Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštornej kaplnky bratov minoritov v Bratislave
02.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
PRIDANÁ HODNOTA LÁSKY
káže Mons. Jozef Haľko (Jn 6, 1-15)piatok po 2. veľkonočnej nedeli
Prepis videa
(hravá hudba)
Čítanie zo Skutkov apoštolov.
Vo veľrade vstal istý farizej menom
- (hravá hudba)
- Čítanie zo Skutkov apoštolov.
- Vo veľrade vstal istý farizej menom Gamaliel,
- učiteľ zákona, ktorého si vážil všetok ľud.
- Rozkázal apoštolov vyviezť na chvíľu von a im
- povedal:
- "Mužovia, Izraeliti,
- dobre si rozmyslite, čo chcete urobiť s týmito, s
- týmito ľuďmi.
- Lebo prednedávnom povstal Tadeusz,
- povstal Theudas a hovoril, že on je
- niekým a pridalo sa k nemu okolo štyristo mužov,
- no zabili ho a všetci, čo mu verili, boli rozprášení
- a zničení.
- Po ňom v dňoch súpisu povstal Júda Galilejský
- a strhol za sebou ľud.
- Aj on zahynul a všetci jeho stúpenci sa rozpŕchli.
- Preto vám teraz hovorím
- nechajte týchto ľudí a prepustite ich, lebo ak je
- tento zámer alebo toto dielo od ľudí, rozpadne
- sa. Ale ak je od Boha, nebudete ich môcť
- rozvrátiť,
- aby ste sa neocitli v boji proti Bohu."
- I súhlasili s ním.
- Zavolali apoštolov, dali ich zbičovať,
- prikázali im, že nesmú hovoriť v Ježišovom mene, a
- prepustili ich. A oni odchádzali z veľrady
- natešení, že boli uznaní za hodných znášať
- potupu pre toto meno
- a neprestávali deň čo deň učiť v chráme i po
- domoch a zvestovať Krista Ježiša.
- Počuli sme Božie slovo
- Bohu vďaka.
- Pán je moje svetlo a moja spása.
- Pán je moje svetlo a moja spása.
- Pán je moje svetlo a moja spása. Koho sa mám
- báť? Pán je ochranca môjho života, pred
- kým sa mám strachovať?
- Pán je moje svetlo a moja spása.
- O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som
- mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho
- života, aby som pociťoval nehru Pánovu a
- obdivoval jeho chrám.
- Pán je moje svetlo a moja spása.
- Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine
- žijúcich. Očakávaj Pána a buď
- statočný. Srdce maj silné a drž sa
- Pána.
- Pán je moje svetlo a moja spása.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova,
- ktoré vychádza z Božích úst.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského,
- čiže Tiberiádskeho mora.
- Šlo za nim veľké množstvo ľudu, lebo
- videli znamenia, ktoré robil na chorých.
- Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi.
- Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci.
- Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké
- množstvo ľudí, povedal Filipovi: "Kde nakúpime chlieb,
- aby sa títo najedli?" Ale to povedal len preto, že ho
- skúšal, lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu
- odpovedal: "Ani za dvesto denárov chleba nebude
- stačiť, ak sa má každému ujsť čo len
- kúsok."
- Jeden z jeho učeníkov Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal:
- "Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve
- ale čo je to pre toľkých?"
- Ježiš povedal: "Usaďte ľudí."
- Na tom mieste bolo mnoho trávy a mužov si tam posadalo okolo
- päťtisíc.
- Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim
- podobne aj z rýb, koľko chceli.
- Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom pozbierajte zvyšné
- odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar.
- Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných
- chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili
- dvanásť košov.
- Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: "To
- je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet."
- Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho
- a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom
- sám
- Počuli sme Slovo Pánovo
- Chvála tebe, Kriste.
- (hravá hudba)
- Drahí bratia v kňazskej službe,
- drahí bratia a sestry!
- Všetci sme chodievali na školské
- výlety. Všetci si pamätáme, ako
- sme hneď po nastúpení do autobusu z nejakých
- neznámych dôvodov mali potrebu vytiahnuť
- nabalenú desiatu a zjesť ju v predtermíne.
- A asi si aj všetci pamätáme, že kde tu sa vyskytla taká
- situácia, že niekto si tú
- desiatu zabudol? Je to normálne, stane sa.
- Zabudol som si desiatu.No a tak sa
- stane a je to vždy veľmi pekné, že niektorí zo
- spolužiakov, ktorí
- vidia túto situáciu tej bezradnosti, všetci jedia, len
- ja nemám čo, lebo som si to zabudol,
- zoberie svoju desiatu, rozlomí ten chlieb a
- podá. Daj si z môjho polovicu.
- Ale predstavme si aj to, že ten
- zabudlivec by sa pozrel na ten chlieb a povedal by "No
- veď to je úúúplne to isté, ako keby som si to doniesol ja.
- Veď aj ako je tam tá saláma, paprika, paradajky, to
- maslo a jak je to poskladané. Úúúplne
- to isté, ako keby som si to doniesol sám."
- Hneď nás samozrejme napadne, že no úplne to isté to nie
- je.
- V tom chlebe, ktorý mi dal spolužiak alebo
- spolužiačka,
- je pridaná hodnota. Totiž keď si to donesiem sám,
- mám to všetko pod kontrolou.
- Ale keď prídem a zabudnem si a niekto druhý si to
- všimne, zabudnem ten chlieb a niekto si to
- všimne a podá mi.
- V tom podanom chlebe, je pridaná hodnota
- všímavosti,
- dobroprajnosti,
- ochoty zrieť sa a dať zo
- seba, čo bolo pôvodne moje, tomu druhému.
- Čiže áno, chlieb, ktorý nám dá niekto druhý, môže
- vyzerať úplne rovnako, ako keby sme si ho urobili my,
- ale je v ňom tá pridaná hodnota lásky
- Všimnime si aj, všimnime si aj v dnešnom
- evanjeliovom príbehu
- ten bizarný moment,
- keď Ježiš hovorí o zástupoch,
- keď skúša svojich apoštolov a hovorí im: "Kto nasýti tieto
- desiatky, desiatky, stovky, stovky, ba tisíce
- mužov s rodinami, kto ich nasýti?"
- A zrazu Ondrej
- kdovie prečo spomenie niečo, čo
- vlastne nedávalo veľmi zmysel, že je tu chlapec, ktorý
- má tie najjednoduchšie možné chleby, najchudobnejšie,
- tie jačmenné chleby a zopár rýb. Prečo to
- vôbec spomína? Prečo vôbec
- spomína pri plošnom probléme nasýtenia
- zástup to, že nejaký chlapček, dokonca
- ten grécky výraz, ktorý je tam použitý, nie je chlapček, ale
- chlapčiatko, ako keby dvojnásobné diminuitívum,
- čiže dvojnásobná zdrobnelina.
- Ešte, ešte tam je to, že chlap-- je tu chlapčiatko, ktorý má
- tie jačmenné chlebíky. Nič, no skrátka nič, pre tak
- veľký zástup. Šak aj preňho je to málo
- A to je práve ten moment, keď váhame,
- či niečo je alebo nie je použiteľné, lebo je
- to také malé.
- Boh potrebuje to malé, čo máme.
- Boh potrebuje našu spoluprácu, ktorá z
- celého výsledku je možno len to jedno percento
- Nevieme, ako to urobili, ako to tomu
- chlapčiatku pajderónovi po
- grécky,
- vysvetlili, že vieš, títo ujovia a
- tety okolo, tieto tisíce a tisíce ľudí okolo nás sú
- hladní. Daj nám tvoje chlebíky a daj nám tvoje
- rybičky.
- Chlapec sa toho zriekol, chlapčiatko sa toho zrieklo.
- Malý chlapček.
- A bol z toho zázrak.
- Zázrak lásky v Ježišových rukách
- A tak nám Ježiš hovorí:
- "Ak sa cítiš maličký,
- ak sa ti zdá, že nedokážeš nič alebo len málilinko,
- odovzdaj to Ježišovi. Povedz Ježišovi: "Pane, viac
- nevládzem." Toto je moja kvapôčka pre dnešný deň.
- Toto jedno dobré, čo viem urobiť, táto jedna modlitba za
- druhých, tento jeden telefonát, tento jeden dobrý skutok.
- Pane, odovzdávam to do tvojich rúk.
- A keď odovzdáme naše málo, naše ľudské
- takmer nič, ale s vierou, láskou,
- dobroprajnosťou, že to maximum, čo mám, ti dávam, ale je to málo.
- Ježiš to rozmnoží, Ježiš to požehná.
- Bude z toho veľký dar pre tých druhých
- Istý človek vystupoval z výťahu
- a stretol suseda, ktorý mu hovorí:
- "Pane, vy ste mi zachránili život." On hovorí,
- nedorozumenie. Ja som vám nemohol zachrániť život.
- Ja si ani nespomínam, že my by sme sa poznali.
- On hovorí: "Ale minule, keď sme sa stretli pri tomto výťahu,
- tak vy ste ma pozdravili a ste sa na mňa kratučko usmiali."
- "No ano, no tak zvyknem sa usmiať a pozdraviť.
- "No len ja som vtedy odchádzal s úmyslom
- v zúfalstve skoncovať so sebou.
- Ale vy ste sa v tej sekundičke usmiali a pozdravili ste
- ma. A keď som si uvedomil, že vy máte dôvod sa usmiať a
- pozdraviť a byť taký, taký radostný,
- musím aj ja si nájsť dôvod na radosť.
- Povedali by ste mu, čo môže jeden úsmev?
- Čo môže jeden pozdrav? Čo môže jedno
- povzbuzujúce slovíčko, niekoľkopísmenové?
- Môže. Ak je to s láskou, ak je to s Ježišom, ak je to
- s vierou. Áno, bude z toho niečo dobré.
- Bude z toho niečo veľké
- Ak sa cítime byť maličkí, ak sa cítime byť takí nepatrní,
- ak sa nám zdá, že vieme robiť len drobné skutky
- lásky každý deň, tak je to výborné.
- Len to odovzdajme a Ježiš to rozmnoží a bude z toho
- veľké požehnanie Napokon,
- ako prichádza Ježiš aj v tejto svätej omši a v každej svätej
- omši?
- V niekoľkých gramoch nekvaseného chleba.
- To je tých dvanásť košov, ktoré nazbierali.
- Pajderón dal chlebíčky, Ježiš to rozmnožil,
- urobil zázrak. A tých dvanásť nazbieraných košov,
- pozor, to neboli zvyšky. Exegeti výslovne upozorňujú,
- že to boli ešte konzumovateľné kúsky chleba, ktoré
- mohli ďalších nasýtiť. Tých dvanásť košov, tá
- dvanástka, to číslo úplnosti, je
- premietnutie tohto zázraku do celých budúcich dejín
- ľudstva, keď sa bude lámať chlieb na
- Pánovej hostine, na Pánovej večeri, ako ho budeme
- lámať aj my dnes. Takže keď dnes prijmeme
- Ježiša v niekoľkých gramoch nekvaseného chleba a
- predsa prijmeme Pána vesmíru, ktorý udržuje všetko v bytí,
- povedzme mu: "Pane, odovzdávam ti moju maličkosť.
- Odovzdávam ti to drobné, čo dokážem, čo viem, čo vládzem
- a ty to požehnaj." A Pán to požehná.
- Dôležité je, aby sme tomu verili.
- Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus
- (Narazia do reči.) Na
- veľký amen.
- (outro)
