- 4. júla 2026
- Meniny: Prokop
- Sobota 13. týždňa v Cezročnom období...
Podporte nás
Archív
Naživo
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
ČO JE MOJE NINIVE?
káže dp. Ján Buc (Lk 10, 25-37)pondelok 27. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
(hravá hudba)
Začiatok knihy proroka Jonáša.
Jonášovi, Amatiho synovi, zaznelo Pánovo
- (hravá hudba)
- Začiatok knihy proroka Jonáša.
- Jonášovi, Amatiho synovi, zaznelo Pánovo
- slovo. Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive
- a ohlasím, že ich zloba vystúpila až ku mne.
- Ale Jonáš vstal a chcel Pánovi újsť do
- Taršišu. Išiel do Joppe, našiel si loď, čo
- šla do Taršišu, zaplatil plavné a nasadol na ňu, aby s
- nimi ušiel Pánovi do Taršišu. Ale Pán poslal na more
- silný vietor. Na mori sa strhla veľká búrka a
- lodi hrozilo, že stroskotá. Námorníci sa báli.
- Každý volal k svojmu Bohu a hádzali do mora náradie, čo bolo na
- lodi, aby ju odľahčili. Ale Jonáš zišiel do
- vnútra lode a ľahol si tam a tvrdo zaspal.
- Tu prišiel k nemu kapitán a povedal mu: "Čože ty
- spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, možno si spomenie
- na nás a nezahynieme." A jeden druhému vraveli: "Poďte,
- hodíme los a dozvieme sa, prečo nás stihlo toto
- nešťastie." Hodili teda los a los padol na Jonáša.
- Preto na neho naliehali: "Povedz nám, prečo nás stihlo toto
- nešťastie? Aké máš poslanie a odkiaľ ideš?
- Kde je tvoja vlasť a z ktorého národa pochádzaš?" On im
- odpovedal: "Hebrej som, ctiteľ Pána, Boha
- nebies, ktorý stvoril more i súš."
- Mužov pojal veľký strach a povedali mu: "Čo si to
- urobil?" Chlapi totiž vedeli, že uteká pred Pánom, lebo im to
- povedal. Tu sa ho pýtali: "Čo máme s tebou urobiť,
- aby sa more pod nami utíšilo? Lebo more sa búrilo
- čoraz väčšmi." On im odvetil: "Chyte
- ma, hoďte do mora a more sa pod vami
- utíši. Veď ja viem, že vás pre mňa
- stihla táto veľká búrka." A muži veslovali a
- chceli sa vrátiť k pevnine, ale nemohli, lebo more sa stále
- viac proti nim búrilo. Preto volali k Pánovi:
- "Pane, prosíme, nech nezahynieme pre život tohto
- človeka. Nepočítaj nám to za vraždu, lebo ty, Pane,
- si urobil, ako si chcel." Chytili Jonáša a
- hodili ho do mora. A more sa prestalo búriť.
- A muži sa veľmi báli Pána. Priniesli Pánovi obetu
- a urobili sľuby. Pán priviedol veľkú rybu.
- Ona Jonáša zhltla. Tak bol Jonáš tri dni a tri noci v
- útro-útrobách ryby. Potom Pán rybe
- rozkázal a ona Jonáša vyvrhla na súš.
- Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
- Vytrhol si ma zo struhy, Pane Bože môj,
- vytrhol si ma zo struhy Pane Bože môj,
- vo svojom súžení som volal k Pánovi a on odpovedal.
- Z útrob podsvetia som kričal a vyslyšal si môj hlas.
- Vytrhol si ma zo struhy, Pane Bože
- môj, vrhol si ma do hlbiny a uprostred
- mora a obkľúčili ma prúdy.
- Prevalili sa cezo mňa tvoje prívaly a vlny.
- Vytrhol si ma zo struhy, Pane Bože
- môj, a ja som povedal: "Odvrhnutý som spred tvojich
- očí, no znova uvidím tvoj svätý
- chrám." Vytrhol si ma zo struhy, Pane
- Bože môj, keď sa úzkosťou chvela
- vo mne moja duša, spomenul som si na Pána.
- K tebe došla moja modlitba do tvojho svätého
- chrámu. Vytrhol si ma zo struhy, Pane
- Bože môj. Haleluja, haleluja, haleluja,
- haleluja. Nové prikázanie vám dávam, hovorí Pán,
- aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval
- vás. Haleluja, haleluja.
- Pán s vami I s duchom tvojím. Čítanie zo
- Svätého Evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe,
- Pane.
- Vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby
- pokúšali Ježiša. Učiteľ: "Čo mám robiť,
- aby som bol dedičom večného života?" Ježiš mu
- vravel: "Čo je napísané v zákone? Ako tam
- čítaš?" On odpovedal: "Milovať budeš
- Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej
- duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej
- a svojho blížneho ako seba samého." Povedal mu:
- "Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť."
- Ale on chcel, on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal
- Ježiša: "A kto je môj blížny?"
- Ježiš povedal: "Istý človek zostupoval z Jeruzalema do
- Jericha
- a padol do rúk zbojníkov. Tí ho chceli, tí
- ho ozbijali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a
- odišli. Náhodou šiel tou cestou istý
- kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Tak isto
- aj levita. Keď prišiel na toto miesto a uvidel
- ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu
- istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu
- ho ľúto.
- Pristúpil k nemu, nalial mu rany,
- na rany oleja a vína a obviazal mu ich.
- Vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a
- staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva
- denáre, dal ich hostinskému a povedal:
- "Staraj sa oňho. Ak vynaložíš viac, ja ti to
- zaplatím, keď sa budem vracať."Čo
- myslíš, ktorý z týchto troch bol blížnym tomu, čo
- padol do rúk zbojníkov?
- On odpovedal: Ten, čo mu preukázal
- milosrdenstvo. A Ježiš mu povedal: Choď
- a rob aj ty podobne.
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe,
- Kriste.
- Keby sme mali povedať, že čo charakterizuje
- Slovensko, náš národ? A možno by sme si predstavili,
- že náš znak, možno naša mapa, možno ústava, ktorá sa
- teraz menila. Nebojte sa, nechcem nijak politizovať a možno by sme
- povedali, že Tatry alebo možno hymna naša, čokoľvek
- a asi by sme mali správne odpovedať.
- Ale ja by som sa chcel opýtať, že čo charakterizuje vás alebo
- mňa? Občiansky preukaz?
- Čo určuje to, kto sme? A ja keď som o tom
- rozmýšľal a vlastne chcem budovať ten charakter toho, prečo ma Boh
- povolal, aby som žil to Božie povolanie, tak som si urobil
- taký svoj manifest, takú svoju ústavu, ktorú si každé ráno
- čítam. A vždy, keď začínam to ráno alebo teda deň, tak
- si prečítam presne to, čo sme čítali dnes v evanjeliu, lebo,
- niečo, čo je dôležité milovať Boha z celého
- sily, z celej svojej mysli a blížneho ako seba
- Hovorím to preto, lebo nie vždy mi to ide.
- Niekedy milujem seba viac ako blížnych, niekedy Pán Boh nie je úplne na
- tom prvom mieste, ale chcem sa to učiť.
- A toto je akokeby niečo, čo si pripomínam denno denne,
- žiť. A je podľa mňa veľmi dôležité, aby sme my, keď
- chceme na sebe pracovať a otvárať sa pre Božiu milosť a byť pretvorení
- na to, aby sme naozaj odrážali tú jeho slávu,
- vnútri tak, aby sme vedeli, že čo vlastně
- chceme, Ako ten môj život má vyzerať?
- A myslím, že Božie slovo je naozaj tým, čo nás
- vedie v tom veľmi jednoznačne. Svätý Gregor Veľký
- napísal, že Božie slová rastú s tým, kto ich
- číta. Čiže my, keď sa otvárame pre Božie slovo, tak
- zrazu ono nás môže viesť v tom našom živote, rastie v nás
- a pretvára nás zvnútra. A možno dnes sme počuli v
- tom prvom čítaní aj v evanjeliu presne také
- dve osoby, ktoré nás môžu inšpirovať niečo v niečom v
- živote a v tej našej ceste a v tom našom nasledovaní
- Pána, ktorého verím, že milujeme a ktorého chceme milovať celým
- mysľou a silou. Hej, a Jonáš je
- ako ten, ktorý má povolanie, ale
- uteká. A ja verím, že aj my máme povolanie.
- A to je otázka, že či sme tam, kde máme byť a žijeme to, čo
- máme žiť. Hej, a teraz ja potrebujem urobiť možno tú
- a opýtať sa, že či tiež som neutekol od niektorých vecí
- nezľakol Božieho plánu pre môj život, že či
- jednoducho som akokeby sa neskryl pred Bohom a nepovedal si, že ó, Bože, ja
- toto nezvládnem. Možno nie teraz, možno nabudúce.
- A ja neviem, k čomu všetkému nás Pan Boh volá
- každého jedného k niečomu inému, ale je otázka, že či my dokážeme
- akokeby počuť to jeho volanie a povedať mu áno a neutekáme pred
- tým, kde on nás chce mať. My môžeme prísť až k takému
- vnútornému zatvrdeniu a presvedčíme
- sami seba, že že my na to nemáme, alebo že my nemôžeme byť k niečomu
- povolaní, lebo vidíme možno tú našu slabosť.
- Pán Boh vedel o tej Jonášovej slabosti.
- On vedel o tom, že Jonáš nebude nadšený a nie je nadšený z
- povolania kráčať tam po Ninive a ohlasovať, že čo sa
- tam stane. A Pán Boh aj tak, aj napriek tejto jeho slabosti
- a možno aj napriek tej jeho neochote, ho pozval do toho a
- tam bolo premieňané to Jonášove srdce, že presne my, keď
- dôverujeme Bohu a vstupujeme do vecí, ktoré nás prevyšujú, tak vtedy to
- naše srdce môže byť prenikané Jeho milosťou a požehnaním, lebo
- zrazu vidíme, že nie je to náš výkon Nie je to niečo,
- svojimi silami dokážem, ale tá premieňajúca Božia milosť ma
- transformuje. A zrazu vidím to ovocie, ktoré prichádza
- cezomňa a nie je moje, ale je Božie cezomňa.
- A toto je niečo, čo je krásne. Len prvá vec v tom celom, aby sme toto
- mohli vidieť, je povedať to, že že áno, že Pane, tu
- som, že tu som a nebudem sa skrývať, nebudem utekať do
- Tarshishu, nebudem utekať možno do svojich nejakých
- jaskýň a do ja neviem kde sa chcem skryť pred Bohom,
- ale budem otvorený a transparentný a budem mu hovoriť, že naozaj tu som.
- A potom to moje Ninive môže byť čokoľvek.
- Viete, pán Boh vidí tie naše Ninive okolo nášho
- vzťahy, možno ľudí, ktorí potrebujú lásku, možno tí, ktorí
- sú opustení, možno tí, ktorí potrebujú nejaké milosrdenstvo,
- aby im niekto ukázal, lebo žijú vo svojom
- sebodsudení. Ja neviem, čo je tvoje Ninive a ja hľadám to,
- že čo je moje Ninive, že kde Boh mňa posiela a vždy
- sa snažím mu povedať áno, aj keď niekedy to je náročné a
- ťažké Čiže to je ako niečo, čo sa môžeme učiť dnes od
- Jonáša. A druhá vec je, že ten Jonáš, aj
- keď bol taký, aký bol, dostal sa tam, kde
- bol, tak vďaka nemu aj tí ľudia, chlapi na lodi, tí-- tá
- posádka zrazu uverili v Boha a priniesli mu obetu.
- Videli, že on je pravý Boh. A potom aj tá celá jeho misia priniesla
- akokeby naozaj taký dobrý výsledok.
- A bolo podľa mňa aj premenené Jonášove srdce, lebo videl, že
- ten Boží úmysel s ním nie je zlý, ale že aj on chce,
- aby bol premenený. A ja verím, že Pán Boh aj vtedy,
- vtedy, keď prídu búrky, tak sa nás chce dotýkať.
- A práve preto, aby náš život bol stelesnením
- lásky. Lebo Jonáš prežil to povolanie,
- že že vstaň a choď. A Samaritán prežil to
- povolanie, že on videl a dal lásku, že bol ten,
- ktorý dokázal milovať. Choď a miluj.
- A myslím, že toto sa stá-- je povolaním aj pre nás, že?
- Vstaňme, počúvajme, choďme a milujme.
- Že to by nás malo vystihovať. To je niečo, čo tento svet potrebuje
- Matka Tereza to povedala, že tento svet je chorý na
- nedostatok lásky. A my sme tí, ktorí toto povolanie
- máme. Milovať Boha z celého srdca, mysle, sily
- a blížneho ako seba samého. To je podľa mňa naozaj to, čo nás má
- vystihovať a do čoho máme dennodenne vstupovať.
- Tak nech nás dnes možno inšpirujú títo dvaja
- muži, Jonáš a Samaritán a nech je to pre nás
- pozvaním, že Bože, chcem dnes vstupovať tam, kde ty ma
- voláš.
- Pane, ďakujeme, že nás pozývaš do toho, aby sme prinášali
- tvoju lásku, tvoj pokoj.
- Aby sme tento svet premieňali na tvoje
- kráľovstvo. Tak prosíme, aby sme dokázali ťa
- počuť, aby sme mali dosť sily a odvahy ti hovoriť
- áno.
- Amen
- (hrudkovité zahŕtanie vodného toku)
Mohlo by vás zaujímať:
PRÍHOVORY
PÔSTNE ZAMYSLENIE ROBERTA PASOLINIHO, OFMCAP
Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. 2 Kor 5,17
08.03.2026
EFFETA
EFFETA (265) - 19. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
s dp. Ľubošom Pavlišinovičom, moderuje Katarína Pirohová
08.08.2025
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
EFFETA
EFFETA (272) - 26. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBí
s dp. Markom Rojákom, moderuje Henrieta Košecká Honzová
26.09.2025
EFFETA
EFFETA (275) - 29. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
s dp. Antonom Červeňom, SDB, moderuje Katarína Pirohová
17.10.2025Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri
