- 4. júla 2026
- Meniny: Prokop
- Sobota 13. týždňa v Cezročnom období...
Podporte nás
Archív
Naživo
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
PRIJATÍM SME SA STALI BOŽÍMI DEŤMI
káže dp. František Moško (Mt 21, 28-32)utorok po 3. adventnej nedeli
Prepis videa
(Hrôza)
Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
Príď, Pane, nemeškaj.
- (Hrôza)
- Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
- Príď, Pane, nemeškaj. Zbav svoj ľud jeho zlých
- skutkov. Aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého
- Evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe,
- Pane. Ježiš povedal veľkňazom a
- starším ľudu: "Čo poviete na toto?
- Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a
- povedal mu: "Syn môj, choď dnes pracovať do
- vinice." Ale on odpovedal: "Nechce sa
- mi." No potom to oľutoval a šiel. Išiel k
- druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: "Idem,
- pane," ale nešiel. Kto z týchto dvoch
- splnil otcovu vôľu?" Odpovedali: "Ten
- prvý." Ježiš im povedal: "Veru hovorím
- vám, mýtnici a neviestky vás predchádzajú do
- kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou
- spravodlivosti a neuverili ste mu.
- Ale mýtnici a neviestky mu uverili.
- A vy, hoci ste videli toto, ani potom ste sa
- nekájali a neuverili ste mu."
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe,
- Kriste.
- Bratia a sestry, v súvislosti s dnešnými čítaniami
- prvá myšlienka, ktorá mi tak prišla na um, keď som si
- čítal tieto texty, bola myšlienka z
- Jánovho prologu, teda s úvodu do Jánovho
- evanjelia: "Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc
- stať sa Božími deťmi." Sme Božie deti, už sme
- to toľkokrát počuli, vlastne od narodenia,
- od krstu, sme to počuli v Božom chráme, aj keď sme si
- vtedy ešte veľkosť tejto myšlienky, tejto
- vety, tejto, tejto skutočnosti vtedy
- neuvedomovali.
- Ale sme dospelí ľudia, sme prijali sviatosť birmovania väčšina z
- a, aaa, je dobré si to tak pripomenúť,
- že sme Božími deťmi a že je to obrovský dar,
- obrovská milosť a obrovská radosť, ak človek žije v
- tom detinstve Božieho dieťaťa. No a prečo o tom
- hovorím? Lebo máme tu vlastne dnes
- podobenstvo o dvoch synoch a možno by som sa vás tak
- spýtal, či viete, kedy Pán Ježiš povedal toto
- podobenstvo? My totižto presne vieme, že v ktorý deň to
- bolo. Podľa Matúšovho evanjelia to bolo vlastne,
- zaujímavé, prežívame adventné obdobie a je zaujímavé,
- to povedal vlastne deň po Kvetnej nedeli, respektíve
- tej, ktorú, ktorú dnes nazývame po novom Palmová
- Na druhý deň, čiže v pondelok po Kvetnej nedeli by sme
- povedať. Pán Ježiš vstupuje do
- Jeruzalema. Je tam ten príbeh v dvadsiatejprvej
- Matúša o tom, ako vstupuje do Jeruzalema slávnostne
- to os-oslica a osliatko poznáte a teraz
- tam všetci, teda tí, tí, ktorí tam vstupujú s ním, spievajú to
- hosanna. On prichádza do chrámu
- podľa Matúša. Hneď tam je vlastne to vyčistenie chrámu.
- Potom odchádza a na druhý deň je tam
- teda ten, ten, tá udalosť o figovníku, ktorý Pán Ježiš
- prekrial a vlastně vstupuje do chrámu, uzdravuje
- tam nejakých slepých a chromých a potom
- nasledujú tieto, tieto reči. Prichádzajú tam veľkňazi a,
- aa, vlastní starší ľudu a znova dorážajú do
- mocou toto môžeš robiť?" A vtedy on, vlastne Pán Ježiš im
- hovorí tie, tie slova, že, že pozrite sa na seba,
- že boli tu takí, ktorí vieru nemali, ktorí ju
- hľadali, možno že nenachádzali. Ján ich oslovil,
- oni v neho uverili, našli plnosť života.
- Vy ste to videli a vy ste neuverili.
- Prišiel Ján cestou spravodlivosti a vy ste mu neuverili, ale mýtnici a
- nevestky mu uverili Ako keby už Pán Ježiš tak všetko stavia na
- tú, by sme to tak povedali, že ľudskú na tú, na tú jednu
- kartu, že on už je rozhodnutý tak ako od
- počiatku, ale teda už je v tom Jeruzaleme a ide
- jakosi tá silný je tá hádka s tými farizejmi
- a zákonníkmi a veľkňazmi a staršími z ľudu.
- A on vlastne hovorí, že pozrite sa na to, že spása tu je okolo
- vás a vy to nevidíte. No a viete,
- že som sa tak pokúšal tak vžiť do, do naozaj že do toho,
- že čo asi tak, ako to počúvali tí veľkňazi a starší ľudu,
- v istom zmysle viete, že oni sa mohli pýtať, že jak to ten
- Ján myslí, že teda ten Ježiš, jak to myslí, aj ten Ján, ako to myslel?
- Veď oni sa ho aj pýtali, že čo vlastne máme robiť?
- Lebo mi sa zdalo, že robia všetko. Veď si zoberiete tých
- farizejov, zákenníkov, veľkňazov a
- starších ľudu, ja si myslím, že väčšina z nich robila to, čo
- robiť človek, ten starozákonný, mal.
- Teda my by sme po novom povedali, že chodili do kostola,
- veď sa modlili, hej, a viac ako ostatní, snažili sa v tom
- byť príkladom a predsa stále im hovorí to pokánie, pokánie,
- pokánie a zmena toho myslenia No pre starozákonného človeka to
- vlastne malo byť ako v istom zmysle také odpútanie sa od tej,
- od toho spoľahnutia sa na to, že Pane, veď ti plním
- všetko, čo ešte chceš odo mňa k tomu, aby pochopili, že prišiel
- Ježiš Kristus a vlastne ako keby daroval nám
- Boha ako Otca. To je veľká
- vecSi pamätám, keď tu boli tie duchovné
- cvičenia na, v televízii Lux na tému
- modlitby Otče náš. Ja som vtedy tak o tom aj hovoril, že,
- naozaj tak málo uvedomujeme to, že, že je to obrovská milosť, že
- my, my a pre tých starozákonných ľudí to musel
- Ježiš im túto modlitbu zjavil a povedal, že Boh je váš Otec a že od
- toho dňa sa začať modliť k Bohu ako k Otcovi.
- My to berieme tak nejak automaticky, alebo že povieme, že je to veľká
- vec, ale niekedy už nie sme takí plní úžasu,
- vtedy tí, tí apoštoli. Pre nich to musel byť šok.
- A Pán Ježiš im tu vlastne dáva toto dnešné podobenstvo.
- A určite ste si tak všimli, že tá odpoveď toho jedného z
- nich, toho, ktorý neplnil Otcovu vôlu,
- bola, idem, Pane, na začiatku, že on nepovedal idem, Otče.
- On povedal, že idem, Pane. My môžeme vieru chápať,
- ako plním príkazy, ktoré mi Boh
- dal, ale to je, to je
- by som povedal, že to je vz-vzťah, pán a
- sluha. Kto chce nejako dlhodobo žiť
- alebo v reálnom živote žiť ako sluha, stále ako sluha.
- My sme Boží služobníci, veď samozrejme, aj to je v duchu Božom, že aj
- toto k tomu akosi tak patrí. Ale to otroctvo v zmysle, že ty
- povieš, tak ja to splním a potom mi už daj pokoj,
- veci. Ako dieťa, ktoré je viete, že zamestnané možno nejakými svojimi
- záľubami a zdá sa mu, že ten, ten, ten jeho rodič do toho vstupuje
- a zas odo mňa niečo chce. Možno
- poviete, že ja to takto neprežívam.
- Ja robím všetko, čo Boh odo mňa chce. Veď plním Božie príkazy.
- Teda idem do toho kostola, modlím sa každé ráno, ale predsa Pán
- aj nám hovorí, že nie ten, kto mi hovorí Pane,
- Pane, plní vôlu môjho-- alebo teda, že ten bude
- spasený, ale ten, kto plní vôlu môjho Otca.
- A čo je to Otcova vôla? Nielen plnenie
- prikázaní. Otcova vôla, to je, myslím si, že veľmi taká
- široká paleta každodenného
- pýtania sa Pane v tých konkrétnych veciach, že čo to chceš odo mňa
- a prečo? No preto, aby sme boli požehnaní.
- Božie požehnanie je veľká vec, že, že my možnože oň až tak
- nestojíme, ale to je tá najväčšia vec, ktorú môžeme mať, že Boh vstupuje do nášho
- života, aby náš život bol plný, šťastný, nádherný a
- naplnený Tak my potrebujeme Božie požehnanie a to je cesto, že
- Pane, pýtam sa, čo chceš ty. Ja som tak nedávno
- prežíval
- (prechrába) pár mesiacov dozadu, to je, som bol preložený
- do inej farnosti a
- pre nás kňazov je to dosť také ťažké niekedy, že (smiech) príde
- to tak ako niekedy blesk z jasného neba, aj keď človek má zväčša takú
- nejakú, nejaký čas tej prípravy na to a musí to
- spracovávať. Skoro mi to pripomenulo, ako keď
- vám oznámia nejakú ťažkú chorobu, že musíte prechádzať cez tie,
- niekedy cez tie stupne nejakého toho prijatia, spracovania toho
- a, a podobne. Že najskôr je to tak pre vás taký
- šok, viete, ale stále som si tak pripomínal,
- naozaj je vnútorne presvedčený, že, že my môžeme mať
- nejaké ľudské argumenty. Pán biskup, nemám
- dostavanú faru. Hej, ešte to treba dorobiť, ešte treba toto.
- A dobre, že si to teda povieme. Ale druhá vec je, že dobre, ale
- ak naozaj je to potrebné, tak idem preto, lebo Boh poslušnosť
- požehnáva
- Nie vždy nám to znie dobre, ale že Boh veľmi poslušnosť požehnáva.
- Mária je prototyp poslušnosti. By sme mohli povedať, že
- tam, ako keby začína spása, že veď, veď,
- veď diabol povedal Bohu to nebudem ti slúžiť.
- A Mária odpovedala, zhla, služobnica Pána.
- Čiže na začiatku je vždy tá poslušnosť, aj keď nie vždy
- chápeme. Je to, sme ešte ako deti, ktoré nie celkom chápu,
- čo ten otec od neho chce. A Pan Boh
- nám to na začiatku úplne celkom nezjaví.
- Som tak uvažoval nad tým aj medzi rodičmi a deťmi je
- to, že keď je dieťa malé, tak je dobré, keď
- rodič aj komunikuje s tým dieťaťom, že aby pochopilo.
- Ale sú určité príkazy, ktoré sú, že vieš, dôveruj a počúvaj, čo
- ti hovorím. Urob to a neboj sa, dobre to bude. Hej?
- A niekedy to dieťa sa tak k tomu vzpiera. Aj my sa niekedy tak k tomu vzpierame.
- Sme také ešte nedozreté deti, že ja by som chcel tomu rozumieť.
- Bože, ako to bude? Hej? Dôveruj, veď to
- máme napísané na, na tom obraze Božieho milosrdenstva.
- Ježišu, dôverujem ti. Hej Že o čom to je vlastne tá dôvera?
- No o tom, že ja nevidím celkom všetko dopredu,
- Otcovo dieťa. Ja, ja mám Otca a ja ho vnímam ako Otca, aj
- keď celkom nerozumiem, že, že odovzdávam sa
- a po čase už mám aj skúsenosť. A stálo to za to a bolo to
- požehnané. Aj v prípade teda tých kňazských
- teda mám takú skúsenosť, že boh to požehná,
- taká obeta toho nepoznania. Nie celkom, čo to ten, čo to
- ten Otec odo mňa chce, ale ak budeme, viete, ak by
- sme zostali len na tom, že povedz, urobím a potom
- už mi daj pokoj, tak tam nebude ten vzťah, otec a dieťa
- tak jednoducho náš-- to Božie požehnanie sa ma tak nedotkne.
- Možno Pán Boh vždy, tá jeho vôla sa,
- sa splní nakoniec. Tá jeho vôla bude, ale
- otázka, že či aj ja budem šťastný a požehnaný.
- Izraelský národ. Mnohí z nich pochopili, mnohí z nich nepochopili.
- Novozákonný ľud Boží? Tiež je to tak.
- Viete, že mnohí pochopia a iní nepochopia, že je to aj veľká milosť, že
- spoznať akosi túto pravdu, že som dieťa Nebeského Otca
- a on sa o mňa stará A je to úžasná vec prežívať vzťah
- s Bohom ako
- dieťa so svojím otcom. Ktorý z nich
- splnil Otcovu vôľu? Pán Boh, Pán Boh oželie aj to, že niekedy sme
- viete takí, že
- á, nechce sa mi, Bože, že viete, jak aj v rámci rodinných vzťahov nie?
- Že to dieťa povie, že aj mne sa nechce a nakoniec potom ide.
- Ako keď sľubujeme nejakú spravodlivosť a v skutočnosti
- klameme. Že Boh chce od nás niečo a my nakoniec by
- sme to nesplnili. Že áno, Pane, idem, všetko ti splním.
- Ale všetko neznamená len desať Božích prikázaní.
- Je toho viacej. Osobné pôsobenie v
- živote človeka, Božie pôsobenie v živote človeka
- je postavené na základe dôvery a hlbokej viery.
- Boh je náš Otec.
- Odovzdajme mu
- svoj život, ale vo veľmi konkrétnych situáciách nášho
- života. A budeme cítiť radosť a požehnanie.
- Pochválený buď Ježiš Kristus
- (hra na piano)
Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
EFFETA
EFFETA (265) - 19. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
s dp. Ľubošom Pavlišinovičom, moderuje Katarína Pirohová
08.08.2025
PRÍHOVORY
PÔSTNE ZAMYSLENIE ROBERTA PASOLINIHO, OFMCAP
Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. 2 Kor 5,17
08.03.2026
EFFETA
EFFETA (275) - 29. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
s dp. Antonom Červeňom, SDB, moderuje Katarína Pirohová
17.10.2025
EFFETA
EFFETA (272) - 26. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBí
s dp. Markom Rojákom, moderuje Henrieta Košecká Honzová
26.09.2025Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri
