Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštornej kaplnky bratov minoritov v Bratislave
02.07.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
FATIMSKÉ SOBOTY
FATIMSKÁ SOBOTA
záznam modlitby svätého ruženca a svätej omše z Baziliky Navštívenia Panny Márie
03.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (26.10.2015)
Pondelok v 30. týždni obdobia cez rok, káže dp. Jozef Luscoň SDB.
Pondelok v 30. týždni obdobia cez rok, káže dp. Jozef Luscoň SDB.
Ježiš učil v sobotu v istej synagóge. Bola tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať. Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: „Žena, si oslobodená od svojej choroby,“ a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha. Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: „Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!“ Pán mu odpovedal: „Pokrytci! Neodväzuje každý z vás v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? A túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohoto puta hoci aj v sobotu?“ Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal. (Lk 13, 10-17)
Prepis videa
V časoch Pána Ježiša bola spoločnosť tak
podelená a boli
rôzne skupiny. Boli farizeji,
- V časoch Pána Ježiša bola spoločnosť tak podelená a boli
- rôzne skupiny. Boli farizeji, ktorí verili vo
- večný život, ktorí jednoducho mali predpisy, ktoré bolo
- treba dodržiavať. Boli saduceji, ktorí zase neverili
- vo večný život, ale uznávali len prvých päť kníh
- Mojžišových. Potom boli herodiáni.
- To bola taká stráž okolo Herodesa.
- No a potom boli saduceji. Tých sme vlastne aj spomínali.
- Zákonici, ktorí mohli prepisovať a
- vykladať zákon veľmi, veľmi uznávaní.
- Potom boli obyčajní ľudia, ale rodilo sa aj také
- zdravé jadro okolo Pána Ježiša, ktorí zachovávali to
- najkrajšie zo židovskej viery.
- No dneska ešte vidíme predstaveného synagógy.
- My vieme, že Židia majú aj teraz synagógy, aj vtedy to už bolo,
- lebo po tom babylonskom zajatí, keď sa vrátili a boli
- roztrúsení po celom svete, tak také modlitebne si
- zriadili, kde sa schádzali a pestovali vieru,
- čítali Sväté písmo, mali svoju liturgiu.
- A práve takúto jednu synagógu navštívil Pán Ježiš.
- V sobotu. Aby sme to chápali, ešte musíme povedať o tej
- sobote.
- My vieme, že
- vo Svätom písme, v Starom zákone, v knihe
- Genesis, potom aj v Deuteronómiu sú vlastne
- také príkazy o sobote.
- Sám Pán povedal, že teda v ten deň sa nemá pracovať.
- Je tam síce, že Pán
- oddychuje siedmy deň, ale my to vieme dekódovať.
- My vieme, že Pán Boh nepotrebuje oddychovať,
- ale on žasol nad tým,
- čo stvoril pre nás. A teda aj my, aby sme dobre
- fungovali ako ľudia, ako človek, aby sme mali
- radosť z toho, čo robíme, máme sa s ním stretnúť práve v
- tento deň, v siedmy.
- Kresťania to majú v nedeľu, lebo vtedy aj Pán Ježiš vstal z
- mŕtvych. A teda máme mať čas na Boha, nepracovať,
- oddychovať, spoločne sa stretnúť a tešiť sa,
- že Pán Ježiš vstal
- z mŕtvych.
- Podobné, ale niečo ešte teda starozákonné mali aj
- Židia
- v tom, že oni nemali pracovať. A práve tí farizeji a
- zákonici rozpracovali také predpisy,
- ktoré hovorili, čo sa dá a čo sa má, čo sa nesmie
- robiť. Dokonca, ak to bolo vo Svätej zemi, tak vieš, aj dneska majú
- poznačené, že potiaľ v sobotu môžu ísť niektorí
- tí ortodoxní Židia už sa musia vracať naspäť, aby neurobili
- viac krokov. A boli tam aj pravidlá o osloch a
- voloch, ktoré sa spomínajú. A oni vážili a
- zvažovali teda tento princíp, či treba pomôcť volovi, či ho
- napojiť, či nie.
