Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
20.01.2026
13:19 min.
Titulky od AI
Zobrazené 73x

NA PRVÝ DOJEM MÁME LEN JEDNU ŠANCU

káže dp. Benjamín Kosnáč (Mk 2, 23-28)

utorok 2. týždňa v Cezročnom období

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1417 slov

1Pán povedal Samuelovi:
"Dokedy budeš žialiť za Saulom,
keď som ho ja


  • 1Pán povedal Samuelovi:
  • "Dokedy budeš žialiť za Saulom, keď som ho ja
  • zavrhol a už nebude kráľom nad Izraelom?
  • Naplň si roh olejom a choď. Posielam ťa do
  • Betlehema k Izaimu, lebo spomedzi jeho synov som
  • si vyhliadol kráľa." Ale Samuel
  • vravel: "Akože pôjdem? Dopočuje sa
  • to Saul a zabije ma." Pán mu
  • povedal: "Vezmeš si zo stáda jalovicu a
  • povieš: 'Prišiel som obetovať Pánovi.'
  • Izaiho zavoláš na obetu a ja ti potom dám vedieť, čo máš
  • robiť. Toho, ktorého ti označím,
  • pomažeš. Samuel urobil, ako mu rozkázal
  • Pán, a šiel do Betlehema. Starší mesta
  • mu s hrôzou vyšli naproti a pýtali sa: "Je tvoj
  • príchod pokojný?" On povedal:
  • "Pokojný. Prišiel som obetovať
  • Pánovi. Posväte sa a poďte so mnou na
  • obetu." Posvätil Izaiho i jeho synov a
  • pozval ich na obetu A keď prišli, videl
  • Eliaba a povedal si: "Toto je iste
  • Pánov pomazaný." Ale Pán povedal
  • Samuelovi: "Nehľad na jeho tvár ani na výšku
  • postavy. Tohoto som si nevybral. Ja
  • nehľadím ako človek. Človek vidí iba
  • vonkajšok, ale Pán vidí do
  • srdca. Izaij zavolal
  • Abinadaba a predviedol ho pred
  • Samuela. On povedal: "Ani tohoto si
  • Pán nevyvolil." Izaij predviedol
  • Samu. Samuel povedal: "Ani tohoto si Pán
  • nevyvolil." Izaij predviedol Samuelovi sedem
  • svojich synov, ale Samuel povedal: "Pán si z
  • týchto nevyvolil ani jedného. A Samuel
  • povedal Izaimu: "Sú to všetci tvoji synovia?"
  • On odpovedal: "Ešte chýba najmenší.
  • Ten pasie ovce.
  • Samuel povedal Izaimu: "Pošli, poň a priveď
  • ho. Ani si nesedneme k stolu, kým
  • nepríde." Poslal teda poň a priviedol
  • ho. Bol ryšavý, mal pekné oči a príjemný
  • vzhľad. A Pán povedal: "Vstaň,
  • pomaž ho, to je on. Samuel vzal roh s
  • olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov.
  • A od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov
  • duch. Samuel vstal a odišiel do Ramy
  • Počuli sme Božie slovo Všetci Bohu vďaka.
  • Našiel si, Pane, svojho služobníka Dávida.
  • (Všetci spolu) Našiel si, Pane, svojho služobníka
  • Dávida. Raz si vo vy-videní prehovoril
  • k svojim svätým a povedal si: "Bohatierovi som
  • pomoc poskytol a vyvoleného z ľudu som
  • povýšil." (Všetci spolu) Našiel si, Pane, svojho
  • služobníka Dávida.
  • Našiel som svojho služobníka Dávida.
  • Pomazal som ho svojím svätým olejom.
  • Pevne ho bude držať moja ruka a posilňovať moje
  • rameno. (Všetci spolu) Našiel si, Pane, svojho
  • služobníka Dávida. On bude volať ku
  • mne. Ty si môj Otec, môj Boh a útočište mojej
  • spásy. A ja ho ustanovím za prvorodeného,
  • za najvyššieho medzi kráľmi zeme.
  • (Všetci spolu) Našiel si, Pane, svojho služobníka
  • Dávida. Aleluja, aleluja. (Všetci spolu)
  • Aleluja, aleluja. Otec nášho Pána Ježiša
  • Krista nech osvieti oči nášho srdca, aby sme
  • vedeli, aká je nádej z nášho povolania.
  • (Všetci spolu) Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • Všetci I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Marka.
  • Všetci Sláva tebe, Pane.
  • V istú sobotu kráčal Ježiš cez obilné pole.
  • Jeho učenci cestou začali trhať klasy.
  • Farizeji mu povedali: "Pozri, prečo robia v sobotu,
  • čo nie slobodno?" On im odvetil: "Nikdy
  • ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol
  • hladný on i jeho družina? Ako vošiel za veľkňaza abiatara
  • do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel
  • jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s
  • ním?" I povedal im: "Sobota bola
  • ustanovená pre človeka a nie človek pre
  • sobotu. A tak je Syn človeka Pánom aj nad
  • sobotou." Počuli sme slovo
  • Pánovo.
  • Všetci Chvála tebe, Kriste.
  • (pauza až päť minút)
  • Milé sestry, milí bratia, ale aj vy, milé deti a milá
  • mládež. Dnešné Božie slovo
  • nám predkladá
  • mnohé myšlienky, ale ja by som vybral dve také
  • zaujímavé. Tá prvá myšlienka je z prvého
  • čítania. Momentálne sa nachádzame v prvej knihe
  • Samuelovej a budeme dokončovať príbeh
  • prvého izraelského kráľa, ktorý sa volal
  • Saul. A začína nám a otvára sa
  • nám príbeh druhého a pravdepodobne
  • najznámejšieho izraelského kráľa, ktorý sa volal kráľ
  • Dávid. A
  • to poučenie alebo tú myšlienku môžeme vyjadriť
  • takto, že prvý dojem
  • je.Môže niekedy
  • klamať, ale zároveň samozrejme aj
  • platí, že na prvý dojem máme len
  • jednu jedinú šancu.
  • V
  • udalosti, ktorú opisuje prvé čítanie vidíme
  • starozákonného proroka Samuela, ktorý ide
  • vykonať Božiu vôľu a ide pomázať
  • nového kráľa Izraela, lebo Saul
  • bol neposlušný. To sme počuli vo včerajšom prvom
  • čítaní. A prichádza do rodiny kráľa Dávida a
  • tam mu otec predkladá a predstavuje sedem
  • synov. Počas prvého čítania sme sa tak na
  • Júliusom a som sa ho pýtal, že vie si predstaviť, že keby
  • si sa volal Aminadab, to bolo jedno z tých mien, ktoré tam bolo
  • spomenuté. Takže niekedy, keď hľadáme nejaké také exotické
  • mená a chceme biblické, môžeme siahnuť aj po
  • takýchto. Keď sme boli v seminári, tak sme si
  • hovorili a raz budem mať syna
  • Seariáša a podobne. Ale myslím si, že tie
  • klasické, ako je Jozef, Dávid, Adam, stále
  • nám sú veľmi blízke a krásne a tak
  • uzatvoria túto prvú myšlienku. Nikto z
  • nás nepozná presne ten pocit, že na
  • prvý pohlad niekto
  • alebo niečo sa nám predstavuje pozitívne alebo
  • naopak negatívne a celé sa to
  • obráti, ak vydržíme pozorovať,
  • vydržíme sa rozprávať dlhšie. A tak Boh
  • aj Samuela, toho múdreho, zbožného
  • a skúseného človeka mu hovorí:
  • "Nedívaj sa len na zovňajšok, dívaj sa
  • na srdce." Kiežby sme si rozvíjali práve túto
  • schopnosť dívať sa dovnútra, dívať sa na srdce
  • človeka. Dnešné evanjelium
  • nám predstavuje Pána Ježiša, ktorý obraňuje
  • svojich učeníkov a vidíme tam ten taký už
  • známy konflikt medzi Ježišom a farizejmi, ktorí
  • striehnu takmer na každý jeho krok, na každé jeho
  • slovo, aby ho nejakým spôsobom podchytili.
  • A farizejom prišla vhod, keď videli, ako
  • učeníci v sobotu v najposvetnejší deň
  • trhajú klasy a jedia ich, drvia ich rukami.
  • A to nebolo dovolené podľa Mojžišovho zákona.
  • A Pán Ježiš sa ich zastal, ale zároveň
  • učí, a nielen na tomto mieste,
  • že zákon alebo prikázanie nie sú
  • cieľom sami v sebe, ale sú prostriedkom na
  • dosiahnutie cieľa. Ak si spomíname na inom mieste vo Svetom
  • písme, Pán Ježiš farizejom povedal takto: "Keby
  • vám vôl alebo osol padol do studne,
  • hoc aj v sobotu, nevytiahli by ste
  • ho. Keby vám syn alebo dcéra padli do
  • studne v sobotu, nevytiahli by
  • ste ich? A dnes dáva taký, taký
  • zvláštny príklad a hovorí o udalosti
  • kráľa Dávida, ktorý so svojím vojskom
  • prišiel do chrámu. Vtedy ten chrám bol
  • zatiaľ len taký provizórny, lebo vieme, že prvý
  • jeruzalemský chrám, ten nádherný, ktorý,
  • ktorý považovali za div sveta, staval až Dávidov syn
  • Šalomún. No a Pán Ježiš dáva príklad
  • Dávida, ktorý je tak hladný zo svojou
  • družinou, že v tom chráme nemajú nič iné,
  • iba obetné chleby. Čo to boli tie obetné
  • chleby? Keď už stál Jeruzalemsky
  • chrám, možno si tak spomíname, že bolo tam nádvorie
  • pohanov, potom bolo tam nádvorie Židov.
  • Dokonca sa rozdeľovali medzi mužov a ženy.
  • Potom tam bolo nádvorie levitov a
  • kňazov. Leviti, ktorí napríklad
  • pripravovali takéto obetné
  • chleby, ale ich nejedli.
  • Tieto obetné chleby, bolo ich presne dvanásť, boli
  • kladené na zlatý oltár pre tú slávnu
  • oponu, ktorá rozdeľovala Svätyňu
  • svätých, to najposvetnejšie miesto od
  • svätyne. A tých dvanásť chlebov predstavovalo
  • kmeňov Izraela a symbolizovali, že my
  • žijeme v Božej prítomnosti a Boh sa
  • o nás stará tým, že nám dáva chlieb náš
  • každodenný A tak tieto obetné chleby, o ktorých
  • rozpráva Pán Ježiš, bolo dovolené
  • jesť iba kňazom A zrazu príde udalosť,
  • že nič iné nie je na jedenie, iba
  • tieto obetné chleby. Dávid nebol kňaz, jeho vojaci neboli
  • žiadni kňazi,
  • ale boli hladní. Tá ľudská potreba bola tak,
  • tak vysoká, že aj toto pravidlo, že iba
  • kňazi mohli jesť tie obetné chleby a bolo
  • jednoducho posunuté nabok. Uvažoval som chvíľočku, že či by
  • to bola dobrá analógia medzi
  • obetnými chlebami a sviatosťou oltárno.
  • Tak prvá odpoveď, že tá analógia nie je dobrá,
  • zákona neverili, že Boh je nijako
  • prítomný v tých obetných chleboch.
  • Ale dobrá analógia by to možno bola v tom, že predstavte
  • si, že by už nebolo absolútne nič iné na
  • jedenie, ale že absolútne nič iné na jedenie, iba
  • hostie z bohostánku. Že čo by sme
  • vtedy urobili? Dovolil by nám Pán
  • Ježiš, aby tento chlieb z neba tak, ako ho raz
  • Pán Ježiš opísal, by bol dovolený dať
  • niekomu, komu môže zachrániť život.
  • Neskôr Pán Ježiš bude presne hovoriť o
  • sebe, že ja som chlieb z neba. Už nie rezervovaný len
  • kňazom. Už nie rezervovaný, len v nejakom
  • špeciálnom posvätnom mieste, ale on chce vstúpiť do toho
  • najkrajšieho chrámu, ktorým je naše telo, ktorým je naša
  • duša, ktoré je posvätené sviatosťou krstu
  • A tak príkazania alebo zákony nie
  • sú cieľom sami v sebe, ale sú
  • prostriedkom. Pochválený buď Ježiš Kristus
  • Naveky. Amen.
  • (hudba)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO