SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
26.04.2019
15:42 min.
Titulky od AI
Zobrazené 1047x

Z PRAMEŇA (26.4.2019)

Piatok vo Veľkonočnej oktáve, káže Mons. Jozef Haľko.

Piatok vo Veľkonočnej oktáve, káže Mons. Jozef Haľko.

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1663 slov

Čítanie zo Skutkov apoštolov.
Kým Peter a Ján po uzdravení chromého
hovorili k ľudu,


  • Čítanie zo Skutkov apoštolov.
  • Kým Peter a Ján po uzdravení chromého hovorili k ľudu,
  • prepadli ich kňazi, veliteľ chrámovej stráže a
  • saduceji a zazlievali im, že učia ľud
  • a ohlasujú zmŕtvychvstanie v Ježišovi.
  • Položili na nich ruky a do rána ich dali do väzenia, lebo
  • už bol večer.
  • Ale mnohí z tých, čo vypočuli slovo, uverili.
  • A vzrástol počet mužov na päť tisíc.
  • Na druhý deň sa v Jeruzaleme zhromaždili poprední muži,
  • starší a zákonici, veľkňazi Annáš a
  • Kajfáš, Ján a Alexander a všetci, čo boli z
  • veľkňazského rodu. Postavili ich do stredu a pýtali
  • sa:
  • „Akou mocou alebo v mene koho ste to
  • urobili?“ Vtedy im Peter naplnený Duchom
  • Svätým povedal:
  • „Vodcovia ľudu a starší, ak nás dnes
  • vyšetrujete pre dobrý skutok vykonaný na chorom človekovi,
  • ako sa tento uzdravil, nech je známe vám všetkým
  • a všetkému izraelskému ľudu, že v mene Ježiša
  • Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali,
  • ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, stojí tento človek pred
  • vami zdravý.
  • On je kameň, ktorý ste vy stavitelia zavrhli a
  • on sa stal kameňom uhlným.
  • A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom
  • iného mena daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť
  • spasení. Počuli sme Božie slovo.
  • Bohu vďaka.
  • Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom
  • uhlným.
  • Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa
  • kameňom uhlným.
  • Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho
  • milosrdenstvo trvá naveky.
  • Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý, že
  • jeho milosrdenstvo trvá naveky.
  • Teraz nech hovoria všetci bohabojní.
  • Jeho milosrdenstvo trvá naveky.
  • Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa
  • kameňom uhlným.
  • Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom
  • uhlným. To sa stalo na pokyn Pána.
  • Vec v našich očiach obdivuhodná. Toto je
  • deň, ktorý učinil Pán. Plesajme a
  • radujme sa z neho.
  • Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa
  • kameňom uhlným.
  • Pane, spas ma, Pane, daj mi úspech.
  • Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.
  • Požehnávame vás z domu Pánovho. Boh
  • Pán je naším svetlom.
  • Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa
  • kameňom uhlným.
  • Aleluja, aleluja.
  • Aleluja, aleluja.
  • Toto je deň, ktorý učinil Pán. Plesajme
  • a radujme sa z neho. Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori.
  • A zjavil sa takto.
  • Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus,
  • Natanel z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a
  • iní dvaja z jeho učeníkov.
  • Šimon Peter im povedal:
  • „Idem loviť ryby.“
  • Povedali mu: „Pôjdeme aj my s tebou.“ Išli
  • a nastúpili na loď, ale tej noci nechytili nič.
  • Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu.
  • Ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš.
  • A Ježiš sa ich opýtal:
  • „Deti, máte niečo na jedenie?“
  • Odpovedali mu: „Nemáme.“
  • On im povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode
  • a nájdete.“ Oni spustili a pre množstvo
  • rýb ju už nevládali vytiahnuť.
  • Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To
  • je Pán.“ Len čo Šimon Peter počul, že je
  • to Pán, pripásal si šaty, nebol totiž
