- 4. júla 2026
- Meniny: Prokop
- Sobota 13. týždňa v Cezročnom období...
Podporte nás
Archív
Naživo
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
PRAVÉ ODPUSTENIE NIE JE SLABOSŤ, ALE SILA
káže dp. Jozef Jančovič (Mt 18, 21 – 19, 1)svätého Maximiliána Máriu Kolbeho, kňaza a mučeníka
Prepis videa
(hravý instrumentálny prechod)
Čítanie z knihy Jozue.
Pán povedal Jozuovi: "Dnes ťa začnem
- (hravý instrumentálny prechod)
- Čítanie z knihy Jozue.
- Pán povedal Jozuovi: "Dnes ťa začnem
- vyvyšovať pred celým Izraelom, aby
- vedeli, že ako som bol s Mojžišom, tak budem aj s tebou.
- Rozkáž kňazom, ktorí nosia archu zmluvy.
- Až prídete na breh Jordána, ostaňte
- stáť." A Jozue povedal synom Izraela:
- "Pristúpte sem a počujte slovo Pána, svojho
- Boha." A pokračoval. "Podľa toho poznáte, že
- je uprostred vás živý Boh, ktorý pred vami vyženie
- Kanaánčanov. Archa zmluvy Pána celej zeme
- pôjde pred vami cez Jordán. Len čo sa kňazi, ktorí
- ponesú archu Pána Boha celej zeme, dotknú nohami
- vôd Jordána,
- vody, čo budú nižšie nich odtečú. A tie, čo
- pritekajú zhora, zostanú stáť ako hrádze."
- Ľud teda vyšiel zo svojich stanov, aby prešiel cez Jordán.
- Kňazi, čo niesli archu zmluvy, kráčali pred ním a došli k
- Jordánu a ich nohy sa dotkli vody. A
- koryto Jordána bývalo celú žatvu plné až po
- okraj. Vody, ktoré pritekajú zhora, sa zastavili pri
- jednom mieste ako priehrada veľmi ďaleko pri meste, ktoré
- sa volá Adam a leží pri
- Sartane. Tie, čo boli nižšie, odtiekli k moru
- Araba, čiže k Slanému moru, až úplne
- zmizli. Ľud prechádzal oproti
- Jerichu a kňazi, ktorí niesli archu zmluvy
- pevne stáli na suchej zemi uprostred Jordána, kým
- neprešiel celý Izrael po suchom riečisku na druhý breh
- Jordána
- Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
- Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja,
- aleluja, aleluja. Keď Izrael vyšiel z Egypta a dom Jakubov
- z pomedzi ľudu cudzieho, Judea sa stala jeho svätyňou
- a Izrael jeho kráľovstvom. Aleluja,
- aleluja, aleluja. More to videlo a utekalo.
- Jordán sa naspäť obrátil, vrchy poskakovali ako
- barance a pahorky ako jahňatá. Aleluja,
- aleluja, aleluja. Čo ti je more, že utekáš a tebe
- Jordán, že sa naspäť obraciaš? Vrchy, prečo poskakujete
- ako barance a vy pahorky ako jahňatá?
- Aleluja, aleluja,
- aleluja, aleluja, aleluja,
- aleluja, aleluja, aleluja. Pane, vyjasni tvár nad
- svojim služobníkom a nauč ma svojim ustanoveniam.
- Aleluja
- Pán s
- vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: "Pane, koľko
- ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehrešil?
- Azda sedem ráz?" Ježiš mu odpovedal: "Hovorím ti
- nie sedem ráz, ale sedemdesiat sedem ráz.
- Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol
- vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať,
- priviedli mu jedného, ktorý bol dlžén desaťtisíc talentov.
- Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať
- jeho aj jeho ženu, aj deti i všetko, čo mal a dlh
- splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na
- kolenách ho prosil: "Pozhovej mi a všetko ti
- vrátim." A Pán sa nad sluhom zľutoval,
- prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu.
- No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu
- dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a
- kričal: "Vráť, čo mi dlhuješ!" Jeho
- spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: "Pozhovej mi a
- dlžobu ti splatím." On však nechcel, ale odišiel a vrhol
- ho do žalára, kým dlh
- nesplatí. Keď jeho spolusluhovia
- videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili.
- Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.
- A tak si ho pán predvolal a povedal mu: "Zlý sluha,
- ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma
- prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím
- spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad
- tebou?" A roznevaný pán ho vydal
- mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu.
- Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo
- srdca každý svojmu bratovi." Keď Ježiš skončil
- tieto reči, odišiel z Galilei a prešiel do Judského
- kraja za Jordán.
- Počuli sme slovo Pánovo
- Chvála tebe,
- Kriste.
- Drahí bratia a sestry! Dnešné Božie
- slovo nám ponúka správu o prechode, či už v prvom
- čítaní, prechod Jozueho a celého ľudu cez
- Jordán. A Ježiš sám sa presunul po tom,
- čo povedal toto nádherné podobenstvo o odpúšťaní
- za Jordán.
- Mohli by sme teda povedať, že práve táto hranica Jordánu akoby
- označuje tú novú zasľubenú
- krajinu, ktorú nám Boh približuje ako krajinu
- a najmä v osobe Ježiša Krista môžeme poznať tú veľkú
- odpúšťajúcu lásku, to veľké milosrdenstvo, ktorým Pán
- zahŕňal už starozákonný ľud a ktorým zahŕňa aj náš--
- nás.Dnes máme spomienku na mučeníka
- lásky, môžeme povedať mučeníka
- milosrdenstva, ktorým bol a je práve Maximilián
- Kolbe. Maximilián Kolbe bol väznený a napokon
- umučený v koncentračnom tábore v Oświęčime pre svoju vernosť
- viere, kňazskému poslaniu a odporu voči
- nacizmu. Už pred vojnou založil v
- Poľsku veľké mariánske dielo Rytier
- Nepoškoňanej a tiež založil
- kláštor Nepokalanov, ktorý bol centrom
- evangelizácie a tlače, kde sa tlačili náboženské
- časopisy vo veľkých nákladoch. Nacisti považovali
- šírenie kresťanskej viery, ktoré neuznávalo ich
- rasovú ideológiu za veľmi nebezpečné.
- Kolbe otvorene odmietol pohanstvo nacizmu a postavil sa proti.
- Sám pomáhal prenasledovaným Židom a utečencom
- a práve po vypuknutí vojny v roku
- 1939 Kolbe a jeho spolubratia poskytovali
- útočisko stovkám utečencov, vrátane
- Židov. To vyvolalo veľké veľké
- podozrenie zo strany Gestapa, ktoré kláštor Nepokalanov
- viackrát prehľadalo.
- Bol dvakrát zatknutý.
- Prvé zatknutie sa uskutočnilo v decembri 1939.
- Po niekoľkých týždňoch bol prepustený, ale vážne
- varovaný. Druhé zatknutie však už bolo
- osudné. Udialo sa sedemnásteho februára
- 1941 a Pater Kolbe bol odvlečen
- spolu s viacerými bratmi. Najskôr ho väznili vo varšavskom
- Poviaku-- Paviaku a potom dvadsiateho ôsmeho mája
- ho transportovali do koncentračného tábora
- Oświęcim, kde dostal číslo väzenia
- tisícšesťsto-- sto--
- šestnásťtisícsšesťstosemdesiattisíc V júli
- 1941 z tábora ušiel jeden väzeň. Podľa
- táborového zákona za každého utečenca malo
- zomrieť desať náhodne vybraných väzňov hladom v
- bunkri. Veliteľ tábora Karl Fritz
- osobne vyberal mužov, ktorí pôjdu na
- smrť. Keď jeden z
- vybraných, František Gajovníček, otec rodiny
- zúfalo zvolal: "Moja žena a moje deti,"
- Kolbe predstúpil a požadoval veliteľa o dovolenie nastúpiť
- namiesto neho. Fritz nečakane
- súhlasil. Takýto prípad bol v Oświęčíme
- neslýchaný. V podzemnej hladovej cele
- Kolbe povzbudzoval ostatných väzňov modlitbou a
- spevom ruženca. Svedkovia vypovedali, že
- atmosféra v bunkri smrti bola úplne iná
- než pri predchádzajúcich popravách
- Po dvoch týždňoch, keď väzni už zomreli hladom, Kolbe ešte
- stále žil. Štrnásteho augusta
- 1941 mu dali smrteľnú injekciu
- fenolu. Zachránený otec rodiny
- František Gajovníček prežil vojnu a do konca života svedčil o
- Kolbeho obete. Povedal: "Kolbe mi dal dar
- života. Nemohol som ho premrhať." Kolbeho
- väzenie bolo dôsledkom jeho kňazskej služby, odmietania
- nacizmu a pomoci prenasledovaných.
- Tento život Kolbeho sa do istej miery spája aj s dnešným
- podobenstvom, kde Ježiš hovorí Petrovi, že treba
- odpustiť nie sedemkrát, ale sedemdesiatsedemkrát, teda
- neustále. Aj Maximilián Kolbe žil v duchu tohto
- princípu, hoci nacisti ničili jeho národ a jeho
- kláštor, v jeho srdci nebola nenávisť, dokonca sa
- modlil aj za svojich prenasledovateľov.
- V jednom liste z väzenia písal: "Nenávisť nie je tvorivá sila, ale
- iba láska je tvorivou silou." Toto presne vystihuje aj
- Ježišovú výzvu k odpusteniu, ktoré nie je
- kalkulované, ale je bezhraničné.
- Podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi ukazuje, že Boh
- odpúšťa desaťtisíc talentov. Desaťtisíc
- talentov na danú dobu bolo dvestotisíc rokov
- prace-práce, teda neodpustiteľný dlh.
- A Boh sa stáva takýmto darcom odpustenia
- A práve Kolbe si bol vedomý tohto nekonečného Božieho
- milosrdenstva, a preto aj on sám bol ochotný dať
- život ako dar, nie ako obchod. Jeho
- schopnosť odpúšťať vyrastala z kontemplácie Kristovho
- kríža a z vedomia, že aj on sám je omilostený
- hriešnik.
- A v koncentračnom tábore teda Kolbe nezostal pri slovách.
- Jeho odpustenie malo konkrétnu podobu.
- Daroval svoj život za iného človeka.
- Môžeme povedať, že jeho život bol zástupnou obetou.
- Ako Ježišov život. Toto nie je len pasívne
- prijatie krivdy, ale aktívne uskutočňovanie lásky.
- Presne to, čo Ježiš naznačuje, keď hovorí o
- neobmedzenej ochote srdca odpúšťať.
- Keď v kulte vstúpil do bunky hladu, povzbudzoval ostatných
- väzňov modlitbou aj spevom. Aj v smrti teda ukázal,
- že pravé odpustenie nie je slabosť, ale sila, ktorá
- mení atmosféru strachu na priestor nádeje.
- Podobne ako Božie odpustenie premení náš dlh na úplne
- nový začiatok.
- Povzbuďme sa teda príkladom tohto radikálneho
- života a tejto radikálnej obety Maximiliána Kolbeho.
- V prostredí nenávisti sa neodplácal zlom, ale dával
- lásku. Nepočítal krivdy, ale prinášal
- pokoj a svoju lásku potvrdil obetou života
- Tak ukázal, že odpustenie nie je len morálny príkaz,
- cesta k úplnej slobode a k podobnosti s
- Kristom. Nech nám daruje aj na príhovor
- Maximiliána Kolbeho tento veľký dar
- milosrdenstva nebeský Boh Otec.
- Pochválený buď Ježiš Kristus
- Na
- večné amen.
Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
záznam z púte do Ostrihomu
27.06.2026
EFFETA
EFFETA (272) - 26. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBí
s dp. Markom Rojákom, moderuje Henrieta Košecká Honzová
26.09.2025
PRÍHOVORY
PÔSTNE ZAMYSLENIE ROBERTA PASOLINIHO, OFMCAP
Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. 2 Kor 5,17
08.03.2026
EFFETA
EFFETA (265) - 19. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
s dp. Ľubošom Pavlišinovičom, moderuje Katarína Pirohová
08.08.2025
EFFETA
EFFETA (275) - 29. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
s dp. Antonom Červeňom, SDB, moderuje Katarína Pirohová
17.10.2025Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri
