SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
10.03.2026
13:27 min.
Titulky od AI
Zobrazené 82x

TREBA PREPOJIŤ PRIJATIE ODPUSTENIA OD BOHA S ODPUSTENÍM INÝM

káže dp. Benjamín Kosnáč (Mt 18, 21-35)

utorok po 3. pôstnej nedeli

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1418 slov

(hra na hormóny)
Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej
slávy.


  • (hra na hormóny)
  • Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej
  • slávy.
  • Chvála ti, Kriste,
  • Kráľ večnej slávy
  • Obráťte sa ku mne celým svojím
  • srdcom, hovorí Pán,
  • veď som doprotivý a
  • milosrdný
  • Chvála ti, Kriste,
  • Kráľ večnej slávy
  • Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo
  • Svätého Evanjelia podľa Matúša. Sláva
  • tebe, Pane.
  • Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu:
  • "Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu
  • bratovi, keď sa proti mne prehreší?
  • Azda sedem ráz?" Ježiš
  • mu odpovedal: "Hovorím ti nie sedem ráz, ale
  • sedemdesiat sedem ráz.
  • Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol
  • vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať,
  • priviedli mu jedného, ktorý bol dĺžen desaťtisíc
  • talentov. Ale pretože nemal skadiaľ
  • vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho
  • ženu, aj deti i všetko, čo mal a dlh
  • splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na
  • kolenách ho prosil: "Pozhovej mi a všetko ti
  • vrátim." A pán sa nad sluhom zľutoval.
  • Prepustil ho a odpustil mu aj
  • dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol
  • sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlho val sto
  • denárov. Chytil ho pod krk a kričal: "Vráť, čo mi
  • dlhuješ!" Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho:
  • "Pozhovej mi a dlžobu ti splatím."
  • On však nechcel, ale odišiel. Vrhol ho do žalára, kým dlh
  • nesplatí.
  • Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa
  • zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi
  • všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal
  • mu: "Zlý sluha, ja som ti odpustil celú
  • dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda
  • aj ty zľutovať nad svojím spolusluhou, ako som sa ja zľutoval nad
  • tebou?" A tak rozhnevaný pán ho vydal
  • mučiteľom, kým neplatí celú dlžobu.
  • Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca
  • každý svojmu bratovi."
  • Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste.
  • Jen nech smie
  • našepnuť.
  • (odpočíname)
  • Milé deti, milá mládež, sestry, bratia, moji drahí,
  • tu v kaplnke televízie LUX, ako aj vy vo
  • vašich domácnostiach alebo možno iných
  • zariadeniach. Dnes sme na začiatku svätej omše
  • mali trošičku takú malinkú dilemu, že či zoberieme
  • čítania z dnešného dňa utorok tretej pôstnej
  • nedele, alebo keďže kaplnka televízie Lux sa
  • Bratislavskej arcidiecéze, tu v
  • Bratislavskej arcidiecéze si pripomíname
  • posviacku katedrálneho chrámu, toho slávneho
  • kostola, ktorý ste možno mnohí mali možnosť aj
  • modliť sa v ňom, Dóm svätého Martina.
  • Ale
  • keďže vysielame do celého Slovenska
  • aj poza hranice Slovenska, rozhodli sme sa, že vyberieme ten
  • text, ktorý sa bude čítať pri každej svätej
  • omši. Dnešné evanjelium
  • spolu s niektorými inými pasážmi
  • patrí medzi tak silné, ktoré hovorí
  • o odpustení. Možno už jediné silnejšie
  • podobenstvo o odpustení je to slávne
  • podobenstvo o márnotratnom synovi, ktoré nám
  • hovorí o veľkej Božej láske, o
  • veľkej Otcovej túžbe privítať aj
  • mladšieho syna, aj staršieho syna a pripomenúť
  • im, že kde je ich skutočný pravý domov.
  • V tom dnešnom podobenstve, ktorý,
  • ktoré nám Pán Ježiš predstavil, nám
  • poukazuje, ako dôležité je prepojiť
  • prijatie odpustenia od Boha
  • s odpustením voči iným. A tak na chvílinku sa pozastavme, lebo
  • myslím si, že to aj tak stojí za to spomenúť si,
  • že čo to bol ten talent a čo to bol ten
  • denár. V Ježišovej dobe to boli
  • platidlá. Jeden talent
  • bol približne tridsaťštyri kilogramov
  • striebra alebo zlata. Tu si môžeme
  • predstaviť, ak ste to videli vo filmoch, možno
  • aj niektorí z vás nažive, strieborné alebo zlaté
  • tehličky.
  • Tridsaťštyri kilogramov. A keď
  • hovoríme o desiatich tisícoch
  • talentoch, tak hovoríme o tri, štyri
  • a ešte k tomu pridáme ďalšie štyri nuly, čiže
  • 340 tisíc kilogramov. Ak by sme
  • mali vyčísliť 10 000 talentov alebo
  • 340 tisíc kilogramov striebra alebo
  • zlata dnes, dostali by sme sa ku sume pri
  • striebre na dvesto päťdesiat miliónov
  • euróA pri zlate by sme sa dostali ku sume
  • dvadsaťmiliárd euro. Čiže,
  • tá dlžoba prvého sluhu bola
  • v takých číslach, ktoré si možnože ani
  • úplne nevieme predstaviť. A pán Ježiš dáva túto
  • velikánsku dlžobu, ktorú Pán ochotne
  • odpustil tomu svojmu sluhovi. Možno sa nám aj tak rozum pozastaví
  • na to, že ako sa dá vytvoriť takýto dlh?
  • Dvestopäťdesiat miliónov eur alebo
  • dvadsaťmiliard euro? Ak to boli zlaté a
  • zlaté talenty, zlaté tehličky a zlaté
  • platidlá? A ten kontrast voči tomu druhému
  • sluhovi, ktorý dlhuje sto denárov.
  • Denár ako výplata za jeden deň
  • práce je, čiže tam si môžeme približne predstaviť,
  • že išlo o nejakých v súčasných peniazoch niečo
  • medzi tritisíc až desaťtisíc eur.
  • Čiže netvrdím, že je to nejaká malilinká suma,
  • ale v porovnaní s tými miliónmi alebo miliardami
  • je to, ako sa ľudovo hovorí, že psovi mucha,
  • čiže maličký, maličká, maličká
  • suma. Ako je to možné,
  • že pri tej našej túžbe po Božom
  • odpustení, a ak sme si ho aj prežili,
  • ak sme ho aj zažili, máme veľkú
  • ťažkosť odpustiť niekomu o-niečo
  • oveľa, oveľa nižšie. Pán Ježiš cez toto podobenstvo
  • nám teda pripomína dve dôležité veci, že ktorá je tá prvá
  • motivácia, kvôli ktorej blížnemu
  • spolu sluhovi spolu bratovi máme
  • odpúšťať, lebo sami sme si prežili Božie
  • odpustenie. Čiže nie je to o našej pamäti,
  • nie je to o našich pocitoch, ale je to
  • presne o tom, že tak ako ja chcem, aby mi Boh
  • odpustil, ja potrebujem odzrkadľovať niečo z
  • toho Božieho odpustenia aj voči svojím sestrám alebo
  • aj voči svojím bratom. Potom druhá vec, ktorú nás Pán Ježiš
  • učí, že odpustenie a toto počúvame často pri
  • téme odpustenia, že je to vec rozhodnutia, čiže nie
  • pamäti, že už si to viacej nebudem pamätať alebo o
  • pocitoch, že už ma to nikdy viacej nebude bolieť to,
  • mi udialo, ale že rozhodujem sa. Niekto to tak
  • pekne pomenoval, že pri odpustení
  • už viac ten človek, ktorý ma zranil, nemá tú
  • akúsi negatívnu kontrolu nado mnou.
  • Ale to dôležitejšie je, že to skutočné odpustenie
  • dovoľuje ľudskému duchu, ľudskému srdcu, aby
  • žilo v slobode. Ono, ako sa
  • zamýšľame nad týmto podobenstvom, vieme, že je to
  • ozvena toho, čo sám Pán Ježiš nám dal do
  • modlitby Otče náš a pred týždňom sme
  • uvažovali presne nad touto modlitbou, kde v tej druhej
  • polovičke hovoríme Odpusť nám naše
  • viny, ako i my
  • odpúšťame svojim vinníkom
  • Čas postu je časom, kedy sa
  • zmierujeme s Bohom, kedy ho prosíme o odpustenie, či v
  • osobných modlitbách alebo vo sviatosti zmierenia.
  • Ale je to aj čas, aby sme aj
  • my urobili to rozhodnutie. Odpúšťam svojmu
  • blížnemu. Spomínam si na jednu
  • svoju bývalú farničku, ktorá asi
  • prežila odpustenie takého
  • veľmi, v takej veľmi zvláštnej podobe.
  • Možno si niektorí pamätáte, že dlhé roky som strávil v
  • USA, v Detroite alebo v Detroite a je to
  • mesto, ktoré stále do dnešného dňa patrí medzi
  • najkriminálnejšie mestá. V tom čase, keď som tam bol,
  • za-zaujali prvé alebo druhé miesto v
  • kriminalite v kontexte celého USA a teraz spadli len
  • na piate miesto. No a jednu farničku som
  • mal, ktorej syn bol zastrelený. Pri
  • to, čo občas vidíme, že pri takých všelijakých pouličných
  • a ona hovorí, že vyrastala som vo viere.
  • Každý deň sa modlím Svätý ruženec, ale to
  • vnútorné odpustenie jednoducho mi nešlo.
  • Ja som tak nenávidela toho človeka, ktorý
  • zobral život môjmu synovi. A bolo to práve
  • počas jednej pôstnej duchovnej obnovy, kde téma
  • odpustenia aj voči inému
  • sa znova otvorila. Ona hovorí: "Ja som to veľakrát
  • počula, ale až teraz som
  • dovolila tomu Božiemu slovu, aby zostúpilo
  • úplne, úplne do môjho srdca, že som mohla povedať ja aj
  • tomuto človeku, ktorý vzal život môjho
  • syna, zo srdca odpúšťam," hovorí Nezabudla som.
  • Stále ma to bolí, zvlášť keď príde výročie jeho smrti.
  • Ale konečne som dokázala urobiť s Božou
  • pomocou to, čo mu má vedieť Pán
  • Ježiš. Viem, že je to možno taký veľmi zvláštny
  • príklad a dúfam, že na Slovensku
  • mnohí nebudú musieť mať tento typ odpustenia.
  • Ale to, že my narábame s dôležitostiam odpustenia
  • voči iným a v rámci našich ľudských vzťahov, to určite
  • my veľmi dobre vieme A na záver ešte jednu takú
  • dodatočnú myšlienku, aj keď sme viacej minút
  • teraz trávili nad uvažovaním o odpustení
  • svojmu blížnemu.
  • V tom procese odpustenia
  • možno, možno v niečom je
  • najdôležitejšie odpustenie sebe samému,
  • sebe samej. Že ten príbeh o tých dvoch sluhoch
  • môže predstavovať aj príbeh v nás
  • samých, že my možnože sme aj ochotnejší
  • odpustiť iným, ale dokážem si odpustiť
  • aj sám sebe nejaké zlyhanie, nejakú slabosť, že
  • ako keby to naše vonkajšie ja stále chcelo
  • škrtiť toho vnútorného sluhu a povedať,
  • vráť tých sto denárov, ktoré si mal.
  • Pán Ježiš hovorí: "Odpustenie musí prísť aj do
  • tohoto rozmeru nášho života." V tejto
  • svätej omši poprosíme Ho o Jeho milosť, o silu
  • a schopnosť urobiť takéto rozhodnutie.
  • Pochválený buď Ježiš Kristus
  • Naveky. Amen.
  • (outro muzika)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Reklamní partneri