Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
POŽEHNANÝ ČLOVEK, KTORÝ DÚFA V PÁNA
káže dp. Ján Sitár (Lk 16, 19-31)štvrtok po 2. pôstnej nedeli
Prepis videa
(hravá hudba)
Sláva ti a chvála Ježišu Kriste. Sláva ti
a chvála Ježišu Kriste. Blahoslavení sú
- (hravá hudba)
- Sláva ti a chvála Ježišu Kriste. Sláva ti
- a chvála Ježišu Kriste. Blahoslavení sú
- tí, čo zachovávajú Božie slovo v dobrom a
- srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.
- Sláva ti a chvála Ježišu
- Kriste. Pán s vami. I s duchom
- tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjeliá podľa
- Lukáša. Sláva tebe, Pane. Ježiš
- povedal farizejom: "Bol istý bohatý
- človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu
- a den čo deň prepichovo hodoval.
- Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák menom Lazár, plný
- vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo
- padalo z boháčovho stola.
- A len psy prichádzali a lízali mu
- vredy. Keď žobrák
- umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona.
- Zomrel aj boháč a pochovali ho.
- A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, z ďaleka
- videl Abraháma a Lazára v jeho láne.
- I zvolal: "Otec Abrahám, zľutuj sa nado
- mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta
- vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v
- tomto plameni." No Abrahám povedal:
- "Synu,
- spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho
- života a Lazár zasa iba zlé.
- Teraz sa on tu teší
- a ty sa trápiš.
- A okrem toho je medzi nami a vami veľká
- priepasť, tak že nik, čo ako by chcel,
- nemôže prejsť odiaľto k vám ani odtiaľ
- prekročiť k nám."
- Tu povedal:
- "Prosím ťa, otče, pošli ho do domu môjho
- otca. Mám totiž piatich bratov.
- Nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto
- miesto múk."
- Abraham mu odpovedal: "Majú Mojžiša a
- prorokov, nech ich
- počúvajú."
- Ale on vravel: "Nie, otec Abrahám, ak
- príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť
- pokánie."
- Odpovedal mu: "Ak nepočúvajú Mojžiša a
- prorokov, nehoveria,
- ani keby niekto z mŕtvych vstal."
- Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe,
- Kriste.
- (vzdychanie)
- Drahí bratia a sestry, prvé
- čítanie nám predstavuje
- dva typy ľudí.
- Požehnaný človek, ktorý sa spolieha na Pána
- a zlorečený človek, ktorý sa spolieha na človeka.
- Môžeme sa pýtať, prečo by sme sa nemohli
- spoliehať na človeka, na svojich priateľov,
- na svoju rodinu, na ľudí vo
- farnosti, v komunite?
- Či Boh je proti tomu, aby sme si navzájom pomáhali?
- Veď v samotnom dnešnom evanjeliu,
- ako ho vnímame,
- Boh očakával od boháča, ktorý tam nemá meno,
- pretože pred Bohom akoby nebol veľký v zmysle,
- že nerobil veľké diela, hoci bol
- bohatý. Akoby od neho Boh
- očakával, že cez teba chcem pomôcť
- tomu
- chorému Lazárovi, ktorému dokonca
- živočíchy boli bližšie ako človek, lebo oni mu lízali
- vredy, chceli akoby tak zmierniť jeho
- chorobu. Ale ten boháč bez mena
- akoby síce mu nerobí nič zlé, ale
- neurobil mu ani nič dobré. A tak sa pýtame,
- nemal sa tento Lazár spoliehať na človeka?
- Veď Boh mu mohol cez človeka pomôcť.
- Zaiste Boh očakáva, že to, čo je v našich silách, v našich
- možnostiach, urobíme pre druhých ľudí.
- Ale
- Lazára zachránilo to, že sa spolieha
- na Pána. Preto nemáme správu o tom, že by
- boháčom opoverhoval, že by ho preklínal, že by sa na neho
- hneval, že by
- sa hneval na Pána Boha, že je chorý a že je
- chudobný
- a že nemá okolo seba ľudí, ktorí by mu pomohli.
- Zdá sa, že dúfal v Pána, keď sa dostal do Abrahámovho
- lona. Taký konštrukt
- som vytvoril na základe toho, že získal
- odmenu.
- Požehnaný človek, čo dúfa v Pána, čo sa príliš
- nespolieha ani na svoju vlastnú silu, ani na
- svoje kontakty, ani na ľudí okolo
- seba. Ale ten, kto
- sa spolieha na Pána.
- Možno sledujeme správy a znepokojuje nás to, čo sa
- deje. Počas toho, ako
- bolo obdobie, kedy koronavírus veľmi
- vyčínal aNa svete tak
- niektorí radili, že nepozerajte správy vôbec, ak
- vás vedú k nejakej úzkostlivosti.
- Teraz, keď vidíme, ako prebiehajú rôzne
- boje, tiež môže byť taký návod, že
- nepozerať správy vôbec, aby nás to neviedlo k prílišnej
- úzkostlivosti. Ale neskôr vychádza taká
- rada pozerať správy, ale s dôverou.
- S dôverou, že Pán je s nami
- a že aj to ľudské utrpenie, aj keď nie je v Božom
- pláne, v takom, že si ho máme spôsobovať
- vojnami, ale že aj ľudské
- utrpenie má zmysel. Tak, ako malo zmysel,
- keď Jozefa predali do otroctva
- do Egypta.
- To všetko, čo vytrpel,
- malo zmysel. Vďaka tomu zachránil svoju
- rodinu. Aj ľudské utrpenie má zmysel,
- pretože sa môže stať účasťou na Kristovom utrpení
- A tak, keď pozeráme správy, kto nechce, nie je to
- povinnosť akoby pozerať, že nechcem na to nahovárať, ani od toho
- odhovárať. Skôr chcem poukázať na to, že ak ich
- pozeráme, pozerajme ich s dôverou v dobrotivosť
- Boha, v tom, že Boh nás bude sprevádzať.
- Ako strom, ktorý je zasadený pri vode, ktorý k
- tej vode vystiera svoje korene, ani v suchom roku
- neprestane prinášať ovocie. Na rozdiel od tej
- tamarišky, suchého kríku na púšti, ktorý
- vyschne, ktorý neprináša ovocie, pretože jeho
- šťastie, jeho účinnosť závisí od toho,
- aké je počasie, aká je
- teplota. Ale strom, ktorý je pri
- rieke, ten aj v suchom roku dokáže
- čerpať vodu. Tak aj človek, ktorý dúfa v Pána, ktorý
- mu dôveruje, ktorý sa na neho obracia.
- Aj uprostred veľmi nepriaznivých okolností dokáže
- prinášať ovocie. Aké ovocie? To píše svätý
- Pavol. Ovocie ducha, láska, radosť,
- pokoj, zhovievavosť, láskavosť,
- dobrota, vernosť, miernosť,
- zdržanlivosť. To je to ovocie Ducha, ktoré človek môže
- prinášať aj uprostred nenávisti,
- uprostred smútku a chvíľ, ktoré,
- ee, bežných ľudí urobia smutných a jeho urobí
- smutného Ale predsa tá dôvera v
- Pána, ten kontakt s Pánom, to čerpanie z Pánovej milosti,
- mu urobí vnútornú radosť aj uprostred
- smutných udalostí. Radosť z toho, že v tom nie je sám.
- Radosť z toho, že aj utrpenie má zmysel
- A čo to znamená k potoku vystierať svoje
- korene? Sú to predovšetkým sviatosti, ktoré
- môžeme prijímať. Možno si niekto povie: "No ja už som
- pol roka
- nemobilný," ale je možné,
- že kňaz, ktorý má na starosti to územie, kde sa
- nachádza, mu rád prinesie sväté prijímanie na prvý
- piatok. Alebo diakon alebo
- akolita. Možno ho rád vyspovedá pred
- Vianocami alebo Veľkou nocou, ak ten človek o to
- požiada. Stačí zatelefonovať alebo cez
- príbuzných napísať mail. A ten kňaz bude rád, že
- môže poslúžiť
- každému človeku, ktorý má o to záujem
- Vďaka Bohu, na Slovensku je ešte toľko kňazov,
- postarať o tých, ktorí prejavia záujem,
- že chcú prijať sväté prijímanie, chcú prijať sviatosť
- zmierenia. Nie vždy to možno ide tak často, ako by
- človek túžil. Vtedy je to duchovné sväté prijímanie.
- Ale určite v nejakých tých
- periódach časových sa dá s kňazom dohodnúť
- Takže ak pozeráme správy, pozerajme ich s dôverou.
- K potoku vystierajme svoje korene, korene,
- čiže čerpajme od Pána. Čerpajme zo sviatosti
- zmierenia, z Eucharistie, z duchovného svätého prijímania,
- Božieho slova, z modlitby posvätného ruženca,
- z adorácie alebo z inej modlitby, ktorú sa vládzeme alebo
- môžeme modliť. Možno, aj keď sa nemôžeme modliť, že nám
- vypadávajú slová a nevieme sa
- sústrediť na modlitbu. Možno v tom tichu, kde
- budem hovoriť možno Bohu jedno, dve, tri slová: "Bože,
- milujem Ťa, Bože, dôverujem ti. Bože,
- zmiluj sa nad nami. Maj milosrdenstvo s nami i s celým
- svetom." Nejde o to, koľko slov povieme, ale
- ide o tú dôveru, lásku a vieru, ktorú
- Pánovi prejavíme v tom čase, v akom môžeme, v akom
- vládzeme a v tom, čo je v našich
- silách
- Celkom na záver by som spomenul človeka, ktorý
- žil
- ako strom zasadený pri vode, ktorý k potoku vystíral svoje
- korene. Bola to Svätá Terézia z
- Lisieux. Žila akoby uprostred
- púšte. Keď mala štyri roky,
- zomrela jej matka,
- čo ťažko prežívala, ale v dôvere, viere a v
- nádeji v Pána dokázala
- ísť ďalej. Ako pätnásťročná vstupuje do
- kláštora. Opúšťa
- otca.
- A niekedy v tom kláštore prežije krásne
- chvíle, ale aj chvíle, kedy sa k nej sestry
- správajú tak chladne. Ale ona to v tichosti
- znáša v dôvere v
- Pána. Postihne ju
- choroba tuberkulózy a zomíra vo veku dvadsaťštyri
- rokov. Ale aj v tom všetkom
- nachádza Pána.
- Ešte pred smrťou sa dozvie, že jej otec
- trpí vážnejšou mentálnou aj
- fyzickou chorobou. Ona, ktorá ho mala tak veľmi rada,
- vlastne pri ňom vyrástla o štyroch rokoch.
- Aj to prijíma s dôverou
- Ale aj vo vnútri prežívala niekedy púšť.
- Prežívala pokušenia voči viere, že existuje večný
- život. Niekedy ako dieťa trpela
- škrupulami a úzkosťou.
- Sama cítila niekedy takú suchopárnosť pri
- modlitbe,
- ale v tom všetkom, aj v tom vonkajšom i vnútornom
- utrpení, nachádzala Pána.
- A tak Ťa, Pane, prosíme, aby sme boli ako strom
- zasadený pri vode, ktorý k potoku vystiera svoje
- korene. Aby sme aj v suchom roku prinášali
- ovocie. Veď ty si zdrojom našej dôvery.
- Zdrojom našej lásky. Ty si dôvodom
- nášho života.
- Tak v tejto viere, prosme
- za spásu sveta a prednesme Pánovi svoje
- prosby
- (piano)
