Mohlo by vás zaujímať:
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
RUŽENEC
RUŽENEC SVETLA
Modlitba svätého ruženca bratov dominikánov z Kostola sv. Dominika vo Zvolene.
17.01.2023
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
KDE JE MÔJ POKLAD?
dp. František Skonc, CSsR (Mt 6, 19-23)Piatok 11. týždňa v Cezročnom období.
Prepis videa
(hravá hudba)
Čítanie z druhej knihy Kráľov. Keď Atália,
Ochoziášova matka, videla,
- (hravá hudba)
- Čítanie z druhej knihy Kráľov. Keď Atália,
- Ochoziášova matka, videla, že jej syn zomrel,
- povstala a vyhubila celý kráľovský rod.
- Ale Josába, dcéra kráľa Jorama, Ochoziášova
- sestra, vzala Ochoziášovho syna Joasa,
- uniesla ho do, uniesla ho s jeho dojkou spomedzi
- kráľovských synov, ktorí mali byť pobití, do
- spálne a schovala ho pred Atáliou, aby
- ho nezabili.
- A bol s ňou šesť rokov schovaný v Pánovom dome, kým
- nad krajinou panovala Atália.
- V siedmom roku Jojada zvolala stotníkov
- károv a rýchlych poslov, vzal ich
- k sebe do Pánovho chrámu a uzavrel s nimi zmluvu.
- Dal im prisahať na Pánov dom a uk-a ukázal
- im kráľovho syna.
- Stotníci urobili všetko, čo im rozkázal kniaz
- Jojada.
- Každý vzal svojich mužov, tých, čo v
- sobotu prichádzali do služby, i tých, čo v
- sobotu odchádzali
- a prišli ku kniazovi Jojadovi.
- On dal stotníkom kopie a štíty kráľa Dávida,
- ktoré boli v Pánovom dome.
- Rýchli bežci sa so zbraňou v ruke postavili do
- pravého krídla chrámu až po ľavé krídlo
- chrámu medzi oltár a budovu okolo
- kráľa.
- Vyviedol kráľovho syna a vložil mu
- korunu a odznak moci.
- Ustanovil ho za kráľa a pomazali ho.
- Klieskali rukami a volali:
- "Nech žije kráľ."
- Keď Atália počula volanie ľudu, vošla medzi
- zástup do Pánovho chrámu a videla,
- že na vyvýšenom mieste stojí podľa obradu kráľ a
- pri ňom kniežatá a trubači a všetok ľud
- krajiny,
- ako sa teší a trúbi na trúbach.
- Roztrhla si rúcho a kričala:
- "Zrada, zrada!"
- Ale kniaz Jojada rozkázal stotníkom, čo stáli na čele
- vojská:
- "Vyveďte ju za ohradu chrámu a toho, kto
- pôjde za ňou, zabite mečom."
- Kniaz totiž povedal: "Neslobodno ju zabiť v Pánovom
- chráme."
- Chytili ju a keď prešla cez konskú bránu do kráľovského
- paláca,
- tam ju zabili.
- Jojada potom uzavrel zmluvu medzi Pánom a
- kráľom a medzi ľudom, aby bol Pánovým
- ľudom, a tiež zmluvu medzi kráľom a ľudom.
- Na to všetok ľud krajiny vošiel do Bálovho chrámu a
- zboril ho.
- Jeho oltáre a sochy úplne rozdrúzgali
- a Bálovho kňaza Matana zabili pri
- oltároch.
- Potom kniaz postavil k Pánovmu domu stráž.
- Ľud celej krajiny sa tešil a mesto sa
- upokojilo.
- Atáliju zabili mečom v kráľovskom paláci.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Pán si vyvolil Sión za svoj príbytok.
- (všetci spolu) Pán si vyvolil Sión za svoj príbytok.
- Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou.
- Je pravdivá, nikdy ju neodvolá.
- Potomka z tvojho rodu posadím na tvoj trón.
- (povtarajú) Pán si vyvolil Sión za svoj
- príbytok.
- Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu a moje príkazy,
- ktoré ich naučím, aj ich synovia budú
- sedieť na tvojom tróne naveky.
- (povtarajú) Pán si vyvolil Sión za svoj príbytok.
- Lebo Pán si vyvolil Sión. Želal si mať ho za
- svoj príbytok.
- To je miesto môjho odpočinku naveky.
- Tu budem bývať, lebo som túžil za ním.
- (povtarajú) Pán si vyvolil Sión za svoj
- príbytok.
- Tu Dávidovej moci dám vypočuť. Svojmu pomazanému
- pripravím svetlo,
- jeho nepriateľov hanbou zakryjem.
- No na jeho hlave zažiari diadém.
- (povtarajú) Pán si vyvolil Sión za svoj príbytok.
- Aleluja, aleluja, aleluja.
- (povtarajú) Aleluja, aleluja, aleluja.
- Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské
- kráľovstvo.
- (povtarajú) Aleluja, aleluja.
- (pausa) Pán s vami.
- (všetci spolu) S Kristom tvoj. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal svojim učeníkom: "Nezhromažďujte si
- poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde
- sa zlodeji dobíjajú a kradnú.
- V nebi si zhromažďujte poklady. Tam ich neničí ani móľ,
- ani hrdza. A tam sa zlodeji nedobíjajú a
- nekradnú.
- Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.
- A lampou tela je oko.
- Ak bude tvoje oko čisté, celé-- bude celé tvoje
- telo vo svetle.
- Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo
- tme.
- A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou,
- aká bude potom tma sama?
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- (trojsek)
- Milí bratia a sestry, znova sa nechávame viesť práve Božím
- slovom.
- Slovom, ktoré nás sprevádza. Slovom, ktoré sa niekedy
- počúva veľmi ľahko a veľmi dobre, inokedy zase náročne a
- ťažko. Ale vidíme, čo všetko patrí do
- tohto Božieho kráľovstva, kam nás vlastne Boh smeruje,
- že neotrháva nás z tej reality. Veľakrát sa, aj v
- tom prvom čítaní sme počuli o-o vraždení, o
- bitkách, o vojnách, o tom náročnom živote, ale to je ako
- keby stále súčasťou nášho ľudského života.
- Ale nad tým všetkým, nad všetkými tažkosťami a-a
- tým zložitým, čo do života vstupuje.
- Nad tým všetkým kraľuje Boh. Boh, ktorý nás vedie, ktorý nás sprevádza
- a ktorý nás svojou pomocou neustále ochraňuje.
- V dnešnom evanjeliu nám Ježiš hovorí možno až také príliš jasné
- slová, ktorým veľmi dobre rozumieme a ktoré si
- vieme aj veľmi dobre
- predstaviť. Nezohromažďujte si poklady v nebi, ale --
- na zemi, ale zhromažďujte si poklady v nebi.
- A potom dodáva: "Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce."
- A Ježiš sa dnes vlastne nás nepýta, že koľko máme majetku a nechce
- len nejaké zhodnotenie a tú takú sumarizáciu
- alebo inventarizáciu celého nášho domu.
- Ale pýta sa nás niečo oveľa dôležitejšie.
- A pýta sa nás, kde je naše srdce a čo je tým naším
- pokladom.
- Možno také obyčajné otázky, ale pritom tak dôležité pre
- večný život, pre život, ku ktorému nás pozýva Boh.
- Každý človek má nejaký poklad a každý si váži niečo možno
- iné. Pre niekoho sú to peniaze, pre niekoho úspech,
- postavenie alebo uznanie druhých.
- Pre iných rodina, zdravie alebo práca.
- A samy o sebe tieto veci vôbec nie sú zlé.
- Problém nastáva vtedy, keď sa stanú akosi stredobodom nášho
- života a nahradia miesto, ktoré by malo patriť Bohu.
- Nahradia miesto, ktoré má zaujať Boh a on ho chce
- zaujať. Nie preto, aby nám im manipuloval, aby nás ovládal,
- ale preto, aby nám pomáhal k radostnému a šťastnému
- prežívaniu nášho života, aby nám ukazoval cestu, veľakrát z tých
- ťažkých situácií, ktoré v živote prežívame.
- Ježiš pripomína, že všetko pozemské je pominuteľné.
- Peniaze môžu stratiť hodnotu, zdravie sa môže zhoršiť,
- kariéra sa môže skončiť a stačí niekedy len taká jedna
- nečakaná udalosť a človek príde o to, na čo sa celé roky
- spoliehal.
- Ak je však našim pokladom Boh, vlastne láska a dobro,
- tento poklad nás-- o tento poklad nás nikto nemôže
- pripraviť. Tento poklad zostáva v nás, v našom srdci.
- Svätí to pochopili veľmi dobre a asi každý máme toho svojho
- obľúbeného svätca. Alebo poznáme aj životopisy svätých
- a len oni, títo svätci neboli ľudia, ktorí nič nevlastnili,
- ale boli to ľudia, ktorých srdce nevlastnili
- veci. Vedeli používať vlastne tie
- pozemské dary, ale neboli ich otrokmi.
- Ich najväčším bohatstvom bol vzťah z Bohom, vzťah s Ježišom
- Kristom. A vlastne tam smerujeme a tam nás aj Boh
- vedie svojím
- slovom.
- Ježiš potom používa ten zvláštny obraz: "Lampou tela je oko."
- Oko tu neznamená len ten fyzický zrak.
- Ten, ktorým vlastne hľadíme a vlastne dívame sa
- na seba
- navzájom. Predstavuje spôsob, akým sa pozeráme
- na tento svet. Ak je naše oko zdravé, vidíme správne.
- Ak je choré, všetko okolo nás sa stáva temným.
- Môžeme sa pozerať na svet očami, možno očami závisti, niekedy
- očami sebectva alebo nespokojnosti, ale
- vtedy nám nikdy nič nebude stačiť.
- Stále budeme hľadať niečo viac, niečo iné.
- Ale môžeme sa pozerať aj očami vďačnosti, očami viery,
- viery, ktorú objavujeme a spoznávame každý jeden
- deň. Vtedy objavíme, koľko dobra nám Boh dáva
- počas jedného, možno toho nášho obyčajného dňa.
- Jeden múdry človek raz povedal: "Nie je bohatý ten, kto má veľa,
- ale ten, komu stačí to, čo má."
- A to je možno taký pohľad toho zdravého oka, zdravého
- človeka a človeka, ktorý možno navonok trpí a prežíva niečo
- zložité, ale to srdce je v poriadku. To srdce je v pokoji.
- Srdce, ktoré je naplnené Bohom, práve odpustením a láskou,
- ktorú nám Boh stále bude pripomínať.
- Taký človek vie ďakovať, vie sa tešiť z maličkostí a tešiť sa s
- druhými.
- A dnešné evanjelium nás preto pozýva možno tak nejak nahliadnuť to naše
- svedomie, nahliadnuť naše srdce. Kde je ten môj poklad?
- Čomu venujem najviac času, energie, myšlienok?
- A samozrejme, sú to veci, ktoré nás bavia a sú to veci,
- ktoré jednoducho
- musíme mnohé z nich vykonať. Ale Boh
- chce byť súčasťou toho všetkého, alebo možno nielen tak
- súčasťou, chce byť v tom všetkom, chce byť navrchu.
- Chce byť v hierarchii tých našich potrieb práve na prvom mieste.
- A keď mu ten priestor dáme, ja verím, že náš život sa bude uberať dobrým
- smerom. A tak sa pozeráme na tento
- svet. Hľadíme na to, čo nás obklopuje, ale akým vlastne
- zrakom? Aký je ten vnútorný zrak a naše vnútorné
- oči?
- Vidíme predovšetkým to, čo nám chýba, alebo to, čo sme
- naozaj dostali. Všímajme si tie pekné veci, učme sa ich
- vnímať. Možno tie náročnejšie a ťažké veci v nás
- zanechajú takú
- hlbšiu stopu a veľa sa im venujeme, ale veľakrát nám
- uniknú veci, ktoré sú naplnené radosťou, ktoré sú naplnené
- láskou a dobrotou aj druhého človeka.
- Tak si všímajme, koľko dobra sa nám dostane počas
- každého jedného dňa. Všímajme si tie malé momenty, ktoré nás
- obklopujú. Neprikladajme možno až príliš veľkú
- pozornosť tomu
- zlému a tým ťažkostiam, ktoré sú. Možno len malý úsmev
- človeka, ktorý ide okolo nás, nás dokáže akosi povzbudiť a
- len dokáže povzbudiť aj toho druhého.
- Rozdávajme radosť, rozdávajme lásku v tomto svete.
- Prosme Pána, aby sme, aby očistil aj náš pohľad, aby
- ...sme dokázali to naše srdce nasmerovať správnym smerom, aby
- sme nehľadali iba tie poklady, ktoré zaniknú, ale tie poklady,
- ktoré majú večnú hodnotu, trvalú.
- A tu stále hovoríme o viere, o nádeji, o láske.
- Tu stále nazeráme a hľadíme na modlitbu, na odpustenie a
- skutky milosrdenstva, ktoré máme možnosť konať, ale ktoré, ktorí
- konajú, ktoré konajú aj mnohí ľudia nám.
- Lebo práve tieto poklady si môžeme vziať so sebou do
- večnosti. On nás pozýva, aby sme si hromadili tie
- poklady v nebi. Učme sa naše srdcia smerovať k
- Bohu. Učme sa vpúšťať Boha čoraz viac a viac do
- nášho
- života a verím, že aj ten pozemský život a všetky
- tie starosti, ktoré máme, sa budú správne ukladať správnym
- spôsobom. Dajme Bohu priestor a dávajme mu priestor,
- aby
- sme dokázali spoznať aj seba samých. Amen.
- (piano)