  • oblečený a skočil do mora.
  • Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu
  • len asi dvesto lakťov a sieť s rybami ťahali za
  • sebou.
  • Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej
  • položenú rybu a chlieb.
  • Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz
  • chytili.“ Šimon Peter šiel a
  • vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb.
  • Bolo ich stopäťdesiat tri.
  • A hoc ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla.
  • Ježiš im povedal: „Poďte jesť.“ A nik z
  • učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“
  • Lebo vedeli, že je to Pán.
  • Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im podobne
  • aj rybu.
  • To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho
  • zmŕtvychvstania.
  • Počuli sme slovo Pánovo.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Drahí bratia a sestry,
  • možno by nás napadlo, keď Peter hovorí: „Idem
  • loviť ryby,“ že veď nejakým spôsobom sa
  • apoštoli museli živiť aj po Ježišovom
  • zmŕtvychvstaní,
  • a tak sa nemôžeme ani nemáme nejako
  • pozastavovať nad tým, že idú
  • loviť ryby.
  • Lenže ak nám tieto slová predostiera evanjelista,
  • evanjelista Ján
  • a ak je okolo tohto Petrovho
  • výroku a rozhodnutia rozohratý celý príbeh
  • s rozhovorom medzi Petrom, jeho učeníkmi a Ježišom,
  • tak tu vonkoncom nejde o nejakú epizódnú
  • záležitosť, kde si apoštoli nejakým spôsobom
  • zadovážajú
  • niečo na jedenie. Celý tento príbeh je
  • symbolický príbeh a Petrove slová
  • „Idem loviť ryby“
  • sú slovami znechuteného človeka, ktorý
  • sa vracia k svojmu pôvodnému povolaniu,
  • ktorý ako keby
  • konštatoval: „Bol som povolaný od rýb loviť
  • ľudí.
  • Bol som povolaný už neloviť ryby, ktoré sa majú
  • vo vode dobre, ale loviť ľudí, ktorí keď sú vo vode,
  • tak sú ohrození a neistí.
  • Ale celý tento príbeh sa skončil a ja sa
  • vraciam do pôvodného
  • stavu.“ V tomto smere je
  • Peter aj v tomto veľkonočnom radostnom týždni,
  • keď prežívame Ježišovo zmŕtvychvstanie ako jeden veľký slávnostný
  • deň,
  • výrazom zmyslu pre realitu
  • ľudského vnútorného prežívania, pretože
  • stále oscilujeme aj v našom živote a môžeme sa
  • spoznať v Petrovi medzi veľkými,
  • vznešenými
  • a posvätnými rozhodnutiami a aj vykročením k
  • ich plneniu a k plneniu.
  • A potom takým stavom, keď si
  • povieme v nejakom rozpoložení, v nejakej kríze,
  • v nejakom sklamaní. Ale však to nemá zmysel.
  • Ideme ďalej ako doteraz.
  • A preto je veľmi dôležité, aby vedľa nás stál niekto,
  • ako bol Ján, Petrov spoločník,
  • spoluapoštol,
  • evanjelista,
  • ktorý povie: „Ten, kto stojí na brehu, je
  • Pán.“ Kým my stojíme na vode
  • a môže sa stať, že všetko staviame na vode.
  • A aj v profánnom jazyku je to o tom, že čo je na vode, je ako keby
  • bez základu.
  • Ježiš stojí na pevnine
  • a mohli by sme
  • v tomto prípade povedať, že nám Ježiš pripadá ako maják,
  • ktorý ukazuje cestu aj tým,
  • ktorí nielenže idú zlým smerom, ale už ani nejdú.
  • Už stoja,
  • lebo sú znechutení, lebo sú frustrovaní, lebo sú
  • sklamaní.
  • Možno nie natoľko z druhých ako zo seba.
  • Istý
  • zaoceánsky parník
  • v noci plával a videl pred sebou v diaľke svetlo a
  • telegrafoval: „Sme veľká loď,
  • tak nám prosím
  • uvoľnite cestu,“ lebo si myslel, že je to iná loď.
  • Ale prišla odpoveď: „My nie sme loď, my sme maják.
  • A je to
  • váš
  • problém, vaša záležitosť, aby ste podľa toho
  • menili smer svojej cesty.“ Ježiš stojí na brehu
  • ako maják na pevnine
  • a Ján hovorí Petrovi: „To je Pán.“
  • Ako dobre je niekedy mať vedľa seba človeka, ktorý
  • povie: „Ale nepoddávaj sa,
  • nešmykaj sa späť,
  • nehádž flintu do žita.“ A niekedy my
  • máme byť tým Jánom pre druhých.
  • Neste si vzájomne svoje bremená, čítame vo Svätom
  • písme. Čiže súčasťou veľkonočnej
  • radosti je aj radosť z toho, že máme vedľa seba niekoho, kto nám povie:
  • „Ale ty to dokážeš. Ale ideme dopredu.
  • S Božou pomocou, samozrejme.“ Koľkí z nás by
  • mohli
  • azda vydať aj svedectvo, ako sme vďační ľuďom,
  • ktorí nám povedali nie,
  • nie, nie, nie, ešte to je aký nápad toto nechať, odísť zo
  • štúdia, odísť zo vzťahu, odísť z
  • čohokoľvek, čomu sme sa zaviazali a čo bolo veľké a
  • dôležité. A niekto nám povedal nie, nie. Pán stojí na brehu.
  • On stojí na pevnine. On je ten dom na skale.
  • On je ten pravý, ako Peter v prvom čítaní
  • hovorí, že niet iného mena na nebi ani na zemi
  • ako Ježiša Krista. Vidíme Petra v prvom čítaní už toho,
  • ktorý precitol a sám už stojí na pevnine a Petra v
  • kríze, ktorý ide loviť ryby a vracia sa k
  • pôvodnému povolaniu, hoci Ježiš ho povolal loviť ľudí.
  • A tak sme pozvaní aj na základe toho dnešného evanjelia,
  • aj uprostred, aj uprostred toho najlepšieho znechutenia
  • pozrieť, že na pevnine stojí Ježiš.
  • A je veľmi zaujímavé, čo urobil Peter.
  • Skočil do mora. Nepočkal, kým sa loď
  • aj s tými sieťami
  • dostane k brehu. On potreboval ako keby na
  • chvíľu, tak sa to môže javiť, hovoriť s Ježišom o
  • samote. A to sú práve tie tiché chvíle, o
  • ktorých my nevieme, čo sa uprostred nich stalo.
  • V každom prípade vieme, že napokon Peter zomiera mučeníckou
  • smrťou za svojho Majstra. Ten Peter, ktorý chcel
  • ísť loviť ryby,
  • vrátiť sa na pôvodnú starú cestu starého
  • človeka, napokon zomiera za toho, koho videl na brehu,
  • lebo pochopil, že je to maják, ktorý stojí na
  • pevnine. Ak nás vidíte a počúvate takí ľudia,
  • ktorí sa
  • práve rozhodujete niečo zanechať, niečo, v čom ste sa zaviazali,
  • tak sa pozrite na Ježiša a povedzte to jemu.
  • Pane,
  • daj mi silu vytrvať.
  • A Peter skočí do vody a uteká k Ježišovi aj
  • preto, že si znovu umýva nohy. Spomeňme si na to,
  • ako si Peter nechcel dať Ježišom
  • umyť nohy.
  • Spomeňme si na to, ako sa Peter začal topiť vo vode,
  • keď viac sa bál búrky na mori ako Ježiša,
  • ako dôveroval Ježišovi. Strach bol väčší
  • ako jeho dôvera. A tak
  • spolu s Petrom si nechajme umyť nohy.
  • Bežme k Ježišovi, vykročme na pevninu a povedzme mu: „Ty si
  • ten, ktorému jedine dôverujem.“ Aj keď sa mi
  • zdá, že
  • nevidím spôsoby riešenia, aj keď sa mi zdá,
  • že je všetkému koniec, aj keď sa mi zdá, že
  • som v slepej uličke,
  • s Ježišom treba prísť celkom až k tomu múru tej slepej uličky
  • a on nám hovorí, tam bude kľučka,
  • ale musíte prísť celkom blízko. Musíte urobiť krok viery a bude tam kľučka
  • k
  • ďalším dverám, k ďalšej ceste, ktorá vedie k vrcholu.
  • Vykročme teda do eucharistického slávenia.
  • Pán Ježiš, keď ho prijmeme v Eucharistii, je
  • náš maják, naša pevnina, náš Pán, náš
  • Záchranca
  • a pri tom našom svätom prijímaní tu v kaplnke alebo pri
  • vašom duchovnom svätom prijímaní
  • prostredníctvom obrazovky alebo akéhokoľvek média
  • môžeme povedať Pánu Ježišovi, ktorý vstúpi do nášho
  • srdca.
  • Pane, odovzdávam ti všetku svoju váhavosť.
  • Odovzdávam ti všetky svoje znechutenia.
  • Odovzdávam ti všetky moje slepé uličky.
  • Odovzdávam ti všetko, uprostred čoho si myslím, že
  • idem loviť ryby, hoci ty si ma povolal k niečomu
  • inému. A ja sa rozhodujem spolu s tebou, ako si sa rozhodol
  • v Getsemanskej záhrade,
  • lebo si nás tam reprezentoval. Radšej nech sa stane, nech sa
  • určite stane, Pane, tvoja vôľa a nie moja,
  • lebo tvoja je aj pre mňa tá najlepšia.
  • Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
  • Na veky vekov.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri