JEŽIŠ NÁM DÁVA ODPOVEĎ NA NÁŠ NEPOKOJ A STRACH

(piano)
(Tichá hudba Aleluja, aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja, aleluja. Toto je deň, ktorý učinil Pán. Plesajme a radujme sa z neho. Aleluja, aleluja, aleluja. Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane. Ježišovi učeníci porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im. „Pokoj vám." Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal: „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja. Dotknite sa ma a presvedčte sa. Veď duch nemá mäso a kosti a vidíte, že ja mám." Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?" Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u prorokov a v Žalmoch." Vtedy im hovori—otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami. Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste. Slová Svätého Evanjelia, nech sú našou privinenia. Vy ste toho svedkami. Toto slovo je pre každého z nás, aj pre mňa, aj pre vás, ktorí nás sledujete cez televíziu Lux. My sme svedkami toho, že Boh nám dáva pokoj. Ježiš, keď povedal Pokoj vám, tak je to pre srdce každého z nás. A ten pokoj veľmi potrebujeme. Nachádzame sa v ťažkých životných situáciách, kedy nemáme v sebe pokoj a niekedy nevieme ani prečo. Sme nepokojní, nervózni, všetko nám vadí, možno ľudia naokolo a nevieme, prečo sme nepokojní. A vtedy potrebujeme oveľa viac ten Boží pokoj. A veľakrát aj povieme: „Ja chodím do kostola, aby som získal pokoj." Alebo možnože aj sledujete svätú omšu cez Televíziu Lux, lebo možno v tej chvíli sa upokojíte, sadnete si a jednoducho prežívate pokoj, aj v takom duchovnom spojení s Ježišom v Eucharistii. Teda Boží pokoj je darom a Ježiš nám na Veľkú noc dáva odpoveď na každý náš nepokoj a strach. Ježiš prichádza k učeníkom, ktorí sú zavretí, ktorí sú takisto plní nepokoja, strachu, nedorozumení, zlomení, plní neistoty. A práve tam, do tohoto strachu, do ich chaosu, do ich sklamania zaznieva jeho slovo. Pokoj vám. Čo nás oberá o pokoj? Niekedy prílišný strach, strach z budúcnosti, o deti, o vnukov... Máme v sebe až prílišný strach, ktorý nás oberá o pokoj. Ten strach môže byť aj prirodzený a pekný, že máme o niekoho akoby starostlivosť. Ja keď som odchádzal z domu, tak vždy mi mama povedala: „Dávaj pozor, mám o teba strach, choď pomaly autom." A mne to niekedy bolo aj také až nepríjemné, prečo mi to stále hovorí? Ale bol to ten jej taký prirodzený materský strach, ktorý je, povedali by sme ešte taký v norme. Ale ak sa ten strach zväčšuje a človek stále je ustráchaný o niečo, o svoju chorobu, možno ho niečo čaká, tak to nás oberá o pokoj. A Ježiš nám hovorí: „Neboj sa." 365 krát v Biblii na každý deň. Neboj sa, hovorí nám. Potom, eh, pokoj v srdci nás oberajú niekedy aj také negatívne správy. Kedysi to tak nebolo, že si človek pustil televíziu alebo pozrel si internet, sociálne siete a vidíme večer stovky negatívnych správ Čo sa udialo zlé? Kde je vojna? Kde je čokoľvek? Potopy sú alebo ja neviem, zemetrasenia. A človek si myslí, že aký je svet zlý. A pritom svet bol presne taký istý, v takej istej katastrofe ako teraz, možno ešte aj väčšej. Ale nie každý večer sme o tom počuli a priamo niekedy aj naživo videli. Raz som vyšiel z kostola. Ešte to bolo v Pruskom. Krásne svietilo slniečko a jedna pani prišla za mnou a hovorí mi: „Pán farár, počuli ste, aká veľká búrka sa na nás hrnie? Včera som pozerala správy, už v Čechách je búrka a zaplavilo tam niekoľko domov.Bola plná strachu a nepokoja. A ja som televízor vtedy večer nepozeral a hovorím si tak je to možné? Ale nič neprišlo. Ale ona bola plná strachu, lebo pozerala ten televízor. Takže niekedy áno, pozrime si, ale nemajme strach. Vždy si spomeňme na to Ježišovo slovo: „Neboj sa, Nebojte sa." Lebo Ježiš nám dáva vlastne tento pokoj. Pokoj nám dáva kostol, o ktorom som hovoril. Niekedy nemusíme ísť ďaleko. Každý, kto bol v Medžugorii, tak povie, že to je miesto pokoja. Aj mnohí pútnici chodíte. Ale nemusíme ísť až do Medžugoria. Stačí vyjsť niekoľko krokov do prírody a tam nachádzame Boží pokoj. Boží pokoj prichádza aj vtedy, keď sa zmierime navzájom ako ľudia, keď ideme na svätú spoveď. Po svätej spovedi, to je úžasný Boží pokoj. Aké boli prvé slova pápeža Leva, ktorý bol zvolený práve pred rokom? Boli to slová Pokoj vám. Je to pápež pokoja, ktorý tento pokoj chce šíriť okolo nás, kde všade je teraz nepokoj, aj taký fyzický. Je aj v našich rodinách. Nemusíme hovoriť o vojnách, ale aj v našich rodinách, v našich srdciach. A ten náš vnútorný pokoj môžeme prijať a zachovávať si. Pokoj nám chýba a vieme to. A mnohí svedčia o tom, že sú svedkami pokoja a jednoty. V januári som sa zúčastnil takej misijnej cesty v Burundi. To je malá krajina v srdci Afriky pod Rwandou. Je polovička Slovenska územím, ale je tam raz toľko obyvateľov a kedysi bola spojená s Rwandou. A v deväťdesiatych rokoch, roku 1997 viete, že bola veľká genocída v Rwande a aj tu v Burundi, že dva kmene začali medzi sebou cítiť nenávisť. Hlavne tí politickí predstavitelia tých kmeňov tu nenávisť šírili zlobou. A vyvrcholilo to tým, že ľudia mali toľko nenávisti, že sa začali medzi sebou zabíjať mačetami a milión ľudí vtedy za takmer ani nie rok zahynulo týmto spôsobom. A my sme boli na mieste, ktorom sme zažili úžasné svedectvo jednoty a pokoja. Bolo to v seminári, kde sa učia chlapci za kňazov alebo študujú a tam vtrhli počas tejto genocídy vojaci revolucionári do jednej z miestností, kde boli. Bolo ich tam štyridsať a povedali im, aby sa rozdelili na dva kmene. Boli to kmene, ktoré boli proti sebe. Boli to Tutsi a Hutí A jeden z tých kmeňov by boli vyvraždili A čo urobili títo seminaristi? Bolo to ráno ich zobudili. Ale všetci jednomyseľne povedali: „My všetci sme bratia." A nerozdelili sa. A v tej chvíli začali tí revolucionári do nich strieľať. Aj keď všetkých nezahubili, potom sa ešte vrátili a všetkých do jedného postrieľali. Doteraz sú uctievaní ako mučeníci jednoty a aj seminaristi. Každú sobotu sme sa toho zúčastnili. Idú na ich hroby, darujú im kvety a sú pre nich svedkami jednoty. Teda dlhé obdobie v seminári im bolo hovorené, že Kristovi sme si bratmi a sestrami. Sme jednotní. A toto je aj pre nás, bratia a sestry, výzva. Môžme mať rôzne názory, úplne protichodné. Niektoré názory nás môžu aj nahnevať. Ale aj ten človek, ktorý nás nahnevá jeho názorom, je môj brat a moja sestra. Pristupujme k tomu človeku tak, ako k človeku, ako k svojmu bratovi alebo sestre, ako k tomu, ako k tomu najbližšiemu človeku. Ak nás nahneval, odpustime mu a vytvárajme jednotu. Ak je nejaká téma, ktorá nás rozdeľuje, radšej o tom nehovorme, pretože dôležitá je jednota a láska, ktorú prinášame Ježiš nám teda prináša pokoj, prináša nám jednotu. On je tvorcom nového života. Ak sme mu uverili a veríme mu, tak sa stávame novými ľuďmi. Naučí nás novému typu vzťahov s každým človekom v pokoji a v láske, aby sme vytvárali vo svojom okolí, v rodinách ten pokoj, po ktorom túžime. Amen (glady točenia)…