- Bola sobota. Pán Ježiš je teda v synagóge.
- Vidí
- ženu, ktorá osemnásť rokov trpela, bola pokrivená
- a zrazu ju oslobodil, uzdravil.
- Vidíme tu skrytú agresiu predstaveného synagógy, ktorý sa
- riadil tými predpismi,
- ale netrúfol si Ježiša upozorniť priamo, ale išiel na to tak
- obkľukou a hovorí k ľuďom: „Prichádzajte iné dni, vtedy sa
- dávajte uzdravovať, nie v sobotu.“ Že zdalo sa, že
- ako keby išiel podľa poriadku, podľa predpisu.
- Ale Pán Ježiš to vystihol do jeho vnútra a hovorí:
- „Pokrytci,
- vy uľavíte volovi, oslovi v sobotu a tejto žene,
- ktorá je dcérou Abrahámovou, čiže patrí do
- veriacich, patrí k Židom, neuľavíte ani trošku?
- Nepatrí sa pomôcť?“ Až hovorí, ako keby bolo
- nutné uzdraviť.
- A na inom mieste vieme, že Pán povedal, že sobota bola
- stvorená, ustanovená pre človeka a nie človek pre
- sobotu.
- Ale zároveň
- moc nad sobotou mohol mať len Boh. A zrazu
- Ježiš je tu ten, ktorý dáva do
- iného pohľadu vlastne sobotu a ukazuje sa
- skutočne ako mocný, ten, ktorý vládne nad tým všetkým.
- Oni si to vedeli veľmi dobre prečítať, ale dneska boli
- zahanbení
- z toho, on teda ten predstavený synagógy, aj tí, ktorí
- mu fandili, pretože pochopili, že tu ide
- predovšetkým o človeka.
- Zároveň nám Lukáš dáva takéto epizódy, aby sme videli, že ako
- narastá napätie. Prečo vlastne nakoniec zabili Pána Ježiša?
- Lebo tam tí mali úplne víziu o človekovi,
- víziu o spáse, víziu o Božom kráľovstve než to, čo
- priniesol Pán Ježiš. Musel by sa veľmi, veľmi
- zmeniť a tým pádom im to nesedelo,
- tak ho nakoniec radšej zabili, čo bolo strašné.
- No tak zhruba vieme tak, ako
- sa ide alebo ako vnímať tento text.
- Čo je dobré, aby sme zase boli v realite a poďme ale
- niečo si vysvetliť také, z čoho by sme žili.
- Ja som rozmýšľal, ktorý taký ústredný bod toho
- všetkého je. A mne sa zdá, že
- práve to oslobodenie, tá myšlienka, to slovo,
- to je niečo geniálne a zároveň nesmierne dôležité
- pre nás.
- Viete, pretože aj ja, aj vy, aj niektorí sme tu.
- Všetci sme nejakým spôsobom
- zdeptaní, zničení, v jarme. Potrebujeme
- oslobodenie.
- Niekto to možno ani tak necíti a povie si: „Je to v poriadku, cítim
- sa dobre.“ Drahí bratia a sestry, ale takto to
- vnímajme, že
- ktorý najdôleží- najdôležitejší pocit,
- emóciu, postoj má mať
- kresťan?
- Máme veľa pocitov, postojov, emócií.
- Čo by malo byť vnútri
- identitou kresťana?
- No, odpovedzte si sami. Ja som tak dlho nad tým
- rozmýšľal a poviem len jedno, že každý č-- aj človek,
- ale kresťan predovšetkým mal by sa cítiť Božím
- dieťaťom.
- Možno sme to už aj zabudli, ako je to cítiť sa dieťaťom a
- Božím dieťaťom. To znamená, že voči Bohu mať tento
- postoj. Postoj slobody. Postoj, že nikto ma
- nedeptá, že nemám nejaké pozväzované veci v sebe,
- že nemám zranenia, že nemám ani diabolstva, nemám tam
- vášne, nemám zlé návyky, nemám všelijaké
- posadnutosti, ktoré ma tak držia,
- že ja som navonok aj vnútri nešťastný, nespokojný, že
- jednoducho nežijem, že sa neteším z Pána Boha.
- Nevidím tento svet tak, ako ho mám vidieť.
- A teraz zrazu vidíme, že
- koľko oslobodení potrebujeme,
- aby sme boli v identite Božieho dieťaťa,
- kresťana, katolíka. Aby sme boli šťastní
- pred Bohom, pred Ježišom. Aby sme to jednoducho
- strhali zo seba. A častokrát mi pripadá na
- um slová, ktoré povedal Cyril a Metod
- vtedy v Ríme, keď už vedel, že zomrie, že teraz som už
- slobodný. Teraz už neslúžim ani kráľovi.
- Teraz som úplne Boží.
- Ale prečo už nebyť teraz takýto?
- Jak je to možné teda, že sme posadnutí alebo nejak zviazaní
- vnútri?
- Sme zranení, zranení dedičným hriechom.
- Veľa vecí, aj zlých, má do nás priesak.
- Veď všimnite si, či je to tak, či nie.
- Som sa troška nad tým zamyslel, že
- dobre,
- to, čo urobil diabol prvým ľuďom, že im dal víziu, budete ako
- Boh. Pán Boh nemá pre vás to najlepšie, našeptkal im
- v prerozprávaní. Tu je čosi lepšie. Budete ako Boh.
- A keď my pustíme takúto víziu falošnú, divokú v sebe,
- tak zrazu púšťame postoje. Naša vôľa,
- sloboda potom chňapne a zrazu ale vidíme, jak sa uzatvárame a
- stávame sa egoistami.
- Vidíme, že ako človek túži po tom raji, ktorý
- opustil a jak túži veľmi poprijemne.
- A cez tú myšlienku, cez nejaký iný postoj zrazu zistí,
- je mi to
- fajn a chce si to privolať.
- A zrazu buduje to nebo okolo seba aj napriek tomu,
- že to nie je správne, nie je to dobré, nie je to trvácne, je to
- chvíľkové, lebo diabol urobí niekedy tak, že
- napodobní Boha, ale v krátkosti.
- A koľký sa takto dávame oklamať, že zrazu sadneme
- mu na lep a si myslíme, že toto je už ten raj
- okolo nás. A vzniklo to cez nejaké emócie,
- návyky, cez vášne, nižšie pudy a zrazu sme v
- moci a potrebujeme oslobodiť tak ako tá žena.
- Keď vidíme jeden druhého, tak často povieme: „Á,
- tento by potreboval toto nemať, od toho sa
- oslobodiť.“ Vidíme, ako mladí šťukajú do tých
- mobilov, iPodov, ako hrajú videohry a keď ich upozorníš,
- tak vôbec to nevnímajú. Dokonca povieš, ty ma urážaš, oberáš o
- radosť. No nie je to zviazanie niečím?
- Možno vidíme, ako sa ponáhľame z kostola rýchlo,
- lebo ide nejaký
- seriál v televízii a aj modlitbu odhodíme všetko.
- Či nie je to zviazanie?
- Vidíme, ako
- ráno, keď vstaneme, tak dáme si kávičku.
- Niekto frťana, nejaké nápoje, aby sme len fungovali normálne.
- Aj toto je určité zviazanie.
- Vidíme, ako niekto ne- nemôže žiť, ak si nedá
- už, ja neviem, dva a pol deci z rána, aby sa mu ruky prestali
- klepať. Či to nie je zviazanie?
- Vidíme, ako mnohí hľadajú tie drogy, vyberajú z domu veci
- predávajú, len aby mali na tú svoju dennú dávku.
- Či to nie je zviazanie?
- Vidíme, ako mnohí len hľadajú kanály alebo
- jednoducho sú na
- porne a všelijaké bary a sexuálne veci.
- Či to nie je zviazanie?
- A mohli by sme tak pokračovať. To nie je obvinenie, to je
- realita, ktorá je v nás a vidíme, ako veľmi
- potrebujeme oslobodiť,
- aby sme boli krásni, nádherní. Božie deti, ktoré idú
- k Bohu, ktoré nie sú na jdusy niekde
- zabudnutí. Ale my pochádzame z kráľovského rodu.
- My máme vnútri božskú DNA.
- A keď sme počuli
- v čítaní prvom, že sme Božie deti. Áno, adoptívne.
- A keď Boh adoptuje, tak dá všetko. To nie je tak, ako my.
- Predsa nie si len môj. Keď Boh adoptuje, budeme dedič
- podľa neho. To, čo má, nie bohatstvo, ale
- krásne schopnosti, vlastnosti, pozeranie na svet po
- smrti, mohucnosti. Len musíme byť oslobodení, aby to mohol
- niekde dať a pustiť.
- No aby sme teda nezostali len pri takom, že kde
- sme a jak sa oslobodiť, čo robiť so sebou.
- Dobre, bratia a sestry, je pravda, že to, čo sme si
- naválkali, aj zlé veci, nejde to tak rýchlo,
- pretože my, ak si už navykneme na nejaký zlozvyk,
- musíme
- tvrdo odváľkať veci a pracovať na sebe, aby sme to
- zvládli.
- Ale vidíme, že úžasná vec je, keď človek pustí Ducha
- Svätého do seba, keď mu dá tam priestor, nech ho porozväzuje.
- On nás usvedčí z hriechov. Mnohí hovoria: „Ó,
- jaj, prečo by nás Duch Svätý usvedčil?
- To je nepríjemné." Nie, je to úžasné, pretože on
- kriesi obraz Božieho dieťaťa v nás.
- A je dobré, keď povie: „Toto máš zlé, toto vyhoď, na tom
- popracuj."
- Potom máme modlitbu.
- Potom máme sviatosti.
- Najdôležitejšia spoveď, kde to všetko sekáme, však?
- Potom máme aj dobré skutky, že sa prikláňame k
- dobrému. Potom máme askézu
- a s Božou pomocou môžeme držať tieto veci, aby tá Božia
- identita zaznela krásne z nás.
- Raz sa pýtali Michala Angela, že ako on dokáže takú
- krásnu sochu urobiť. On hovorí: „Je to veľmi jednoduché.
- Viete, pozriem na kameň, na kváder mramoru a vidím v
- ňom
- Mojžiša. A potom zoberiem dlato a začnem
- mlátiť a odhodím všetko, čo nie je, čo nepatrí k
- Mojžišovi. A nakoniec vznikne Mojžiš."
- Tento obraz nás možno môže dneska sprevádzať, že
- ja zo seba mám urobiť slobodné Božie dieťa.
- Potrebujem majzlik odhodiť z toho joža
- zo seba to, čo nepatrí na Božie dieťa, na Ježiša, lebo
- mám vzor, ako mám ísť kráčať. Najprv
- askézu, tvrdá práca, odskakujú hrubé veci, hrubé hriechy,
- v poriadku. Potom príde jemnejšia práca, možno iné
- dlátko. To sú už vtedy, keď pokračujeme hlbšie vnútri.
- Nakoniec zoberieme šmirgel papier. To je asi tá modlitba.
- Zahladzujeme všelijaké ryhy, modelujeme sa tak podľa
- vzoru Pána a nakoniec zoberieme vosk,
- vôňu, takisto modlitby, milosti a
- natrieme tú sochu a zrazu môžeme byť ako
- Ježiš krásni, slobodní, Božie deti.
- Nech je tak. Potrebujeme teda oslobodenie.
- Ponúknime Pánu Bohu, rob v nás, čo ty chceš, ako ty
- chceš. Pochválen buď Ježiš Kristus. Na veky amen.
- [hudba]
