral ten kríž, priniesol tú obetu
  • a stal sa vlastne symbolom slobody pre nás a vykúpenia
  • lásky, milosrdenstva, ktoré všetko je obsiahnuté v tom
  • kríži. A teraz tu, keď my máme byť tými, ktorí akokeby
  • Ježiša nasledujú alebo pokračujú v tom jeho
  • diele, že sme, že On žije v nás. Tak ja sa pýtam, že, že
  • keď my počujeme
  • slovo obeta, že čo to v
  • nás
  • rezonuje? Čo v nás to robí? Že
  • koľkokrát my možno nemáme radi utrpenie?
  • Nemáme radi možno veci, ktoré sú pre nás ťažké a sa
  • sťažujeme, hundreme, ponosujeme, stále akokeby hľadáme
  • nejaké úľavy, ako odísť možno od toho obetovať
  • sa alebo položiť niečo na oltár a jednoducho chceme akokeby ten
  • život žiť len taký, že oveľa ľahší, že, že stále si ho chceme
  • zľahčovať. A celá tá doba a svet akokeby nás viedli k
  • byť úplne ľahučký. Lenže Ježiš by nepovedal,
  • a nasleduj ma. Hej, kto nezaprie a nezoberie svoj kríž, nemôže
  • ma nasledovať. A ja sa pýtam, že keď príde ten moment, že ja
  • prežívam možno nejakú ťažkosť, utrpenie, bolesť, strach alebo
  • čokoľvek, že, že koľko z tých vecí dáme na oltár?
  • Len keď je niečo na oltári, tak vtedy môže spadnúť z neba
  • oheň a stráviť tú obetu. Keď tam je prázdno a ja
  • utekám od každej obety, tak potom tam nemá čo, čo spáliť
  • ten oheň z neba a, a môj oltár srdca ostáva prázdny a chcem
  • nás povzbudiť, aby sme možno ja-- a ja viem, že prežívame tie ťažkosti,
  • ja viem, že prežívame bolesti. Ja viem, že možno veľa vecí osamotenie
  • a, a ja neviem, niekedy možno vzťahy ťažké a možno my
  • máme problém sami so sebou, ale jednoducho aj toto môže byť obeta, že,
  • prijmem aj seba so svojou nedokonalosťou a budem kráčať práve v
  • tom, aby som bol premenený. Aby tá milosť z neba
  • strávila tú moju nedokonalosť. A keď to dám na ten
  • oltár obety a prijmem to, že v tom budem kráčať.
  • Takže skúsme možno sa učiť tejto obete. Hej?
  • Že toto je niečo, čo je dôležité a premieňa to svet.
  • O niekoľko dní bude blahoslavený
  • jeden novodobý mučeník z Konskej republiky, ktorý sa
  • volá Flombert Van Čuj. Bol to dvadsaťšesťročný
  • chlap, ktorý urobil veľmi takú jednoduchú, ale zásadnú
  • vec. On, on kedysi pracoval a cez neho prichádzala
  • pomoc do, do tej Konskej republiky a on vedel,
  • potraviny, ktoré tam idú, tak, že nie sú úplne v poriadku, že sú
  • pokazené a mohli by spôsobiť bolesti, nákazu iným
  • ľuďom. A-a oni ho chceli podplatiť.
  • Chceli mu dať peniaze, pustil túto potravinovú pomoc
  • chlapec? A on povedal, že nie. Že on nechce uškodiť tým ľuďom.
  • Chceli ho podplatiť. On nezobral tie peniaze, nestal sa
  • otvoreným pre korupciu a tak ho umučili.
  • On chránil ľudí a stal sa novodob-novodobým mučeníkom.
  • To bola tá obeta jeho života. Preto sa stal tým, ktorý bude
  • akokeby orodovníkom, bude blahoslaveným a potom možno aj
  • Práve toto je akokeby symbol, že on prevzal tú-- ten kríž,
  • tú obetu seba na to, aby zachránil iných ľudí.
  • Druhá vec, že Ježiš je ten, ktorý spolucíti s
  • našimi slabosťami. On, on nie je ten, ktorý by hovoril,
  • že: "Zas si zlyhal. Zas si neurobil to, čo si mal urobiť, neurobil si
  • čo, čo si mal urobiť a ja neviem, urobil si, čo si nemal urobiť."
  • Ale v Liste Hebrejom my môžeme čítať, že, že my nemáme
  • veľkňaza, ktorý by nevedel spolucítiť s našimi
  • slabosťami, ale takého, ktorý bol vo všetkom pokúšaný
  • podobne ako my a bez hriechu. Čiže ja akokeby nemám byť ten,
  • ktorý sa skrýva pred Ježišom. My, my máme niekedy zvyk také, že
  • si dávame nálepky na svoj život, že skrývame to, nie?
  • Že-že tie naše najväčšie slabosti nie sú známe iným ľuďom, že
  • my vieme o našich myšlienkach, ako, ako myslíme o iných ľuďoch.
  • My vieme možno to, že keď sme leniví a neurobíme a potom sa
  • alebo sa vyhovárame. A, ale On je ten, ktorý nám rozumie aj
  • presne v tých slabostiach. A to, čo on chce, je, aby sme tie slabosti
  • priniesli na svetlo pred jeho tvár, lebo tam sa ich môže dotknúť.
  • A keď ich zakrývam, tak sa akokeby tak odďaľujem.
  • Ale keď poviem Ježiš, ja som naozaj taký slabý, tak on ako kňaz
  • vstupuje do tejto mojej slabosti a vtedy môže nastať proces
  • liečenia, uzdravenia a vtedy môže akokeby prísť to,
  • že žijem tú plnosť života, do ktorej on-on ma pozýva.
  • A toto je potom pozvanie toho, že ja keď mám byť tiež kňazom, tak
  • ja sa môžem dotýkať slabostí iných ľudí.
  • Ale viete si predstaviť teraz, že, že my budeme otvorení pred sebou v
  • slabostiach? Že si budeme navzájom hovoriť o tom,
  • tlačí, kde nám nefunguje život, Kde nás to bolí?
  • My sa hanbíme a naša dôvera navzájom medzi sebou je
  • naštrbená a bojíme sa, že tí ľudia nás zradia, že nás neprijmú
  • možno s tými slabosťami, ale toto nie je to pravé rodinné
  • spoločenstvo kresťanov, ktoré my máme žiť.
  • My máme byť tí, ktorí sú otvorení v láske a máme
  • slabosťami iných. A nie preto, aby ja som sa povýšil nad nich
  • a aby som si povedal, že jak dobre, že vidím, že, že akí sú tí ľudia
  • slabí. Ale my máme byť tými, ktorí sú citliví k tomu, k tej
  • bolesti a slabosti iných ľudí. Kedy sme naposledy objali
  • možno v srdci tých ľudí, ktorí nám ublížili?
  • Kedy sme možno prišli k tým, ktorí sú na okraji spoločnosti a potrebujú
  • našu lásku? Máme súcit so slabými?
  • Alebo si hovoríme jak ten farizej, že ja dávam desiatky zo všetkého
  • a som celkom dobre pred tebou. Ale vieme, že ten mýtnik, ktorý stál vzadu
  • a bol slabý a hovoril, že odpusť mne, tak odišiel
  • ospravedlnený. Čiže učme sa od Ježiša dotyku tých
  • slabých miest pre iných ľudí a vtedy môže nastať tá dôvera, keď ľudia
  • budú vidieť, že im rozumieme, že ich dokážeme vypočuť, že nemáme hneď
  • pripravené odpovede na to, že jak sa majú správať alebo že
  • čo majú žiť.A posledná vec, že Ježiš bol ten,
  • ktorý žil pre iných. To bolo jeho kňazstvo, že On
  • vyšiel zo seba. Odišiel z neba, prišiel na túto zem, aby
  • objal svet, aby objal všetkých tých hriešnych slabých
  • A on nebol ten, ktorý by sedel kdesi v lavici a čakal, kým
  • ľudia prídu k nemu. Ale on bol ten, ktorý, ktorý bol na ceste
  • neustále. A ja niekedy si myslím, že my sme ľudia
  • lavíc, že by sme si sadli v našom
  • živote. Ale Ježiš je ten, ktorý nás volá, aby sme boli
  • pútnikmi nádeje a zvlášť v tomto roku v jubilejnom my máme byť
  • pútnikmi nádeje, ktorí prinášajú nádej pre ľudí,
  • nás. Tak chcem vás pozvať do toho, aby sme možno dnes sa nechali
  • tak inšpirovať Ježišom ako najvyšším a večným
  • kňazom, ktorý priniesol seba,
  • ktorý sa obetoval a ktorý vychádzal k ľuďom, aby
  • priniesol uzdravenie, ktorý pri-prinášal pochopenie, lásku,
  • ktorý jednoducho bol ten, ktorý neostal vlažným, ale
  • stále v ňom horela tá plnosť lásky.
  • A ja verím, že práve tento čas, toto stretnutie s
  • týmto kňazom, ktorého my prijímame, s ktorým teraz sme v
  • prítomnosti, tak toto nás môže transformovať.
  • Toto môže urobiť metamorfózu v našom živote a my môžeme sa
  • ocitnúť aj po tejto chvíli stretnutia znova o kúsoček
  • lepšími ľuďmi a viac odrážať jeho svetlo a jeho lásku.
  • Tak len majme otvorené srdce práve pre túto chvíľu, pre toto stretnutie
  • s týmto kňazom, ktorý nám slúži aj v tejto
  • chvíli.
  • (prestávka tri sekundy) Pane Ježišu, ďakujeme ti, že ty si
  • Boh, ktorý si prišiel slúžiť, ktorý si nám dal
  • príklad, ktorý si umýval nohy, ktorý si sa
  • stretával s ľuďmi, ktorí boli pre mnohých
  • nepohodlní, ktorým opov-, ktorými
  • opovrhovali. Premeň naše srdcia, daj, aby aj
  • my sme boli tými, ktorí, ktorí žijeme to svoje
  • kňazstvo, to svoje povolanie
  • slúžiť. Byť tými, ktorí prijímajú ťažkosti,
  • kríž. Nauč nás žiť tak, ako si žil ty. Amen.
  • Amen.
  • (pozadie)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO