Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
Modlitba svätého ruženca z Banskej Bystrice - Radvaň.
17.01.2023
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
TREBA PREPOJIŤ PRIJATIE ODPUSTENIA OD BOHA S ODPUSTENÍM INÝM
káže dp. Benjamín Kosnáč (Mt 18, 21-35)utorok po 3. pôstnej nedeli
Prepis videa
(hra na hormóny)
Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej
slávy.
- (hra na hormóny)
- Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej
- slávy.
- Chvála ti, Kriste,
- Kráľ večnej slávy
- Obráťte sa ku mne celým svojím
- srdcom, hovorí Pán,
- veď som doprotivý a
- milosrdný
- Chvála ti, Kriste,
- Kráľ večnej slávy
- Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo
- Svätého Evanjelia podľa Matúša. Sláva
- tebe, Pane.
- Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu:
- "Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu
- bratovi, keď sa proti mne prehreší?
- Azda sedem ráz?" Ježiš
- mu odpovedal: "Hovorím ti nie sedem ráz, ale
- sedemdesiat sedem ráz.
- Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol
- vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať,
- priviedli mu jedného, ktorý bol dĺžen desaťtisíc
- talentov. Ale pretože nemal skadiaľ
- vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho
- ženu, aj deti i všetko, čo mal a dlh
- splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na
- kolenách ho prosil: "Pozhovej mi a všetko ti
- vrátim." A pán sa nad sluhom zľutoval.
- Prepustil ho a odpustil mu aj
- dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol
- sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlho val sto
- denárov. Chytil ho pod krk a kričal: "Vráť, čo mi
- dlhuješ!" Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho:
- "Pozhovej mi a dlžobu ti splatím."
- On však nechcel, ale odišiel. Vrhol ho do žalára, kým dlh
- nesplatí.
- Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa
- zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi
- všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal
- mu: "Zlý sluha, ja som ti odpustil celú
- dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda
- aj ty zľutovať nad svojím spolusluhou, ako som sa ja zľutoval nad
- tebou?" A tak rozhnevaný pán ho vydal
- mučiteľom, kým neplatí celú dlžobu.
- Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca
- každý svojmu bratovi."
- Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste.
- Jen nech smie
- našepnuť.
- (odpočíname)
- Milé deti, milá mládež, sestry, bratia, moji drahí,
- tu v kaplnke televízie LUX, ako aj vy vo
- vašich domácnostiach alebo možno iných
- zariadeniach. Dnes sme na začiatku svätej omše
- mali trošičku takú malinkú dilemu, že či zoberieme
- čítania z dnešného dňa utorok tretej pôstnej
- nedele, alebo keďže kaplnka televízie Lux sa
- Bratislavskej arcidiecéze, tu v
- Bratislavskej arcidiecéze si pripomíname
- posviacku katedrálneho chrámu, toho slávneho
- kostola, ktorý ste možno mnohí mali možnosť aj
- modliť sa v ňom, Dóm svätého Martina.
- Ale
- keďže vysielame do celého Slovenska
- aj poza hranice Slovenska, rozhodli sme sa, že vyberieme ten
- text, ktorý sa bude čítať pri každej svätej
- omši. Dnešné evanjelium
- spolu s niektorými inými pasážmi
- patrí medzi tak silné, ktoré hovorí
- o odpustení. Možno už jediné silnejšie
- podobenstvo o odpustení je to slávne
- podobenstvo o márnotratnom synovi, ktoré nám
- hovorí o veľkej Božej láske, o
- veľkej Otcovej túžbe privítať aj
- mladšieho syna, aj staršieho syna a pripomenúť
- im, že kde je ich skutočný pravý domov.
- V tom dnešnom podobenstve, ktorý,
- ktoré nám Pán Ježiš predstavil, nám
- poukazuje, ako dôležité je prepojiť
- prijatie odpustenia od Boha
- s odpustením voči iným. A tak na chvílinku sa pozastavme, lebo
- myslím si, že to aj tak stojí za to spomenúť si,
- že čo to bol ten talent a čo to bol ten
- denár. V Ježišovej dobe to boli
- platidlá. Jeden talent
- bol približne tridsaťštyri kilogramov
- striebra alebo zlata. Tu si môžeme
- predstaviť, ak ste to videli vo filmoch, možno
- aj niektorí z vás nažive, strieborné alebo zlaté
- tehličky.
- Tridsaťštyri kilogramov. A keď
- hovoríme o desiatich tisícoch
- talentoch, tak hovoríme o tri, štyri
- a ešte k tomu pridáme ďalšie štyri nuly, čiže
- 340 tisíc kilogramov. Ak by sme
- mali vyčísliť 10 000 talentov alebo
- 340 tisíc kilogramov striebra alebo
- zlata dnes, dostali by sme sa ku sume pri
- striebre na dvesto päťdesiat miliónov
- euróA pri zlate by sme sa dostali ku sume
- dvadsaťmiliárd euro. Čiže,
- tá dlžoba prvého sluhu bola
- v takých číslach, ktoré si možnože ani
- úplne nevieme predstaviť. A pán Ježiš dáva túto
- velikánsku dlžobu, ktorú Pán ochotne
- odpustil tomu svojmu sluhovi. Možno sa nám aj tak rozum pozastaví
- na to, že ako sa dá vytvoriť takýto dlh?
- Dvestopäťdesiat miliónov eur alebo
- dvadsaťmiliard euro? Ak to boli zlaté a
- zlaté talenty, zlaté tehličky a zlaté
- platidlá? A ten kontrast voči tomu druhému
- sluhovi, ktorý dlhuje sto denárov.
- Denár ako výplata za jeden deň
- práce je, čiže tam si môžeme približne predstaviť,
- že išlo o nejakých v súčasných peniazoch niečo
- medzi tritisíc až desaťtisíc eur.
- Čiže netvrdím, že je to nejaká malilinká suma,
- ale v porovnaní s tými miliónmi alebo miliardami
- je to, ako sa ľudovo hovorí, že psovi mucha,
- čiže maličký, maličká, maličká
- suma. Ako je to možné,
- že pri tej našej túžbe po Božom
- odpustení, a ak sme si ho aj prežili,
- ak sme ho aj zažili, máme veľkú
- ťažkosť odpustiť niekomu o-niečo
- oveľa, oveľa nižšie. Pán Ježiš cez toto podobenstvo
- nám teda pripomína dve dôležité veci, že ktorá je tá prvá
- motivácia, kvôli ktorej blížnemu
- spolu sluhovi spolu bratovi máme
- odpúšťať, lebo sami sme si prežili Božie
- odpustenie. Čiže nie je to o našej pamäti,
- nie je to o našich pocitoch, ale je to
- presne o tom, že tak ako ja chcem, aby mi Boh
- odpustil, ja potrebujem odzrkadľovať niečo z
- toho Božieho odpustenia aj voči svojím sestrám alebo
- aj voči svojím bratom. Potom druhá vec, ktorú nás Pán Ježiš
- učí, že odpustenie a toto počúvame často pri
- téme odpustenia, že je to vec rozhodnutia, čiže nie
- pamäti, že už si to viacej nebudem pamätať alebo o
- pocitoch, že už ma to nikdy viacej nebude bolieť to,
- mi udialo, ale že rozhodujem sa. Niekto to tak
- pekne pomenoval, že pri odpustení
- už viac ten človek, ktorý ma zranil, nemá tú
- akúsi negatívnu kontrolu nado mnou.
- Ale to dôležitejšie je, že to skutočné odpustenie
- dovoľuje ľudskému duchu, ľudskému srdcu, aby
- žilo v slobode. Ono, ako sa
- zamýšľame nad týmto podobenstvom, vieme, že je to
- ozvena toho, čo sám Pán Ježiš nám dal do
- modlitby Otče náš a pred týždňom sme
- uvažovali presne nad touto modlitbou, kde v tej druhej
- polovičke hovoríme Odpusť nám naše
- viny, ako i my
- odpúšťame svojim vinníkom
- Čas postu je časom, kedy sa
- zmierujeme s Bohom, kedy ho prosíme o odpustenie, či v
- osobných modlitbách alebo vo sviatosti zmierenia.
- Ale je to aj čas, aby sme aj
- my urobili to rozhodnutie. Odpúšťam svojmu
- blížnemu. Spomínam si na jednu
- svoju bývalú farničku, ktorá asi
- prežila odpustenie takého
- veľmi, v takej veľmi zvláštnej podobe.
- Možno si niektorí pamätáte, že dlhé roky som strávil v
- USA, v Detroite alebo v Detroite a je to
- mesto, ktoré stále do dnešného dňa patrí medzi
- najkriminálnejšie mestá. V tom čase, keď som tam bol,
- za-zaujali prvé alebo druhé miesto v
- kriminalite v kontexte celého USA a teraz spadli len
- na piate miesto. No a jednu farničku som
- mal, ktorej syn bol zastrelený. Pri
- to, čo občas vidíme, že pri takých všelijakých pouličných
- a ona hovorí, že vyrastala som vo viere.
- Každý deň sa modlím Svätý ruženec, ale to
- vnútorné odpustenie jednoducho mi nešlo.
- Ja som tak nenávidela toho človeka, ktorý
- zobral život môjmu synovi. A bolo to práve
- počas jednej pôstnej duchovnej obnovy, kde téma
- odpustenia aj voči inému
- sa znova otvorila. Ona hovorí: "Ja som to veľakrát
- počula, ale až teraz som
- dovolila tomu Božiemu slovu, aby zostúpilo
- úplne, úplne do môjho srdca, že som mohla povedať ja aj
- tomuto človeku, ktorý vzal život môjho
- syna, zo srdca odpúšťam," hovorí Nezabudla som.
- Stále ma to bolí, zvlášť keď príde výročie jeho smrti.
- Ale konečne som dokázala urobiť s Božou
- pomocou to, čo mu má vedieť Pán
- Ježiš. Viem, že je to možno taký veľmi zvláštny
- príklad a dúfam, že na Slovensku
- mnohí nebudú musieť mať tento typ odpustenia.
- Ale to, že my narábame s dôležitostiam odpustenia
- voči iným a v rámci našich ľudských vzťahov, to určite
- my veľmi dobre vieme A na záver ešte jednu takú
- dodatočnú myšlienku, aj keď sme viacej minút
- teraz trávili nad uvažovaním o odpustení
- svojmu blížnemu.
- V tom procese odpustenia
- možno, možno v niečom je
- najdôležitejšie odpustenie sebe samému,
- sebe samej. Že ten príbeh o tých dvoch sluhoch
- môže predstavovať aj príbeh v nás
- samých, že my možnože sme aj ochotnejší
- odpustiť iným, ale dokážem si odpustiť
- aj sám sebe nejaké zlyhanie, nejakú slabosť, že
- ako keby to naše vonkajšie ja stále chcelo
- škrtiť toho vnútorného sluhu a povedať,
- vráť tých sto denárov, ktoré si mal.
- Pán Ježiš hovorí: "Odpustenie musí prísť aj do
- tohoto rozmeru nášho života." V tejto
- svätej omši poprosíme Ho o Jeho milosť, o silu
- a schopnosť urobiť takéto rozhodnutie.
- Pochválený buď Ježiš Kristus
- Naveky. Amen.
- (outro muzika)






