Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
RUŽENEC
RUŽENEC SVETLA
Modlitba svätého ruženca bratov dominikánov z Kostola sv. Dominika vo Zvolene.
17.01.2023
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (26.3.2019)
Utorok po 3. pôstnej nedeli, káže dp. Marián Bér.
Utorok po 3. pôstnej nedeli, káže dp. Marián Bér.
Prepis videa
Čítanie z knihy proroka Daniela.
Azariáš stál uprostred ohňa,
otvoril ústa a
- Čítanie z knihy proroka Daniela.
- Azariáš stál uprostred ohňa, otvoril ústa a
- modlil sa:
- „Pre tvoje meno, prosím, neodvrhni nás navždy a
- nezrušuj svoju zmluvu.
- Ani nám neodriekni svoje milosrdenstvo pre Abraháma, tvojho
- miláčika, pre Izáka, tvojho sluhu a pre
- Izraela, tvojho svätého.
- Veď si im prisľúbil, že rozmnožíš ich potomstvo ako hviezdy
- na nebi a ako piesok na brehu mora.
- Pane,
- stali sme sa menšími ako všetky iné národy a sme
- dnes pokorení na celej zemi pre svoje hriechy.
- A niet v tomto čase ani kniežaťa, ani proroka,
- ani vodcu, ani celopalu, ani krvavej obety,
- ani darov, ani kadidla,
- ani miesta, kde by sme ti priniesli prvotiny,
- aby sme našli
- milosrdenstvo.
- Ale prijmi nás skrúšených srdcom a ponížených duchom.
- Nech je dnes pre teba naša obeta ako zápalné obety baranov a
- býkov a ako tisíce tučných baránkov
- a zdokonaľ tých, čo ťa nasledujú, lebo nebudú
- zahanbení tí, čo dúfajú v teba.
- A teraz ťa chceme nasledovať celým srdcom a s bázňou
- hľadáme tvoju tvár.
- Nezhambi nás, ale zaobchádzaj s nami podľa svojej
- miernosti a podľa svojho veľkého milosrdenstva.
- Vyslovoď nás svojou obdivuhodnou mocou a
- osláv svoje meno, Pane."
- Počuť sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie.
- Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich
- chodníkoch. Veď ma vo svojej pravde a uč
- ma, lebo ty si Boh, moja spása.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie a na svoje
- milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov.
- Pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve, veď si, Pane,
- dobrotivý.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie.
- Pán je dobrý a spravodlivý. Ukazuje cestu
- hriešnikom. Pokorných vedie k správnemu
- konaniu a tichých pouča o svojich cestách.
- Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie.
- Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
- Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
- Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, hovorí
- Pán. Veď som dobrotivý a milosrdný.
- Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko
- ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší?
- Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal:
- „Hovorím ti, nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem
- ráz.
- Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol
- vyúčtovať so svojimi sluhami.
- Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen
- desaťtisíc talentov.
- Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, Pán rozkázal predať
- jeho aj jeho ženu, aj deti i všetko, čo
- mal, a dlh splatiť.
- Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: «Pozhovej mi
- a všetko ti vrátim.»
- A Pán sa nad sluhom zľutoval. Prepustil ho a odpustil mu
- aj dlžobu.
- No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý
- mu dlhoval sto denárov.
- Chytil ho pod krk a kričal: „Vráť, čo mi
- dlhuješ.“ Jeho spolusluha mu padol k nohám a
- prosil ho: «Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.»
- On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára,
- kým dlh nesplatí.
- Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa
- zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko,
- čo sa
- stalo.
- A tak si ho Pán predvolal a povedal mu: «Zlý sluha,
- ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil.
- Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolus-spolusluhom,
- ako som sa ja zľutoval nad tebou?»
- A rozhnevaný Pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú
- dlžobu.
- Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo
- srdca každý svojmu bratovi."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Na
- náhrobnom pomníku
- známeho učenca hvezdára Mikuláša Koperníka je
- údajne napísaná takáto veta
- Nežiadam milosť, akú dostal Pavol,
- ani láskavé odpustenie, ktorým si obdaril Petra.
- Túžim iba po tej milosti, ktorou si zahrnul Lotra na
- kríži.
- Je to také veľmi pekné vyjadrenie, milí bratia a sestry,
- práve keď počúvame toto evanjelium o
- odpúšťaní.
- Tento učenec hvezdár má tam napísané vlastne
- veľkú, má tam napísanú veľkú pravdu v tom zmysle,
- že
- každý z nás potrebuje odpustenie Pána.
- Je to vyjadrené v tom podobenstve, ktoré Ježiš hovorí o
- dvoch sluhoch. Jeden je ten, ktorý dostane naozaj
- hojné odpustenie celej dlžoby od svojho pána, ale sám sa
- nezachová tak, ako by sa očakávalo.
- Sám nenasleduje príklad svojho pána, keď sa stretá so svojím
- spolusluhom, tak omnoho menšiu dlžobu nedokáže
- mu odpustiť, ale vrhne ho do väzenia, kým dlh nesplatí.
- Vidíme, že opäť sa nám opakuje taká tá pôstna
- tematika
- odpustenia. A keď, ako sme začali pôstny čas,
- pôstne obdobie, tak stále sa nám tak
- obmieňajú tieto také trinosné témy: modlitba,
- odpustenie, almužna a tak isto samozrejme s tým
- súvisí aj pôst, pôstna disciplína.
- A tak môžeme sa aj my dnes zamyslieť vlastne v súvislosti s týmto evanjeliom,
- ako je to v našom živote. Každý z nás totiž
- prijíma odpustenie zo strany Boha.
- Iste, že teraz dosť nám prichádzajú aj
- situácie, kedy si tak neraz uvedomujeme
- a nesprávne uvedomujeme alebo rozmýšľame: „No veď aké ja mám
- hriechy? Aké môžem mať ja hriechy?" A človek zrazu
- sa dostáva do
- situácie, že: „No veď ja ani nijakých hriechov nemám."
- A potom v tejto pýche, alebo teda možno neschopnosti poznať
- vlastné
- slabosti, si povie: „Veď ani nepotrebujem odpustenie zo strany
- Boha."
- Ale práve aj toto evanjelium nás pozýva k tomu, aby sme si vedeli
- uvedomiť našu hriešnosť, že potrebujeme zo strany Boha
- odpustenie. A vlastne môžeme to vždy, a k tomu nás zvlášť
- pozýva dnešné Božie slovo, prenášať aj do nášho života, aby
- sme vedeli nasledovať v tomto milosrdenstve nebeského
- Otca a vedeli odpustiť zo srdca svojim bratom a
- sestrám.
- Istý duchovný autor, konkrétne Giovanni Albanese, má takúto
- zaujímavú myšlienku alebo takto píše: „Koľkokrát si už povedal:
- som čestný človek, nikdy som nikomu neublížil.
- A predsa, keby sa dala urobiť domová prehliadka v
- tvojej
- mysli a v tvojom srdci, keď myslíš, súdiš a
- rozprávaš o iných, bol by si pristihnutý pri čine.
- Vo svojich súdoch
- neraz používaš dvojakú váhu, jednu pre seba
- širokú a hojnú, druhú úzku,
- nekompromisnú pre iných."
- Takto píše tento autor. A veru, keď sa nad tým zamyslíme, tak
- môžeme aj my tak sa pýtať sami seba, že či to nie je neraz v našom živote tak.
- A práve
- keď počúvame toto evanjelium o odpustení, tak
- môžeme si položiť otázku každý vo svojom srdci: „Ako je
- to so mnou? Dokážem odpustiť bratovi, sestre?"
- Peter sa pýta: „Koľko ráz? Sedem?" Ježiš mu hovorí:
- „Sedemdesiatsedem ráz." A my vieme, že tieto čísla
- vlastne hovoria o tom a konkrétne to sedemdesiatsedem ráz,
- niektorí hovoria, že je to sedemdesiatkrát sedem ráz.
- To znamená, že neustále nás Pán pozýva k tomu,
- aby sme vedeli
- odpustiť, aby sme dokázali odpustiť tak ako Boh.
- Chcem nám ponúknuť jeden príbeh, vlastne ktorý opisuje, ako neraz
- môže
- neschopnosť odpustiť spôsobiť mnoho zla.
- Tento príbeh
- hovorí o tom, ako bol jeden starší sudca,
- ktorý prišiel do úradu teda trošku
- chorľavý a hovorí, že teda dnes sa budeme venovať
- iba jednému prípadu, pretože viac nie som schopný,
- eh, dneska odpracovať. Ale že bola tam nejaká
- žena, ktorá sa mala dostaviť pred súd a
- hovorí: „Táto žena nemá ani obhajcu, chce sa obhajovať sama.
- Tak to bude rýchle, to rýchlo vybavíme.
- Tak vybavíme prípad tejto ženy."
- A keď ju priviedli,
- tak hovorí táto žena, keď dostala slovo,
- bola pristihnutá pri krádeži. Hovorí:
- „Ako mladá som prišla o svoju matku.
- Mama zomrela. Otec,
- ten v tom žiali a v tom všetkom, čo prežíval, sa ma snažil
- dosť rozhýčkať. Dával mi všetko, čo som potrebovala.
- Ale prišiel čas a
- našiel mi ženícha. Chcel ma oženiť, teda vydať
- za jedného bohatého muža, ktorého som, ku ktorému
- som vôbec nič necítila. A ja som si našla muža,
- ktorého som naozaj skutočne ľúbila.
- A vzali sme sa. Otec mi dohováral, vzali sme sa proti
- jeho vôli.
- Otec mi vtedy povedal: „Viac nie si moja dcéra.
- Nemáš čo v mojom dome robiť."
- A tak som odišla. Žili sme s manželom šťastne.
- Mali sme dieťatko,
- ale stalo sa, že manžel postupom času, zlákali ho
- kamaráti, prepadol alkoholu
- a dostal sa až do takej situácie, že ochorel a
- zomrel.
- Vtedy som písala otcovi. Prosila som ho, či sa
- môžeme stretnúť, ale otec mi opäť odpísal,
- že ma nechce vidieť, že nechce so mnou nič mať spoločné.
- Bolo to až do, až takej situácie, že aj tento náš syn-
- Chradol, zostal chorý, pretože sme nemali prostriedky na
- živobytie, nieto ešte na lekárov.
- A tak aj tento syn zomrel.
- A tak som ostala sama. Začala som sa pretĺkať
- životom. Opäť som písala otcovi, či by som sa nemohla uňho
- zastaviť, či by sme sa nemohli stretnúť.
- Ale otec mi odpovedal, že ma nechce vidieť.
- Jeden tento skutok, že dcéra jeho
- neposlúchla jeho hlas vtedy, keď sa mala vydávať,
- tak dokázal spôsobiť to, že otec na dcéru zanevrel a nechcel ju
- celý život vidieť. Tento príbeh končí tak, že
- táto žena začala vlastne kradnúť a takto si vlastne pomáhať
- a pristihli, prichytili ju pri tejto krádeži a tak sa
- dostala pred sudcu.
- A na záver toho súdneho pojednávania hovorí: „Ja teraz
- stojím pred sudcom, ktorý ma má odsúdiť.
- Môj otec."
- Ten sudca, ktorý súdil túto dcéru, bol jej
- vlastný otec, ktorý takto
- v jej živote zohral úlohu, kedy nedokázal prijať jej
- vôľu, jej rozhodnutie, nedokázal jej odpustiť.
- Tento príbeh končí tým, možno,
- že to je trošku aj vykonštruované, ale končí tým, že ten
- sudca vlastne, hoci už prichádzal chorľavý do toho úradu,
- tak pri tom súdnom pojednávaní v návale toho všetkého,
- čo prichádzalo, tak iba pozerali, že sedí takto s hlavou
- sklonenou, drží si ju v dlaniach a keď nič dlhší čas
- nehovoril, tak vlastne počas tohto pojednávania
- dostal
- infarkt a zomrel.
- A toto rozprávanie končí tak, že odchádza z tohto sveta s tým,
- že má srdce zatvrdilé a nedokáže odpustiť svojej
- dcére.
- Koľkokrát sa aj my, milí bratia a sestry, hoci veriaci,
- dostaneme do takejto situácie. Koľko je toho neraz v našich rodinách?
- Koľko je toho neraz v našich spoločenstvách?
- Jeden prípadík, niečo maličké alebo aj niečo
- väčšie a nedokážeme odpustiť bratovi,
- sestre, neraz deťom, neraz deti rodičom.
- A toto pretrváva a tiahne sa to neraz celé generácie.
- Aj dnes sa budeme modliť: „Odpusť nám naše viny, ako i
- my odpúšťame svojim vinníkom."
- No niektorí tak povedia, že chvalabohu, že nás
- Pán pri tejto prosbe Otče náš neberie vážne, lebo
- keby tak odpúšťal nám, ako my neraz odpúšťame,
- asi by sme niekedy to
- odpustenie nedostali. Preto nech nás povzbudia tieto
- slová evanjelia a naplní takým
- pokojom Pán, nech naše vnútro pretvorí, aby sme
- dokázali naozaj tak, ako hovorí Petrovi, odpustiť zo
- srdca každý svojmu bratovi, sestre, tak ako Pán
- odpúšťa nám. Amen.
- [klavírna hudba]
