- 4. júla 2026
- Meniny: Prokop
- Sobota 13. týždňa v Cezročnom období...
Podporte nás
Archív
Naživo
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
DOVOLÍM, ABY VO MNE ŽIARILO JEŽIŠOVO SVETLO?
káže Mons. Jozef Haľko (Lk 14, 1-6)Piatok 30. týždňa v Cezročnom období.
Prepis videa
(hudba)
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla
Rimanom.
- (hudba)
- Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom.
- Bratia. Hovorím pravdu v Kristovi.
- Neklamem. Aj moje svedomie mi v Duchu Svätom
- dosvedčuje, že mám v srdci veľký žiaľ a
- neprestajnú bolesť. Radšej by som bol ja
- zavrhnutý od Krista namiesto svojich bratov, mojich
- príbuzných podľa tela, tela. Oni sú
- Izraeliti, majú adoptívne synovstvo,
- slávu, zmluvy, zákonodarstvo,
- bohoslužbu, prisľúbenia. Ich sú
- pralcovia a z nich podľa tela pochádza
- Kristus. On je nad všetkým Boh, zvelebený
- naveky. Amen. Počuli sme Božie Slovo.
- Bohu vďaka.
- Chváľ, Jeruzalem, Pána, oslavuj, Sion, svojho Boha.
- Chváľ, Jeruzalem, Pána, oslavuj,
- Sion, svojho Boha. Chváľ, Jeruzalem,
- Pána, oslavuj, Sion, svojho Boha, lebo upevnil
- závory tvojich brán a požehnal tvojich synov v
- tebe. Chváľ, Jeruzalem, Pána,
- oslavuj, Sion, svojho Boha.
- Zaistňuje pokoj tvojim hraniciam, sýti ťa najlepšou
- pšenicou. Svoj rozkaz na zem zosiela, rýchlo
- sa šíri jeho slovo. Chváľ, Jeruzalem,
- Pána, oslavuj, Sion, svojho
- Boha. On svoje slovo zvestuje Jakubovi,
- svoje zákony a prikázania Izraelovi.
- Neurobil tak iným národom, nezjavil im svoje
- zámery. Chváľ, Jeruzalem,
- Pána, oslavuj, Sion, svojho
- Boha. Aleluja, aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja, Pán Bože, ty je výsostný.
- Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán, ja ich
- poznám a ony idú za mnou. Aleluja,
- aleluja, Pán Boží.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého Evanjeliá podľa
- Lukáša. Sláva tebe,
- Pane. Istú
- sobotu
- vošiel Ježiš do domu ktoréhosi popredného
- farizeja stolovať a oni ho
- pozorovali. A hľa, pred ním bol
- akýsi človek, ktorý mal
- vodnatieľku. Tu sa Ježiš obrátil k
- zákonníkom a farizejom a opýtal
- sa: "Slobodno v sobotu
- uzdravovať,
- či nie?"
- Ale oni mlčali.
- Vzal ho teda,
- uzdravil ho a
- prepustil. A tamtým
- povedal: "Ak niekomu z vás padne do
- studne syn
- alebo vôl,
- nevytiahne hňo- nevytiahne ho hneď
- hoc aj v sobotu?"
- A nevedeli mu na to odpovedať.
- (tridsať sekúnd čo hovorí) Počuli sme slovo
- Pánovo.
- Chválme teba,
- Kriste.
- (pätnásť sekúnd ticha)
- Milí bratia a sestry, v týchto dňoch
- viac ako inokedy v roku
- budeme svedkami alebo priamo vykonávateľmi
- takého veľmi výrečného symbolického
- gesta.
- Zapálime sviečku
- a položíme ju na hrob.
- Také jednoduché, krátke a predsa aké
- výrečné. Čo týmto úkonom
- hovoríme o tom, kto je v tom hrobe
- pochovaný? Ale čo takýmto
- počinom hovoríme o sebe?
- Vzhľadom na toho, ktorý je tam pochovaný, vyjadrujeme
- nádej, pretože spravidla súčasne s
- položením sviece
- alebo následne hneď potom
- sa za toho, kto tam je pochovaný, pomodlíme
- a vrátane modlitby
- Svetlo večné nech im, nech mu, nech jej
- svieti. Svetlo večné a
- svieca. Na koho myslíme?
- Samozrejme, myslíme
- na toho, ktorý sám o sebe povedal: "Ja
- som svetlo sveta", na Pána Ježiša.
- Položíme na hrob sviecu, nie baterku, nie
- elektrickú lampu, nie nejaké
- alternatívne svietidlo. Ale najkrajšie je
- naozaj dať tam tú klasickú sviečku,
- lebo ona svieti
- a na svieci je markantné, že to svetlo je niečím
- zaplatené,
- a síce tým, že je stále menej vosku.
- Čiže,
- povedané odborne, asi by sme mohli povedať,
- energie v zmysle, že čím menej je
- vosku, tým viac je svetla.
- Ale čo sa deje v tej svieci? V tej svieci je
- knôtA ten knôt musí mať jednu veľmi
- dôležitú vlastnosť, že vpustí do
- seba
- ten vosk
- tak, ako v podobenstve o múdrych pannách,
- niesli lampu naplnenú voskom-- naplnenú
- olejom, nie voskom, v tomto prípade ale
- olejom. A ten olej zháral. Bolo ho stále
- menej, aby svetla bolo čím
- viac. Možno nás aj napadnú v týchto
- slová svätého Jána Krstiteľa, ktorý o Ježišovi hovorí:
- "Mňa musí byť stále menej, aby jeho bolo stále viac,
- aby on bol stále viditeľnejší. Zo mňa musí
- ubúdať, aby jeho svetlo stále viac
- žiarilo." Ako veľmi sa to hodí na tú
- sviečku položenú na hrob. My veríme a vyznávame
- a modlíme sa za to, aby ten, koho telo
- je tam pochované,
- už vo večnosti pred Božou tvárou, videl
- Ježiša ako svetlo. Ježiša, z ktorého ubudlo
- tak, že sa až, až na kríži,
- ukrižovaný, obetovaný, láskyplný,
- modlil za tých, ktorí ho ukrižovali.
- To bolo svetlo, ktoré vyžarilo v tej najhustejšej
- tme. Čiže keď položím sviecu na
- hrob, vyjadrujem tým vieru a
- nádej, že ten, kto je tam pochovaný, on,
- jeho nesmrteľná duša, on vzkriesený
- vidí Ježiša. Vidí ho ako svoje svetlo a
- vidí ho naveky. Zo sviece ubúda.
- Svetla je stále viac, ale napokon príde k tomu,
- čo fotografi aj filmári tak radi filmujú, keď
- svieca dohára.
- Keď svieca dohára, keď ten knôtik postupne, postupne
- hasne, to vidíme materiálne
- očami. Ale Ježiš hovorí:
- "Ja hasnúci knôtik nedohasím, ja nalomenú trstinu
- nedolomím, lebo chcem, aby ste žili večne." Čiže to, čo
- vidíme materiálne, sa vo večnosti nedeje.
- Tam je to svetlo Ježišovo garantované svetlo
- opreté o lásku, ktorá dáva život za druhých.
- Tam je to svetlo stále rovnako absolútne jasné,
- lebo je to sám Ježiš Kristus. V
- tom úkone, keď držím tú sviecu v ruke
- a ju zapaľujem a uvažujem, kam ju umiestnim, na tom
- hrobe, je ten chvíľkový symbol, že
- ja držím sviecu.
- Môže symbolizovať a naznačovať moju krstnú
- sviecu, ktorú som ako svetelnú štafetu
- prevzal od svojich rodičov a krstných rodičov.
- Ak sa totiž dokážem pri hrobe modliť a
- sviečku dávam na hrob s vierou, nádejou a láskou a
- teda duchovne nastavený na
- komunikáciu s Ježišom, tak to, čo moji krstní
- rodičia a rodičia sľúbili pri krste,
- sa uskutočňuje Svoj sľub
- splnili a ja mám v ruke tú štafetu svetla
- A tu sme už v tej druhej dimenzii, že
- už nehovoríme teraz o tom, čo položenie
- sviecie na oltár znamená vzhľadom na pochovaného alebo
- pochovaných v hrobe. Ale čo hovorí o
- mne? Lebo ja od toho hrobu odídem
- a to, čo pri symbole smrti po mne
- zostane, je svetlo, je svieca zapálená,
- položená s vierou a modlitbou. Bratia,
- sestry, práve v týchto dňoch, najmä keď sme v
- blízkosti ľudí, ktorým niekto povedzme čerstvo zomrel,
- ťažko spracovávajú smrť druhých, alebo to na nich
- dolieha aj v kontexte iných problémov, my sme
- pozvaní
- ani nie tak materiálne držať v ruke sviecu. To sa nedá, to nejde.
- To prakticky nie je možné. Ale moja tvár, moje
- slová, spôsob mojej komunikácie, moja
- empatia, môj vzťah k druhým
- môže byť o tom, že som sviecou v tme niekoho
- druhého alebo v nejakom prostredí.
- Je dôležité, aby sme mali horľavé srdce
- ako ten knôt do sebe, do seba nasáva ten vosk,
- aby potom horel. Je dôležité, aby my sme do seba
- vpustili, aby sme takpovediac nasali do nás všetky
- impulzy, všetky Božie podnety,
- milosti a požehnania, ktoré nám Pán dáva
- A tie sa cez našu horľavosť srdca menia na
- horlivosť v komunikácii s tými druhými, keď už horíme
- Kristom. Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus, hovorí
- svätý Pavol. A vlastne tým hovorí, že horím, lebo
- Ježiš povedal: "Prišiel som na zem vrhnúť oheň a po
- ničom tak netúžim, ako po tom, aby vzplanul." Ale to nie je
- nejaký požiar, ktorý ničí, ale to je oheň
- srdca. To je oheň lásky, to je oheň
- nasadenia a horlivosti vtedy, keď
- vyžarujeme lásku. Raz som
- išiel okolo jedného obchodu, v ktorom
- horela lampa. A tá lampa bola
- taká štvorhranná, sklená a na
- každej strane toho, toho štvorhrana bol
- namaľovaný jeden apoštol. A keď išiel človek večer okolo
- toho obchodu s náboženskou literatúrou, tak videl
- svietiť lampu, ktorá mala vo vnútri
- žiarovku a prežarovala cez tie veľmi
- pekné maľby jednotlivých, pardon, nie
- apoštolov, ale evanjelistov, štyroch evanjelistov.
- Čiže nie apoštoli, ale evanjelisti.
- A
- o tom toto je. Dovolím, aby Ježišovo svetlo
- vo mne žiarilo a vyžarovalo cesto, aký
- som Lebo každý sme originálny, každý máme
- nejaké danosti, nejaké talenty, nejaké vzťahy, nejaké
- nejaké činnosti a aktivity. Cez každú bez výnimky
- môže vyžarovať pokoj, ktorý nám môže dať len Ježiš.
- Láska, ktorú nám môže dať len Ježiš.
- Dobroprajnosť postavená na jeho obetavej láske, ktorú
- nám môže dať len Ježiš
- Tak čo keby sme okrem kladenia sviec na hroby boli aj
- my sviecou v prostredí, kde sa
- nachádzame? Lebo Boh je Bohom živých a
- nie Bohom mŕtvych a chce od nás, aby sme
- ohlasovali, že hrob nie je v konečnom
- dôsledku konečnou stanicou ľudského života.
- Ale život prežitý v láske nakoniec vyústi do
- života v plnosti lásky, Ježišovho
- svetla, Ježišovej lásky. A za to sa
- oplatí urobiť všetko. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus
- Naveky. Amen.
- (frantíza)
Mohlo by vás zaujímať:
PRÍHOVORY
PÔSTNE ZAMYSLENIE ROBERTA PASOLINIHO, OFMCAP
Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. 2 Kor 5,17
08.03.2026
EFFETA
EFFETA (265) - 19. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
s dp. Ľubošom Pavlišinovičom, moderuje Katarína Pirohová
08.08.2025
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
záznam z Kostola na Ponikách
09.07.2024
EFFETA
EFFETA (272) - 26. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBí
s dp. Markom Rojákom, moderuje Henrieta Košecká Honzová
26.09.2025
EFFETA
EFFETA (275) - 29. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
s dp. Antonom Červeňom, SDB, moderuje Katarína Pirohová
17.10.2025Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri
