- 5. júla 2026
- Dnes: Sviatok sv. Cyrila a Metoda
- Svätých Cyrila, mnícha, a Metoda, biskup...
Podporte nás
Archív
Naživo
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
ŽIŤ AKO PÚTNICI
káže dp. Marek Vaňuš, SVD (Mt 7, 1-5)pondelok 12. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
(piano)
Čítanie z knihy Genesis.
Pán povedal Abramovi: "Odíď zo svojej krajiny, od
- (piano)
- Čítanie z knihy Genesis.
- Pán povedal Abramovi: "Odíď zo svojej krajiny, od
- svojich príbuzných a z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti
- ukážem.
- Urobím z teba veľký národ a požehnám ťa.
- Oslávim tvoje meno a budeš požehnaním.
- Požehnám tých, čo ťa budú žehnať a prekľajem tých, čo ťa
- budú preklínať.
- V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme."
- A Abram odišiel, ako mu rozkázal Pán.
- Išiel s ním aj Lót. Abram mal sedemdesiat päť rokov, keď odišiel
- z Charanu.
- Vzal svoju ženu Saraj a svojho synovca Lóta i
- celý majetok, čo nadobudli, aj služobníctvo, ktoré získali v Charane.
- Pohli sa a šli do krajiny Kanaán.
- Keď došli do krajiny Kanaán, Abram prešiel krajinou až k miestu
- Sichem, až k dubu Moreho.
- Vtedy bývali v krajine Kanaánčania.
- Abramovi sa zjavil Pán a povedal mu: "Túto krajinu dám
- tvojmu potomstvu."
- A on tam Pánovi, ktorý sa mu zjavil, postavil oltár.
- Odtiaľ odišiel k vrchu, ktorý bol východne od Betelu, a tam postavil
- svoj stan.
- Na západe mal Betel, na východe háj.
- Aj tam postavil Pánovi oltár a vzýval Pánovo meno.
- A Abram postupoval zo stanovišťa na stanovište až k Negebu.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohú vďaka.
- Blažený ľud, ktorý si Pán vyvolil za dedičstvo.
- Blažený ľud, ktorý si Pán vyvolil za dedičstvo.
- Blažený národ, ktorého Bohom je Pán.
- Blažený ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo.
- Pán hľadí z neba a vidí všetkých ľudí.
- Blažený ľud, ktorý si Pán vyvolil za dedičstvo.
- Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja.
- Nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú, aby ich zachránil pred
- smrťou a v čase hladu nakŕmil.
- Blažený ľud, ktorý si Pán vyvolil za dedičstvo.
- Naša duša očakáva Pána. On je naša pomoc a ochrana.
- Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, ako dúfame v teba.
- Blažený ľud, ktorý si Pán vyvolil za dedičstvo.
- Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja.
- Živé a účinné je Božie slovo.
- Rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.
- Aleluja, aleluja.
- (pauza)
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- (hudba)
- Ježiš povedal svojim učeníkom: "Nesúďte, aby ste neboli súdení,
- lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás.
- A akou mierou budete merať vy,
- takou sa nameria aj vám.
- Prečo vidíš smietku v oku svojho brata
- a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?
- Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: "Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka"
- a ty máš v oku brvno?
- Pokrytec,
- vyhoď najprv brvno zo svojho oka.
- Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- (pauza)
- Milí bratia a sestry!
- Počnúc dnešným dňom nám liturgia
- tých takzvaných feriálnych alebo
- všedných bežných dní
- ponúka na nejaký čas príbeh patriarchov.
- Dobrodružstvo tých mužov a žien, ktorí poznávajú, kým Boh je
- naozaj v ich živote.
- Učia sa takpovediac zo skúsenosti, ktorú prežívajú.
- A ak ich teda sme pozvaní znovu počúvať tieto príbehy, ktoré sú veľmi známe, príbeh
- Abraháma, Izáka, Jakuba, ich manželiek,
- tak je to možno preto, že môžu byť pre nás určitou inšpiráciou.
- A v tých kľúčových krokoch,
- ktoré môžu byť aj v našom osobnom príbehu tou skúsenosťou s Pánom.
- Príbeh patriarchov začína Božím pozvaním
- či výzvou alebo dokonca rozkazom, lebo tak to naznačuje tá forma slovesa,
- ktorú Boh adresuje Abramovi: "Odíď."
- Prvé slovo, ktoré zaznieva k Abramovi, je Odíď.
- Príkaz, ktorý možno aj v tej slovenčine odkazuje na kráčanie
- a odkazuje na, na to, aby sa človek vydal na cestu, v rámci ktorej musí
- niečo zanechať.
- Pri Abramovi to Pán Boh zdôrazňuje pomerne podro-bodrobným menovaním,
- keď hovorí Odíď zo svojej krajiny, od svojich príbuzných a z domu svojho otca,
- čiže od tých nadobudnutých istôt
- a z prostredia, v ktorom Abram vyrastal
- a je pozvaný ísť k čomusi novému,
- neznámemu.
- Do krajiny, ktorú ti ukážem, hovorí mu
- Boh.Nešpecifikuje, ako bude vyzerať
- tá krajina.
- A tak Abrahama môžu v tej chvíli napĺňať rôzne predstavy, rôzne očakávania,
- ale tak isto obavy, neistota.
- A predsa sa vydá na cestu.
- To putovanie sa stáva typickou črtou života patriarchov,
- ktorú vyjadruje aj v spôsobe života.
- Žijú v stanoch a aj dnes sme počuli, že v podstate
- prechádza, putuje zo stanoviska na stanovisko.
- Nejaký čas zostáva, postaví svoj stan, potom zdvihne a ide ďalej.
- Patriarchovia nemajú vystavané domy.
- Žijú v stanoch,
- ktoré musia teda poskladať z času na čas a ísť ďalej.
- Možno kvôli pastvinám, pastvinám pre svoje stáda, ale
- najmä v poslušnosti voči Božiemu Božiemu hlasu.
- Podobne ako neskôr celý ľud. Izrael, keď bude vychádzať z Egypta do zasľúbenej
- zeme, keď bude na tej ceste z otroctva do slobody,
- bude tiež prebývať v stanoch.
- Žiť ako pútnici.
- Tí, ktorí niečo zanechávajú, aby poskytli priestor čomu novému.
- Možno nám to pripomenie aj aktuálny jubilejný rok, ktorý nesie motto
- Pútnici nádeje.
- Možno na toto sme
- pozvaní opäť tak akosi viac pamätať.
- Občas si budujeme toľko istôt okolo seba,
- že sa nám veľmi nechce
- kráčať ďalej.
- Najmä nie v tom duchovnom zmysle.
- Je príliš veľa, možno aj tých materiálnych vecí, ktoré nám akoby zabraňujú
- odísť, kráčať.
- Lenže tak ako život patriarchov, zrejme aj náš život, najmä v tom duchovnom
- zmysle,
- má byť o tom bytí na ceste
- do toho definitívneho príbytku, ktorým,
- ktorým je spoločenstvo s Pánom, keďže naša pozemská existencia nie je večná.
- To slovo, ktoré je adresované Abramovi
- v tom pôvodnom biblickom jazyku v hebrejčine,
- nesie taký zaujímavý dvojitý význam.
- Na jednej strane je formou zdôrazneného imperatívu, teda rozkazovacieho spôsobu, niečo
- ako no skutočne choď, musíš ísť.
- Akoby Boh dával najavo, že to nie je len jedna z mnohých rovnocenných možností, ktoré
- stoja pred Abramom, ale tá jediná,
- ku ktorej ho pozýva, ku ktorej ho pobáda
- ísť
- a ktorú si má zvoliť.
- Ale na druhej strane je to čítanie tých dvoch slov v hebrejčine umožňuje aj chápanie
- tohto spojenia ako:
- Choď kvôli sebe samému.
- Teda Boh akoby odkrýval Abramovi,
- že to, čo mu prikazuje,
- nie je nejakým Božím výmyslom, ale je to najlepšie pre Abrama
- samotného.
- Je v prospech jeho rastu a naplnenia jeho existencie.
- A to potom Pán vyjadruje aj tými slovami o požehnaní.
- Abram tým získa požehnanie.
- Svojou poslušnosťou voči Božiemu príkazu,
- čo vyjadruje svätopisec veľmi jednoducho, ale hlboko, Abram odišiel, ako mu prikázal
- Pán, začína dialóg, ktorý tvorí ďalšiu typickú črtu života
- patriarchov.
- Oni zachytávajú ten Boží hlas, ktorý k nim možno nehovorí až tak často.
- Veď nakoniec aj k Abramovi prišiel, až keď mal sedemdesiatpäť rokov, ako hovorí Písmo.
- Ale keď prichádza tento Boží hlas,
- oni, oni naň odpovedajú.
- Patriarchovia nie sú bez chýb,
- ale sú otvorení kráčať
- a počúvať.
- Občas pravia aj chybné kroky, ktoré majú svoje dôsledky na ich životy.
- Ale práve cez tú podstatnú ochotu počúvať
- a poslúchať
- rastú vo vnímavnej vnímavosti Božej blízkosti a tak môžu zakusovať aj jeho
- požehnanie
- dobrodenia Božiej blízkosti.
- Takže popri ochote kráčať a zanechávať, čo tu za sebou,
- nás môžu inšpirovať aj k budovaniu toho aktívneho dialógu s Bohom.
- To sú také tie dôležité dve črty.
- Oni mnohokrát nehovoria veľa. Ich odpoveď nespočíva v slovách,
- ako práve v tej ochote uskutočniť,
- urobiť to, k čomu ich Boh pozýva.
- Naozaj aj pre nás
- tým rozhovorom s Bohom
- nie sú len chvíle sústredenej modlitby,
- ale sú to aj chvíle,
- keď na Božie slovo dávame odpoveď
- svojím rozhodovaním a svojím konaním podľa Jeho vôle.
- Takže byť na ceste,
- zanechávať a putovať
- a na druhej strane
- byť v dialógu, odpovedať v poslušnosti.
- To sú kroky, ktoré nám zanechávajú títo mužovia a ženy na čele s Abrahámom,
- Abrahámom, ktorého vieru vyzdvihuje aj apoštol Pavol vo svojich listoch.
- Skúsme sa aj my nimi inšpirovať a povzbudiť, keďže nás Pán pozýva
- k novým veciam.
- Cez okolnosti a slová,
- ktoré k nám
- hovorí, možno aj niekedy cez ľudí, ktorí sú v našom okolí,
- s tými, s ktorými sa stretneme.
- A kiež aj my, tak ako oni, ten dialóg s Bohom dokážeme
- rozvíjať poslušnosťou života.
- Amen.
- (outro muzika)
Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
záznam z Kostola na Ponikách
09.07.2024
EFFETA
EFFETA (275) - 29. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
s dp. Antonom Červeňom, SDB, moderuje Katarína Pirohová
17.10.2025
EFFETA
EFFETA (272) - 26. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBí
s dp. Markom Rojákom, moderuje Henrieta Košecká Honzová
26.09.2025
EFFETA
EFFETA (265) - 19. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
s dp. Ľubošom Pavlišinovičom, moderuje Katarína Pirohová
08.08.2025
PRÍHOVORY
PÔSTNE ZAMYSLENIE ROBERTA PASOLINIHO, OFMCAP
Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. 2 Kor 5,17
08.03.2026Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri
