Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
25.06.2025
10:22 min.
Titulky od AI
Zobrazené 68x

Z PRAMEŇA

káže dp. Jozef Pajerský (Mt 7, 15-20)

streda 12. týždňa v Cezročnom období

Prepis videa

cca 6 min čítania • 1185 slov

(Hrniec tónom) Aleluja,
aleluja, aleluja.
Ostaňte vo mne a ja vo vás, hovorí Pán.


  • (Hrniec tónom) Aleluja,
  • aleluja, aleluja.
  • Ostaňte vo mne a ja vo vás, hovorí Pán.
  • Kto ostáva vo mne, prináša veľa ovocia.
  • Aleluja. Aleluja.
  • Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia
  • podľa Matúša. Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš povedal svojim učeníkom: "Chráňte sa falošných prorokov.
  • Prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci.
  • Poznáte ich po ovocí.
  • Veď či oberajú z tŕnia hrozna alebo z bodliakov figy?
  • Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom
  • rodí zlé ovocie.
  • Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie.
  • Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.
  • Teda po ich ovocí ich poznáte."
  • Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste.
  • (odkašľanie)
  • Milí bratia a sestry,
  • ku
  • životu viery
  • vždy patria aj pochybnosti.
  • Myslím, že každý z nás má
  • tú skúsenosť s pochybnosťami
  • práve aj v oblasti viery, ale častokrát sa to spája aj s mnohými inými
  • životnými rozmermi, oblasťami,
  • v ktorých tiež zakusuje pochybnosti a potom sa to premieta aj do nášho vzťahu s
  • Bohom, do nášho prežívania Boha.
  • Naozaj o mnohých veciach môže človek začať pochybovať.
  • Môžeme pochybovať
  • o druhých, môžeme stratiť dôveru v niekoho.
  • Aj v evanjeliu
  • Ježiš hovorí, že
  • v tomto svete existujú aj tí, ktorí sa
  • prezliekajú za,
  • za dobrých, ale v srdci sú draví, draví vlci.
  • Nazýva ich falošnými prorokmi a
  • nejakým spôsobom nás Ježiš aj privádza k určitým pochybnostiam,
  • aby sme naivne neverili všetkému.
  • (kachľanie)
  • Keď si človek zoberie za svoje aj toto určité varovanie alebo upozornenie, ale
  • keď je možno taký dostatočne kritický a aj sebakritický,
  • tak možno potom niekedy prídeme na to a akoby tak nameriame určitý falošný,
  • určitého falošného ducha aj v nás samých.
  • A človek potom niekedy pochybuje aj o sebe samom,
  • ako napríklad svätý Pavol, keď hovorí o tom, že v sebe pozoruje akoby dva
  • zákony.
  • Jeden ten ťah k dobrému, ale potom je tu aj ten ťah k telu, k zemi
  • alebo rôznymi termínmi to nazýva, hej, to zlo, ktoré pozoruje v sebe.
  • A tak sa nám to niekedy mieša a človek pochybuje aj o sebe samom.
  • Častokrát pochybujeme aj o Bohu.
  • A priznajme si to, že,
  • že častokrát sa objavia pochybnosti nie iba o nejakých takých akoby detailoch našej
  • viery, ale aj o samej existencii Boha.
  • Chcel som začať, alebo sa, možno sa aj zastaviť pri tejto téme pochybností,
  • lebo
  • v prvom čítaní máme tak krásne vyjadrené, ako aj Abram,
  • tento Boží muž, ktorý Boha poslúchol a ktorý išiel
  • za jeho hlasom,
  • ako aj on prežil, prežíval pochybnosti.
  • A čo je také myslím že pekné na tomto čítaní, na tejto
  • epizóde, ktorá je teda v knihe Genesis
  • a v ktorej myslím si, že môžme aj každý z nás sa nejako uvidieť
  • v tej postave Abrama, ktorý prežíva pochybnosti.
  • Nasleduje Boží hlas, poslúchol, ale zároveň
  • má v sebe pochybnosti a čo je veľmi pekné, že ich aj vyjadrí pred Bohom.
  • Boh mu
  • pripomína tie prísľuby. Hovorí: "Tvoja odmena bude nesmierna."
  • Ale Abram
  • akoby to tak vráti Bohu a hovorí: "Pane Bože, čože mi dáš?
  • Toľko si mi už sľúbil."
  • A naozaj tá situácia Abrama,
  • by som povedal, že naozaj tak aj rozumne, podľa toho nášho ľudského obmedzeného
  • rozumu, podľa tých našich bežných spôsobov hodnotenia, hej, toho, čo
  • sa deje v našom živote, privádzala k pochybnostiam.
  • Boh mu dal veľké prísľuby: "Tvoje potomstvo bude mať túto krajinu."
  • A Abram už bol starý a nemal potomkov
  • a už si začal sa nejak vyrovnávať aj s touto situáciou.
  • Hej, mal predstavu, že ten jeho sluha Eliezer, asi on potom už
  • zdedí to, čo on, to jeho bohastvo. Ale hovorí:
  • "Moje deti nebudú dediť, lebo ich nemám."
  • A takto vyjadril Bohu svoje pochybnosti. Pane Bože, čože mi dáš?
  • A skúsme si tak všimnúť túto drámu Abramových pochybností, ako Boh
  • na ňu odpovedá. Tá odpoveď nie je nejaká lacná, že tak dobre, tuto
  • máš, čo si si želal, čo, po čom si túžil.
  • Nie je taká, ktorá by hneď
  • rozohnala tie pochybnosti,
  • ale práve v tej dnešnej scéne je to myslím, že veľmi taká silná
  • scéna.Ktorá poukazuje aj celkovo na tú logiku, ktorú
  • Boh má vo vzťahu k člove-k človeku. Ako Boh odpovedá na
  • Abramove pochybnosti?
  • Uistí ho o svojich prísľuboch a predsa ešte niečo pridá,
  • ale nepridá hneď vyriešenie a naplnenie tých Abramových predstav,
  • ale ponúka mu zmluvu.
  • Odpoveďou na Abramove pochybnosti je zmluva, ktorú Boh s ním
  • uzatvára.
  • A to je veľmi dôležité, že Boh uzatvára zmluvu s človekom.
  • Nielen dá prísľub, ale aj určitým gestom sa zaviaže,
  • že ten prísľub naplní. Ale nejde tu iba o
  • zmluvu, ktorá by sa týkala nejakých vecí.
  • Nie je to nejaká obchodná zmluva,
  • ale je to zmluva o vzájomnej vernosti.
  • Zmluva, v ktorej Boh sa zaväzuje, že bude neustále požehnávať Abrahama a
  • jeho potomstvo.
  • Človek by si povedal: "No dobre, zas je to iba zmluva, ale
  • Abramovi sa nevyriešili tie pochybnosti, lebo neprišlo k naplneniu jeho
  • očakávaní." Ale bolo tu posilnenie v tej dôvere.
  • Zmluva je tu preto, aby posilňovala rozmer dôvery.
  • Drahí bratia a sestry,
  • môžeme si toto tak možno zapamätať, že Boh ako odpoveď na naše
  • pochybnosti nám dáva dar zmluvy
  • a potrebujeme to stále ešte hlbšie a hlbšie chápať,
  • že sk—nakoniec tá zmluva sa ukáže dôležitejšia
  • ako to, o čom sme pochybovali.
  • Lebo tie pochybnosti sa vždy týkajú nejakých našich predstáv a tie naše predstavy sú
  • nedokonalé. Častokrát sú to určité túžby, ktoré ale nejdú až
  • tak ďaleko. Často sa zastavia na určitých bodoch, po ktorých túžime.
  • Ale zmluva je tu niečo, čo hovorí o trvalom vzťahu.
  • A nakoniec človek až neskôr pochopí, že to, o—po čom
  • jeho najhlbšie túžby túžia, je práve tento trvalý vzťah.
  • Je to, aby som sa mohol o niekoho oprieť, aby som mohol niekomu neustále
  • dôverovať, aby som sa v niekom nesklamal.
  • Toto je to, po čom najviac túžime.
  • A všetky tie ostatné veci patria práve aj k tomu vzťahu, v ktorom
  • človek zakusuje istotu aj naplnenie svojich potrieb.
  • Ale to najdôležitejšie je práve zmluva, práve ten trvalý vzťah.
  • Celá—celé biblické dejiny spásy hovoria o zmluve.
  • Kresťanstvo je náboženstvom zmluvy, trvalého vzťahu medzi
  • Bohom a ľuďmi,
  • ale tiež sa to premieta aj do našich vzájomných vzťahov.
  • Vieme, že táto zmluva sa nakoniec naplní definitívne v Ježišovi
  • Kristovi,
  • keď Boh vstúpi aj do tej ľudskej stránky zmluvy, keď sa stane človekom.
  • A tak sa tá zmluva stane definitívnou a večnou.
  • Pán večne pamätá na svoju zmluvu, ako sme opakovali
  • v Žalme.
  • Milí bratia a sestry,
  • tak skúsme tak toto si tak znova pripomenúť, aké je dôležité, že
  • Boh s nami uzatvára zmluvu.
  • A keď aj zakusujeme pochybnosti v našom živote
  • z rôznych dôvodov, keď sú to aj pochybnosti vo viere, či Boh splní svoje
  • prisľúbenia,
  • pripomeňme si, že on s nami uzavrel večnú zmluvu a on stále na
  • to pamätá. A v tých ťažkých chvíľach, keď prechádzame tým temným obdobím
  • a nie sú naplnené naše potreby, a to nás vedie k tým pochybnostiam,
  • pamätajme na to, že je tu zmluva
  • a je isto dôležité, že možno v tejto chvíli sa nenaplní hneď všetko, čo by
  • sme očakávali, ale je tu Božia zmluva. Boh bude stále s nami.
  • Amen.
  • (pozastavujúca hudba)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO